Jarné prázdniny v Niš: časť štvrtá

Tri dni sme už boli v Niš, ale ešte sme ho vôbec nevideli. Maximálne za tmy. A to sme sa rozhodli napraviť.

Pár miest sme chceli vidieť, ktoré sme si už vytipovali a tak bol na to skvelý deň. Už ranné počasie dávalo tušiť, že lepší deň sme si nemohli ani vybrať. Neďaleko penziónu Vivaldi Suites sme mali pomník Bubanj. Ani na ten sme sa nemohli prejsť a domáci nás tam radšej vyviezli autami. Ďalej sme chceli pokračovať už po vlastnej osi a dostali sme inštrukcie, kde sa nachádza autobusová zástavka.

Bubanj Memorial Park je pomník na druhú svetovú vojnu troch monumentov v tvare zaťatých pästí, ktoré predstavuju rodinu (otec, matka, dieťa). Symbolizuje odpor ľudí počas druhej svetovej vojny. My sme tam vo štvrtok do obeda boli takmer úplne sami. Všade kľud, ticho a nádherné počasie. Škoda že aj raňajky sme si sem nezobrali 🙂

V okolí pomníku je dosť príležitosti na aktivity. Nachádzajú sa tu voľné dostupné ihriská, miesta na opekanie, malý amfiteáter. My sme po krátkom oddychu išli hľadať autobusovú zástavku aby sme sa presunuli k Čele Kula alias Skull Tower. No to vám bola zábava. Došli sme dole na parkovisko, ktoré malo slúžiť ako autobusová zástavka, ale označenie to nemalo žiadne. Na náprotivnej strane, tiež na neoznačenom mieste zastavovali autobusy, ale našim smerom nič. Ani autobus neprešiel. A domáci? Tí samozrejme netušili. Ako by sme mali čakať ďalšiu ½ hodinu, radšej sme zišli do mesta peši. Však to bolo nejakých 15 minút.

Tam sme už objavili aj zástavku, ktorú sme potrebovali. Podľa mapy, všetky autobusy smerujú do centra mesta na spoločný bod, odkiaľ zas hviezdicovito vyrážajú do každého kúta mesta a tak skáčeme na prvý autobus. Sprievodcovi ktorému sme mali platiť, sme vysvetlili kam chceme ísť a ten začal vysvetľovať, že sme v zlom autobuse, že treba nastúpiť na iný a navyše nám nemal vydať. Tak sme sa chvíľu povozili zadarmo, aby sme konečne išli správnym busom. Vlastne je to ten istý, ktorý aj smeruje do Niška Banja s ktorým sme prišli deň pred tým.

Skull Tower sa nachádza v maličkom parku obohnaný kostolíkom, kde vonku si vysedáva sprievodkyňa. Lístok stojí len 150 dinárov, ale zakúpte si lístok za 200 dinárov a máte vstup i do ďalších troch pamiatok (celkom Medijana, Čele Kula, Lagor, Arch. Sala). Vstupenku nemusíte využiť v konkrétny deň, ale aj na druhý či tretí. Samotná veža je dosť brutálna, keď si predstavíte že v skutočnosti veža bolo “ozdobená” viac ako 900 lebkami. Viac sme písali už v minulom článku.

Keďže väčšina posádky je závisla na káve, rozhodli sme sa zastaviť v Square Caffe nachádzajúce sa v St. Sava Park. Ten sme zbadali po ceste autobusom. Celkom prekvapením bolo, že bol plný ľudí napriek tomu že bol štvrtok ešte do obeda. To tu nik nepracuje?

Ďalšou našou zástavkou miestnou MHD bolo už centrum mesta, keďže všetko ostatné sa nachádza tu. Pri orientácii nezablúdite. Široká pešia promenáda, kde na jednom konci je obrovská brána do Tvrđava. Jedná sa pevnosť ktorej počiatky siahajú až do polovice 2. storočia a je jednou s najzachovalejších pevností tohto typu na Balkáne. Dnes je to nádherným parkom s voľným vstupom ideálne na prechádzku či posedenie na káve v priestoroch bývaleho Hamamu.

Hneď vedľa vstupnej brány do Tvrđavy sa môžete ísť pozrieť na miestny blšák, ktorý kontinuálne pokračuje do tržnice. Trhy na Miletičovej ulici v Bratislave tu pôsobia ako chudobný príbuzný. Dostanete tu všetko na čo si zmyslíte. Kompletne sa tu oblečiete a aj kvalitné domáce potraviny tu nakúpite. Aj sme chceli kúpiť nejakú domácu rakiju, ale s tou by nás do lietadla nepustili.

Z pevnosti stačí prejsť most a už ste zas naspäť na tej najhlavnejšej pešej zóne v meste. Odporúčame zájsť do Tramvaj, ktorú sme objavili deň pred tým večer. Ako názov napovedá je to historická električka, ale nie zvonka, ale zvnútra. Celý interiér bol prispôsobený vzhľadu a cítiť sa tu budete príjemne. Zákusky sú božské. Len musíte “prekusnúť”, že ani tu neplatí zákaz fajčenia, čo poniektorým vyhovovalo.

Celé centrum mesta sa dá prejsť pohodlne do hodinky aj s návštevou obchodíkov alebo nákupného centra. Reštaurácii je tu neúrekom v príjemných cenových reláciach. No uznajte zaplatiť necelých 31,- € za večeru pre siedmych ľudí. To sme platili v Kafana Galija. Však to sú smiešne ceny.

V posledný deň sme sa už len tak poflakovali ulicami Niš, nakupovali suveníry (magnetky viete zakúpiť v Tvrđave) a ochutnávali špeciality v podobe burekov, vyprážaných palaciniek či iných dobrôt. Ešte pred odletom do Bratislavy nás domáci zaviezol ku koncentračnému táboru, aby sme si ho mohli obzrieť. Prehliadka vám nezaberie viac ako hodinu a je po ceste na letisko.

Navyše na penzióne Vivaldi Suites nám vyšli v ústrety, že ráno sme si nemuseli brať batožinu so sebou. Dohodli sme sa s nimi, že my im zavoláme aby nás vyzdvihli v meste pred tým ako nás odvezú na letisku a odvezú nás ku koncentračnému táboru, kde na nás počkali kým si ho obzrieme. Proste služby na úrovni.

Do Niš sa s radosťou určite ešte vrátime. Napríklad možno koncom augusta a začiatkom septembra kedy sú tu burekové slávnosti a je ešte teplo aby sme mohli dať aj rafting na rieke Niška. A čo vy?

Postreh na záver
V Dutty Free zóne na letisku viete zakúpiť kartón cigariet od 8,- €! To je maximálne povolené množstvo. V prípade, že si zakúpite v akcii spiatočnú letenku za 10,- € vás to vyjde lacnejšie ako nakúp na Slovensku :). Štandardne stojí spiatočná letenka stojí 20,- € a stále sa to oplatí. A lietadlo ktorým priletíte zo Slovenska, ide za hodinu späť do Bratislavy.