22 zaujímavých faktov o Bosne a Hercegovine

Bosna a Hercegovina sa stala našou TOP 1 najnavštevovanejšou krajinou na našich cestách. Už ani nevieme poriadne spočítať, koľkokrát sme ju navštívili. Kto nevyhľadáva more, miluje prírodu, dobré jedlo a ešte stále dobrosrdečných ľudí, mal by zahodiť predsudky a navštíviť ju. Je to také Chorvátsko spred 30 rokov s divokou prírodou a nie ešte veľmi skazenou krajinou turizmom.

Tentoraz to nebude o našej poslednej návšteve, ale prinášame ti zopár zaujímavých faktov o ktorých si možno ani netušil.

Sarajevo bolo prvým mestom v Európe, kde premávala elektrifikovaná električka

Električky majú v Bosne dlhú históriu, ktorá siaha až do roku 1885, keď boli zavedené konské električky ako prostriedok na spojenie centra Sarajeva s mestskou železničnou stanicou, ktorá bola otvorená na okraji mesta. Tieto konské povozy sa stali známe ako “zelený drak” vďaka svojmu zelenému náteru a závratnej rýchlosti (na tú dobu a v porovnaní s volskými povozmi), ktorou sa preháňali po trati. O desať rokov neskôr, v roku 1895, bola v Sarajeve otvorená prvá elektrifikovaná električka, ktorá získavala elektrinu z nedávno otvorenej uhoľnej elektrárne (elektráreň dodávala elektrinu aj do nedávno nainštalovaných pouličných lámp). Električková trať viedla zo sarajevskej železničnej stanice až k Latinskému mostu a bola prvou električkovou traťou v Európe.

Dnes má Sarajevo rušný systém električiek a trolejbusov, ktoré boli doplnené v roku 1939. A podobne ako všetky ostatné aspekty sarajevskej infraštruktúry, aj mestské električky a trolejbusy utrpeli počas vojny v 90. rokoch veľké škody: z 90 električiek bolo 30 zničených, 56 poškodených a len 5 vyviazlo bez poškodenia. Z 90 mestských trolejbusov bolo 67 úplne zničených.

Dvadsať rokov po vojne sú míny stále veľmi reálnou hrozbou

Od skončenia občianskej vojny v Bosne uplynuli už takmer tri desaťročia, ale v celej krajine je stále ukrytých viac ako 220 000 nášľapných mín, čo je jeden z najhorších problémov s nášľapnými mínami na svete. Všetky tri strany (bosnianska, srbská a chorvátska) počas konfliktu nastražili míny, celkovo približne dva milióny, a červené značky s lebkou a skríženými kosťami sa nachádzajú na takmer 29 000 miestach v celej krajine, kde míny stále predstavujú hrozbu. Bohužiaľ, tieto míny najviac postihli chudobných obyvateľov Bosny žijúcich vo vidieckych oblastiach, z ktorých mnohí sa živili zháňaním potravín v lesoch, kde sú teraz míny zakopané. Ešte väčším problémom je, že záplavy v posledných rokoch vyplavili niektoré z týchto mín do obytných oblastí, čo predstavuje veľmi reálnu hrozbu pre obyvateľov miest . Skupiny, ako napríklad Centrum pre boj proti mínam v Bosne a Hercegovine (BHMAC), sú veľmi aktívne pri odstraňovaní mín, ale ich práca je veľmi náročná.

Jedna z posledných džunglí v Európe sa nachádza tu

Keď sa vám vybaví džungľa, spomeniete si na Amazonku a Kongo? Nemôžeme vám to mať za zlé, ale vedeli ste, že v Európe sa ešte stále nachádza nádherná, nedotknutá džungľa? Perućica sa nachádza na hraniciach Čiernej Hory a je jedným z dvoch zvyšných pralesov v Európe. Niektoré stromy v Perućici majú 300 rokov a neporušený lesný porast sa datuje do obdobia pred 20 000 rokmi. Aj preto je zapísaný na zozname UNESCO. Ak patríte k milovníkom prírody, v tejto časti Bosny a Hercegoviny sa vám bude páčiť: najvyšší vrch krajiny, Maglić, poskytuje Perućici ohromujúcu kulisu a turisti si môžu užiť náročné popoludnie pri identifikácii flóry, keď sa budú pohybovať smerom k 75 metrov vysokému vodopádu Skakavac, ktorý sa nachádza hlboko v údolí Perućica.

