Len tak na otočku na Malorku na kávu

Nebolo treba veľa rozmýšľať, keď sa objavili letenky od Laudamotion z Viedne do Palma de Mallorca. Linka sa lieta denno denne a časovo to vychádza perfektne, keď si chceš len tak odskočiť na otočku. Okolo piatej hodiny rannej odlietaš a naspäť letíš okolo deviatej večer. Poď sa pozrieť čo sa dá zvládnuť počas takéhoto jednodenného výletu.

Príprava

Keď nechceš celý deň stráviť v Palma de Mallorca, máš neúrekom možností kam sa vybrať. Miestna autobusová doprava má celkom slušné pokrytie, ale my sme sa rozhodli trochu inak. Chceli sme ísť do Cala de Sa Calobra, ale zistili sme, že miestnou dopravou to trvá až 4 hodiny, alebo potom drahšie s “Tren de Sóller” a následne loďou. Len táto alternatíva vychádza viac ako 60€.

Nakoniec sa zhodneme, že si zarezervujeme auto cez požičovňu HERTZ, a pôjdeme si po vlastnej osi. Objednávku vypĺňame online na 9-miestne auto (dokopy nás ide osem) Opel Vivaro a pre istotu doobjednávame poistenie Super Cover za 30,- €.

Plán by bol, check-in pre 8 ľudí urobený, už len vyraziť. Najväčší problém je vstať o 03:00, aby sa najneskôr o 03:30 vyrazilo z Bratislavy. Na letisko potrebujeme doraziť približne tak hodinu pred odletom, aby sme stihli bezpečnostnú kontrolu a prejsť na gate. Však na jeden deň si človek toho nemusí brať veľa. Plavky, uterák, doklad, kartu a to asi aj stačí. Sme pripravení vyraziť.

Odlet

Ako zombie dochádzame na viedenské letisko o 04:30, prejdeme štandardnou kontrolou a mierime na príslušnú bránu. Prekvapením bolo, že skontrolovali si letenky, ale nikto nekontroloval identifikačný doklad či súhlasí s letenkou. Jediné, čo narúša hladký priebeh, je približne 30 minútové meškanie lietadla. Našťastie to nie je veľké zdržanie a presne o 08:00 dosadáme na letisko na Malorke. Cestou z lietadla hľadáme najbližší stánok požičovne HERTZ pre vyzdvihnutie kľúčov. Keďže máme online objednávku, posielajú nás priamo na parkovisko, kde je kancelária pre členov VIP a Gold Members.

Vyzdvihnutie auta

Prvý krát v živote si požičiavame auto z autopožičovne a nevieme čo očakávať. Ale že to pôjde až tak rýchlo, sme si nepredstavovali ani v divokom sne. V kancelárii sme sa zdržali asi minútu. Nahlásili sme číslo rezervácie, predložili platný vodičský preukaz a už sme držali v ruke kľúče s faktúrou a potvrdzujúcou objednávkou. Dokonca ani žiaden podpis nevyžadovali. Hľadáme auto na určenom mieste a na prekvapenie pre nás nachystali Mercedes Vito, ktoré malo najazdené zatiaľ len 1180 km!

Odchádzame z letiska

Pre istotu fotíme celé auto a môžme vyraziť. Prvým našim cieľom je Port de Sóller, kde je jediná piesočná pláž na západe ostrova. Západ ostrova patrí k najscénerickejším oblastiam vďaka pohoriu Tramuntana, ktoré lemuje celé pobrežie. Vrchy sú vysoké až 1445 m.n.m a padajú veľmi strmo k moru.

Ak si naučený jazdiť vo veľkomestách nebudeš mať žiaden problém. Rýchlostné predpisy sú podobné tým našim. Mimo Palma de Mallorca sú križovatky s veľkou obľubou riešené formou kruhových objazdov. A hlavne, cesty sú o niečo užšie ako sme zvyknutí.

Port de Sóller

Tento prístav je len krátkou zástavkou pre raňajky na našej ceste. Aj bezplatné parkovanie sme našli úplne náhodou neďaleko pláže. Pozri sem. Prístav s nádhernou plážou a scenériou ešte drieme a pomaly sa prebúdza. O 09:00 ráno, márne hľadáme otvorenú kaviareň, kde by sme si dali raňajky. Neostáva nič iné, len využiť jeden z prebudených hotelov a celkom draho sa najesť. Ceny potravín a jedál sú podstatne vyššie, ako poznáš u nás. S tým rátaj pri plánovaní cesty.

