Maroko časť 8: Najväčšie a najkrajšie vodopády

Ako keby sme toho cestovania nemali dosť, chceme ešte vidieť najväčšie vodopády v Maroku. Bohužiaľ tieto vodopády boli dosť mimo našej naplánovanej cesty naprieč Marokom z Féz do Marrakech.

Ešte deň pred tým sme sa dohodli s našim sprievodcom Ali-m, či by nás nevzal k vodopádom, keďže sme si na neho zvykli a nechcelo sa nám hľadať iný odvoz. Pôvodne sme si chceli dať jedno denný oddych v Marrakech a až následne vyraziť, no Ali nás môže vziať hneď. Potom už má ďalšiu prácu. Síce za 3 dni máme za sebou 1250km po cestách druhej triedy, ale prikyvujeme na ponuku. Tých 320km navyše, aby sme videli vodopády stojí za to.

Budík znova nastavený na 08:00 ráno, raňajky na streche riadu a o 09:00 čakáme na Ali-ho na dohodnutom mieste. Naskáčeme do auta a hor sa k 160km vzdialeným vodopádom. Zas žiadne diaľnice. GPSka nám ukazuje, že cesta trvá 2 a 1/2 hodiny. Takže tam dôjdeme na obed. Ten si zabezpečujeme už po ceste v podobe 8kg červeného melónu a dvoch menších žltých. Za celý nákup platíme iba 42 MAD.

V cieli parkujeme vo dvore nejakého súkromníka, ale vodopády nevidíme. Tie iba počujeme. Smerom ktorý nám ukazuje Ali sa vyberáme dole kopcom. A stále nič. Výhľadu nám bráni hustá vegetácia. Schody dole do údolia sú nekonečné. Však musíme zostúpiť nejakých výškových 100m.

Bočíme na neďalekú vyhliadku, odkiaľ je prvý výhľad na vodopády. Skôr ako ich zbadáme vítajú nas voľne žijúce opice. Tých zaujímajú naše melóny a jeden žltý nám takmer ukradnú. Chceme ich nakŕmiť aspoň “zdravými” sušienkami, ale po ovoňaní a olíznutí zahadzujú 🙂

Stále klesáme nižšie a nižšie. Všetci sa tešíme, ako sa okúpeme priamo pod vodopádmi. Ali-mu sa nechce až úplne dole a zastavuje v jednej z reštaurácii, kde na nás počká. Vybavuje nám najlepší stôl priamo pri hranici útesu a v prvej rade s vyhliadkou na vodopád. Necháva chladiť naše donesené melóny a objednávame si obed, ktorý nám zatiaľ pripravia. Tajine sa tu pripravuje niekoľko hodín priamo na ohni.

Konečne sme úplne dole. Tu sú pripravené plte pre turistov, ktorí sa nechcú kúpať, ale aspoň sa poprevážať priamo k vodopádom. Vo vode sú iba miestni. My nemienime platiť nič a radšej sa vyzliekame, aby sme sa osviežili. Totiž za celý čas v Maroku nemáme v pláne byť vôbec pri mori či oceáne a naše srdcia pištia po poriadnom osviežení vo vode.

Najprv sa nám zdá voda príliš ľadová. Je to spôsobené tým, že vonku je znova nad 42ºC a naše tela sú prehriate. Aspoň chvíľu cítime, že je nám zima. Dlho to netrvá a voda je zrazu príjemná. Užívame si tento kúpeľ a plávame až k vodopádom pomedzi plte. Priamo k dopadu vodopádov sa nedá ani doplávať. Prúd je v tomto mieste tak silný, že napriek snahe skôr cúvame, ako plávame vopred.

Našu reč rozpoznali aj bratia Češi z portálu Baťůžkář. Pozývame ich k nášmu rezervovanému stolu aspoň na vychladený melón. Po minulých skúsenostiach vieme, že naša partia nemá šancu zjesť 8kg melón. Vyššie v reštaurácii nás už čaká náš Ali s rezerovovaným stolom a pripraveným jedlom. Nakoniec nám donesú aj naporcovaný melón. To sa u nás nemôže stať, že si do reštaurácie donesiete vlastný melón, ktorý vám vychladia, naporcujú, naservírujú a nič za to nepýtajú.

Je na čase zas vyraziť späť do Marrakech. Ali nám dáva ešte rady a tipy na nákupy. Sme s ním totiž už posledný deň a v cieli sa s ním po 4 dňoch nadobro lúčime. Vysádza nás pri obchod “Ets Bouchaib Complexe D`Artisanat“, kde si môžme nakúpiť aj striebro či iné suveníry. Ceny sú tu síce o niečo vyššie, ale na druhej strane ak nemáte chuť zjednávať, je to určené priamo pre vás. Až taký cenový rozdiel to nie je – približne o 10% vyššie, ale pri niektorých je to až úlet. Ale k tomu neskôr.

Kontakt na sprievodcu

Ak pôjdete niekedy do Maroka a chcete zažiť oveľa viac, ako by ste trávili na jednom mieste kontaktujte určite Ali-ho. Stačí si povedať svoju predstavu, čo chcete zažiť a program vám už vymyslí. Prípadne mu povedzte, že ste od nás. Možno vám urobí lepšiu cenu. Kontaktovať ho môžete aj cez WhatsApp.

Večer sme už každý odpadnutí a veľmi sa nám nechce von. Ale nakoniec sa polovička posádky premôže a nakoniec vybehne obzrieť námestie Jemaa el-Fnaa. Na osvieženie dávame znova džús za pár centov a namierime si to do kaviarne “Le grand balcon du café glacier”. Túto objavíte veľmi rýchlo. Je to kaviareň s terasou ktorá je najbližšie k námestiu. Výhľad z nej je fascinujúci a väčšinou je stále plná. Vďaka svojej polohe si pýtaju aj vyššie ceny. My sme mali šťastie, že po 15 minútach bola terasa úplne prázdna len pre nás.

Ešte sú pred nami dva dni v Marrakech, tak sa posnažíme ich naplno využiť. Toto je posledné mesto v Maroku, odkiaľ máme naplánovaný odlet naspäť do Európy.