Sarajevo bolo prvým komunistickým mestom, ktoré hostilo zimné hry.

Ani komunizmus, ani olympijské hry nie sú nové pojmy, komunizmus existuje od 40. rokov 19. storočia a moderné olympijské hry vznikli v roku 1896, ale až v roku 1984 sa tieto dva pojmy spojili a uskutočnili sa prvé zimné hry v komunistickej krajine. Olympijské hry v roku 1984 sa konali v Sarajeve, ktoré bolo v tom čase súčasťou Juhoslávie. Hry sa považovali za vrcholný úspech Sarajeva a symbol veľkých vecí, ktoré čakali Juhosláviu a jej občanov. Na príprave infraštruktúry Sarajeva na hry sa vykonalo veľké množstvo práce, ale obliehanie bohužiaľ väčšinu z nich zničilo. Niektoré olympijské objekty v Sarajeve, ako napríklad opustená bobová a sánkarská dráha, sa stali obľúbenými turistickými atrakciami.

Bosna má tri úradné jazyky: Bosniansky, chorvátsky a srbsky.

Hoci sa ani zďaleka nepribližuje k najväčšiemu počtu používaných jazykov (táto pocta patrí Papau-Novej Guinei, kde sa dnes používa neuveriteľných 820 jazykov), počas návštevy tejto krajiny v tvare srdca pravdepodobne budete pravidelne počuť všetky tri úradné jazyky Bosny (a prípadne aj bulharčinu, gréčtinu, taliančinu, nemčinu a ukrajinčinu – všetky tieto jazyky používajú komunity prisťahovalcov). Približne 2,2 milióna zo 4 miliónov občanov Bosny, väčšinou Bosniakov, hovorí bosniansky, 550 000 bosnianskych Chorvátov žijúcich v Bosne a Hercegovine hovorí chorvátsky a 1,3 milióna bosnianskych Srbov hovorí srbsky. Našťastie sú všetky tri jazyky vzájomne pochopiteľné a viac sa používajú ako reprezentácia etnickej identity. De iure ústava Bosny a Hercegoviny neuvádza žiaden oficiálny jazyk, ktorý sa má používať.

Bosna má až piatich úradujúcich prezidentov

Ako každá krajina, v ktorej žijú viaceré etniká – je Bosna a Hercegovina veľmi citlivá na rovnosť medzi národmi. Aj to je jeden z mnohých dôvodov zriadenia najkomplikovanejšieho politického systému na svete. Bosnu a Hercegovinu tvoria ďalšie samostatné štáty: Federácia Bosna a Hercegovina a Republika srbská. Každý zo štátov má svojho prezident, vládu, parlament a ministerstvá. A kvôli zachovaniu rovnosti medzi národmi má ešte k tomu krajina troch prezidentov – Bosniaka, Chorváta a Srba. Navyše ešte krajina ako celok má svoje ministerstvá a parlamenty. A aj kantóny (niečo ako naše samosprávne kraje), majú tiež svoj aparát a každý z nich má svojho premiéra, vládu a parlament. Nesnažte sa to vôbec pochopiť. My sme sa už pri tomto fakte stratili. Nedokážeme si ani predstaviť, ako sa vedia vôbec dohodnúť.

Mostar je najviac rozdelené mesto Bosny a Hercegoviny

Zatiaľ čo mestá ako Sarajevo sú ukážkovým príkladom sociálnej harmónie (do 20. storočia bolo jediným veľkým európskym mestom, v ktorom sa nachádzala mešita, katolícky kostol, pravoslávny kostol a synagóga), iné bosnianske mestá sú viac sektárske. Nikde to nie je zjavnejšie ako v Mostare, kde na západnej strane rieky Neretvy žijú bosnianski Chorváti a na východnej strane Bosniaci. Mostar je rozdelený na šesť samosprávnych krajov, ale vzhľadom na volebné zákony sa v Mostare od roku 2008 nekonali žiadne miestne voľby; obe strany majú vlastné národné divadlo, poštu a ďalšie samostatné verejné služby.

V roku 2020 sa konali prvé miestne voľby po neuveriteľne dlhých 12 rokoch.