Po káve sa pomaly prebúdzame z polospánku a začíname si uvedomovať, že sme na rannej káve 1500km od domova! Keď už sme na tej pláži, ktorá sa začína plniť nemeckými dôchodcami, nedá nám, aby sme neokúsili more, aj keď plavky sme nechali v aute. Na prekvapenie, je začiatok júna, teplota mora akurát na kúpanie. Nie je ešte úplne teplá, ale skôr taká osviežujúca. Na úrovni 21ºC. Ale kúpať sa mienime aj tak inde.

Adrenalínová jazda

Horská cesta, ktorá sa tiahne pohorím Serra de Tramuntana s označením MA-10, je pekelne úzka a kľukatá. A práve vďaka svojej nebezpečnosti je jedným z miest, ktoré človek na Malorke musí spoznať. A aby sme sa dostali k nášmu hlavnému cieľu, musíme túto cestu absolvovať. Len čo vyjdeme z Port de Sollér, zabočíme vľavo a už sme na tejto ceste. Cesta sa prudko zúži a neustále sa tiahne do kopca v kombinácii so 180º zákrutami. My si skôr cestu užívame. Za každou zákrutou máš stále nový a nový výhľad. Len rýchlosť musíš prispôsobiť tejto kľukatej ceste. Viac ako 40km/h sa dá ísť málokedy. Trochu sa to zjemňuje, keď vystúpame takmer až hore, tesne pod najvyšší vrch ostrova, Puig Major.

Tu sa určite zastav pri Embassament de Cúber, čo je vysokohorská vodná nádrž. Je to zdroj pitnej vody pre okolie. Síce sa neokúpeš, ale ten výhľad určite stojí za to.

Diablova cesta

To už sa blížime k odbočke na cestu s označením MA-2141. Keď doteraz sme si jazdu užívali, tak teraz začína tá správna adrenalínová zábava. Cesta široká akurát pre to, aby ste si lízli spätné zrkadlá s oproti idúcim autom. Našťastie nám cestu na vrchol rozráža autobus pred nami. Tesne pred 270° zákrutou (cesta sa stáča pod seba) nás autobus púšťa vopred a necháva jazdu na našich schopnostiach. Pred nami je záverečných 13km na ktorých klesneme takmer o tisíc výškových metrov.

Celú cestu nás sprevádzajú cyklisti oboma smermi. Vyzerá to na ich obľúbenú destináciu, aj keď tváre cyklistov smerujúcich hore hovoria skôr o pravom opaku. Cestu treba absolvovať väčšinou so zaradenou dvojkou či trojkou, lebo inak by sa ti zapiekli brzdy. Nohu na tej brzde budeš mať neustále pripravenú, lebo nikdy nevieš čo sa vyrúti oproti tebe. K tomu navyše nepomáhajú úzke cesty so zvodidlami skôr na oko, aby si vedel kedy si už na hrane pred zrútením sa dole. Cesty sú občas tak úzke, že musíš až zastaviť, aby si sa minul s oproti idúcim autom. Ale cieľ určite stojí za to. Je ním….

Torrent de Pareis

Koniec tejto cesty ti ponúka iba dve možnosti. Ísť naspäť, alebo zaparkovať na predraženom platenom parkovisku. Čo sme si všimli aj neskôr, platené parkoviská na Malorke majú minútovú sadzbu. Toto konkrétne parkovisko ju má na úrovni 0.05€/min, čo je približne 3,- € / hodina. Ale asi je to jediná možnosť, ako toto populárne miesto v sezóne udržať v poriadku.

V sezóne je tu určite neúnosné množstvo turistov, keď už teraz v júni tu bolo okrem áut, zaparkovaných 8 turistických autobusov. Z parkoviska na pláž to je približne 700m dole kopcom. Cestou minieš zopár reštauračných zariadení. Nie, ešte nie si v cieli, aj keď je tu jedna mini pláž. Toto miesto je prístavom pre trajekty z Port de Sóller. Pokračuj ďalej po chodníku, kam ide väčšina. Samotnú pláž neuvidíš do poslednej chvíle. Chodník je vtesaný do skaly, kde máš každú chvíľu výhľad na zátoku. Prechádzaš dokonca aj dvoma jaskyňami. Po druhej jaskyni sa ti otvorí výhľad do atraktívneho údolia lemovaného kolmými skalnými stenami. Prejdi ešte zopár metrov a otoč hlavou vľavo. Otvorí sa ti nádherná scenéria. Maličká, 30m široká pláž vsadená medzi dve obrovské 400m vysoké skaly. Ak máš šťastie, je tu minimum turistov.

