Maroko časť 7: Dnešný cieľ cesty – Marrakech

Konečne sme sa vyspali do ružova. Náš hotel sa nachádzal v doline vo výške 1600 metrov nad morom a tak nočné teploty klesli na “drkotavých” 25°C. Človek sa aspoň mohol poriadne nadýchnuť. No Maroko si vybralo aj svoju daň.

Nášho najmladšieho účastnika postihli črevné ťažkosti. Vynecháva tak vynikajúce raňajky presedením na záchode. Namiesto raňajok mu podávame endiex spolu s miestnym kmínom rozpusteným v teplej vode. Nechávame ho na izbe nech sa ešte vyspí a ostatní balíme veci, ktoré sa znova nahádžu na strechu auta a mierime do srdca Gorges du Dadés. Nebojte sa, nenechali sme ho tam 🙂 Musíme sa vrátiť tou istou cestou, kde ho následne vyzdvihneme. Prekonávame výškových 150m, aby sme si užili divokú jazdu serpentínami. Na úplnom vrchole je prekrásny výhľad späť do údolia s monumentálnymi skalami a cestou ktorou sme absolvovali.

Po ceste späť vyzdvihujeme ako tak zotaveného účastníka a mierime do údolia ruží. Tzv. “ružové slávnosti” sú tu na jar (27.marca), ktoré trvajú 3 dni a na toto podujatie chodia ľudia z celého sveta. Napr. aj zo Saudskej Arábie sem chodia si zasadiť svoju ružu. Miestne nehostinné prostredie dáva ružiam veľmi intenzívnu vôňu, ktorú nikde inde na svete nenájdete. Preto i stojíme v jednej výrobní na prehliadku. Tu nám vysvetľujú aký je postup sušenia a destilácie ruží. Vyrábajú tu prípravky na čistenie očí, rôzne krémy, mydlá, oleje, vody na pečenie. To si nemôžme nechať ujsť a aj my si kupujeme zopár výrobkov, ktoré nám akceptujú v príručnej batožine. Za odmenu dostávame ešte plnú tašku sušených kvetov z ruží.

Pokračujeme cez Ourzazate ktoré je známe nespočetným množstvom filmových štúdií a škôl. Na každej križovatke či kruhovom objazde cez celé mesto vidieť symboly filmového umenia. Pre svoje okolie a nádherné scenérie sem chodia točiť svoje filmy aj režiséry z Hollywood. My mierime o trochu ďalej do Aït Benhaddou, kde nad osadou vyčnieva opevnenie ktoré bolo dôležitou križovatkou obchodných ciest od 17. storočia. Pre svoju architektúru si to tu vybrali aj do filmov ako: Lawrence of Arabia (1961), Nile Diamond (1986), Indiana Jones (1996), Cleopatra, Gladiator (2001), Kingdom of Heaven (2004), Prince of Persia (2008), Games of Trones (2012), Galavant (2015) a mnoho ďalších. Na túto pamiatku neplatíte žiadne vstupné a môžete sa dosýtosti pomotať uličkami alebo si vyšľapať až hore. Odporúčame si so sebou zobrať aspoň 1l fľašu tekutín. V kombinácii s africkým teplom to je náročný výstup.

My si dávame ešte pred záverečnou cestou do Marrakech obed v miestnej reštaurácii. Napriek tomu že sme hladní, tak obed s veľkým prehľadom nevládzeme zjesť. Menu pozostáva z polievku alebo šalátu k tomu hlavné jedlo v podobe veľkého tajine a ako zákusok sezónne ovocie, čo je väčšinou červený a žltý melón. Za to pravú colu si vychutnávame s maximálnym luxusom. Však ktorá bežne u nás dostupná reštaurácia má bazén nielen pre hotelových hostí, ale aj pre bežných? Keby sme veľmi chceli aj sa okúpeme, ale čas nás tlačí. Aspoň si to vychutnávame s nohami namočených v bazéne.

Posledný úsek s cieľom v Marrakech s dĺžkou 185km nám trvá približne 4 hodiny. Na jednej strane im tu síce chýbajú diaľnice na rýchly presun, no na druhej strane zas tak uvidíme stále veľa z Maroka. Napriek tomu, že sme všetci unavení a máme toho akurát dosť, to vítame. Za 3 dni sme videli takmer všetko od púšte cez palmové lesy až po vysoké hory a lyžiarske strediská.

Cestou do Marrakech prekračujeme vysoký Atlas priesmykom vo výške 2260 metrov nad morom. Hneď máme teplotný rozdiel 20°C. Tesne za priesmykom dávame prestávku na kávu s coca colou ktorej sa nevieme dopiť. Tu nám Ali objednáva chleba s omáčkami z argánoveho oleja. K tomu dá čašníkovi nakrájať žltý melón ktorý vyberie z kufra. Uprostred dediny v krčme poslednej cenovej skupiny (taká číslovka sa nedá asi ani nájsť), tak sedíme medzi domácimi a vychutnávame si chladné počasie spolu s pochutinami. Hneď vedľa čistia ručne argán, aby ho mohli lisovať. Proste pohoda.

Tesne pred zotmením dorážame do Marrakech. Ali to hnal po cestách, aby stihol západ slnka aby sa mohol v kľude najesť. My chvíľu blúdime po medine a hľadáme náš riad. Takmer zahadzujeme mobily, pretože Google Maps zlyháva na plnej čiare. Má zakreslené neexistujúce ulice a existujúce ulice s prechodmi tie nemá vôbec. Sme zvedaví ako sa najbližšie tri dni tu budeme orientovať. Vedie nás nejaký domáci, ktorí nás odnaviguje aj keď sa o to nikto neprosí. Dávame mu 7 MAD, chvíľu na nás divne zazerá, že tak málo. No nemusel dostať ani to a s frflaním odchádza.

Náš riad je 3 poschodový a dostávame kľúče od našich izieb s príslušnými inštrukciami. Utekáme pozrieť aj terasu na streche, odkiaľ máme čiastočný výhľad na nočné námestie Jamaa el Fna. Zmyjeme prach a piesok z ciest a hurá do mesta na večeru.

Na to, čo nás čakalo vonku sme nebolí pripravení. Len čo vyjdeme z našej uličky na toto námestie, máme pocit že sa na nás vrhne polovička námestia. Každým druhým krokom nás oslovujú naháňači do svojich stánkov na večeru, že práve ten ich je ten čo hľadáme a že nám správi veľmi dobrú cenu. Medzitým na seba upútavajú našu pozornosť pískaním, kričaním a posunkami predavači čerstvých ovocných štiav. Aby sme si to užili, musíme sa na to dobre vyspať. Radšej prejdeme z námestia do ulice, kde si vyhliadneme podľa ponuky večeru. Ceny sú tu podstatne nižšie ako vo Féz. Je to dané asi tým, že sem chodí viac turistov a je tu väčšia konkurencia. Ani na večeri nemáme veľmi kľudu. Naokolo vábia do obchodov najatí vykrikovači, občas nejaký černoch nám príde ponúknuť “pravé“ hodinky, či najnovší fake iPhone. Na toto si treba rýchlo zvyknúť a užívať si to. Inak celé dni nevyleziete z hotela.