Sarajevský filmový festival

Sundance a Cannes sú síce najznámejšie, ale skutoční filmoví znalci každoročne navštevujú Sarajevský filmový festival. Sarajevský filmový festival, ktorý je v súčasnosti jedným z najväčších filmových festivalov v Európe, navštívi ročne viac ako 100 000 návštevníkov. Keď ho zakladatelia festivalu na jeseň 1995, práve v čase vrcholiaceho obliehania, založili, nemohli očakávať veľkú návštevnosť. V prvom roku však prišlo viac ako 15 000 filmových priaznivcov, čo svedčí o tom, že film dokáže poskytnúť útočisko. Pravidelnými návštevníkmi festivalu, ktorý sa koná každý rok v auguste, sa stali také celebrity ako Brad Pitt, Angelina Jolie a Daniel Craig. V roku 2021 navštívil Sarajevský filmový festival aj Bono (spevák skupiny U2).

Sarajevo je taký Európsky Jeruzalem

Kto by si bol pomyslel, že Sarajevo je po konfliktoch v 90. rokoch 20. storočia jedným z mála miest v Európe, kde sa v jednej štvrti nachádza mešita, kostol (katolícky aj pravoslávny) a synagóga? Každý turista môže vidieť a odfotografovať všetky štyri stavby v priebehu 10 minútovej vychádzky. Sarajevská náboženská tolerancia je v modernom svete osviežujúca a závideniahodná.

Prvá elektrifikovaná mešita na svete sa nachádza v Bosne

Sarajevská mešita Gazi Husrev-beg zo 16. storočia je známa z mnohých dôvodov; je napríklad najväčšou, najdôležitejšou a jednou z najstarších mešít. Je tu však ešte jedna zaujímavá skutočnosť, ktorá upevňuje jej miesto vo svetovej histórii. V roku 1898 začala mešita Gazi Husrev-beg ako prvá na svete používať elektrinu.

Katolícke pútnické miesto v Hercegovine

V roku 1981 sa šesť detí údajne stalo svedkami niečoho zázračného, čo navždy zmenilo malé hercegovinské mestečko Međugorje. Šiestim deťom sa na kopci zjavila Panna Mária, Matka Ježišova, a toto mestečko neďaleko Mostaru sa stalo významným pútnickým miestom katolíkov na celom svete. Od roku 1981 ho navštívilo viac ako 30 miliónov ľudí. Niektorí tvrdia, že vidia slnko, ktoré sa otáča na oblohe, a nevysvetliteľné postavy, ktoré vytvárajú okolo slnka tvar kríža.

Na záver ešte pár krátkych zaujímavostí

• O Bosne sa hovorí, že bola obývaná už od neolitu
• V roku 2010 bolo Sarajevo nominované na jedno z desiatich najlepších miest v rebríčku Lonely Planet “Best in Travel”
• Menou Bosny a Hercegoviny je konvertibilná marka, ktorá sa nedá kúpiť ani vymeniť nikde inde na svete. Je pevne viazaná na euro v kurze 1€ = 1,95583 BAM a kurz sa nemení.
• Milujú kávu! Krajina má desiatu najvyššiu spotrebu kávy na obyvateľa na svete
• Väčšina krajiny v Bosne a Hercegovine je hornatá
• Bosniaci sú všeobecne spájaní s islamom, pričom cca 50% obyvateľstva tvoria moslimovia. Pravoslávni kresťania, všeobecne Srbi, tvoria 30% obyvateľstva. A katolíci, najmä Chorváti tvoria približne 15% obyvateľstva.
• Sarajevská veža Sahat sú historické hodiny, o ktorých sa hovorí, že sú jedinými hodinami na svete, ktoré merajú lunárny čas
• Názov Bosna pochádza z indoeurópskeho slova, ktoré znamená voda, keďže krajina je plná vodopádov, riek a jazier
• Bosna a Hercegovina bola majstrom sveta vo volejbale na letných paralympijských hrách 2004 a volejbalu na letných paralympijských hrách 2012. Mnoho z členov tímu prišlo o nohy v bosnianskej vojne.
• Bosenská hymna je jednou z mála hymien na svete, ktorej chýbajú texty. Je to dôsledok etnických rozdielov v krajine, kvôli ktorým je ťažké nájsť súbor textov, ktorý by rovnako reprezentovali všetky tri hlavné etniká
• Obľúbeným jedlom sú čevapi. V niektorých mestách stanovili normy, aké dlhé majú byť v centimetroch