Scénická pláž

Áno, presne sem sme chceli dôjsť. Cieľ našej cesty. Žiadne otravné stánky so suvenírmi, žiadne reštaurácie a bary s hlasnou hudbou. Iba kúpanie v mori uprostred prírody. Nevieme ani ako, oddychujeme tu niečo vyše hodiny. Ostali by sme kľudne aj do večera, ale čas tlačí. Predsa sme sem doslova zaleteli iba na otočku.

Po ceste naspäť sa ešte zastavujeme na obed v samoobslužnej reštaurácii Risamar. To, že bola samoobslužná, tak boli aj prijateľné ceny. Aj keď za špagety s grilovanou zeleninou dáte 8.90,- €. Na druhej strane, všade po stoloch sú rozložené pomaranče, ktoré sú pre stravujúcich úplne zadarmo. A pomaranče sú jedna báseň. Dokonca aj výhľad z terasy je nádherný, ktorý nechceme opustiť a dávame si na povzbudenie pred ďalšou cestou kávu.

Son Marroig

Viac ako ½ dňa za nami, a musíme zamieriť smerom naspäť na Palma de Mallorca. Keďže vyhradený čas chceme využiť na maximum, volíme znova cestu po nádhernej Diablovej ceste k impozantnému sídlu Son Marroig. Odporúčame si zapnúť navigáciu, lebo veľmi ľahko môžeš odbočku minúť, ktorá nie je nijak zvýraznená. Toto sídlo sa týči vysoko nad pobrežím a bol obľúbenou rezidenciou bohatého habsburského arcivojvodu Ludwiga Salvatora Toskánského.

Impozantné sídlo zo 16. storočia dopĺňa aj miestna záhrada vrátane terasy z toskánskeho mramoru na ktorom je umiestnený malý jónsky chrám z ktorého je výhľad na skalný ostrov Sa Foradada, ktorému dominuje 18m veľká diera. Výhľad si môžeš užiť aj z balkóna sídla. Za tie 4,- € vstupného to stojí za to.

Ešte rýchlo do Palma de Mallorca

Cestou ešte míňame a užívame si výhľad na Valldemossa. Tu sa nakoniec ani nezastavujeme. Mesto je plné turistov aj vďaka tomu, že kedysi sa tu neúspešne liečil Frederyk Chopin. Navyše neďaleko tu má sídlo aj herec Michael Douglas a každoročne sem chodí na dovolenku s manželkou Catherine Zeta-Jones. Niekedy nabudúce sa sem určite vrátime. Do Palmy dochádzame len tak tak, aby sme si stihli obzrieť zvonku katedrálu, nakúpiť suveníry domov a dotankovať plnú nádrž. Na viac už času neostáva.

Letíme naspäť domov

Vrátenie auta prebehlo rovnako rýchlo, ako sme si ho požičali. Pracovník obzrel auto zvonka, skontroloval stav kilometrov a podpísali sme odovzdávací protokol. Netrvalo to viac ako 3 minúty. Len pre zaujímavosť: Do plna sme dotankovali približne za 22,- €. Iba toľko nafty sme potrebovali na celodenný výlet po Malorke s 9-miestnym autom.

Bezpečnostná kontrola znova bez akéhokoľvek zádrhelu. Len sa opakuje scenár z rána a lietadlo mešká 30 minút. Preto aj kvôli meškaniu, zas nikto nekontroluje letenky či súhlasia s občianskymi preukazmi. Vo Viedni pristávame presne o pol noci. Ostáva už len hodinka autom späť domov.

Zhrnutie

Asi najuletenejší výlet, čo sme zatiaľ absolvovali. Časovo sme boli takmer 24 hodín na nohách, ale stálo to určite za to. V rámci jedného dňa si môžeš len tak zaletieť na Malorku na kávu, okúpať sa a ešte aj navyše si niečo obzrieť. Večer si už naspäť. No nestojí takýto výlet za jeden deň dovolenky? Treba byť len flexibilný, nehovoriť na všetko nemôžem/nedá sa a sledovať akciové letenky.