Na weekend do Budapešti (časť druhá)

Po dostatočnom vyblbnutí vo veľkej tržnici sme vtrhli do mesta bez akéhokoľvek plánu. Primárny plán bol splnený a sami sme nevedeli čo ďalej. No naše kroky a nezmyselná orientácia nás povodila po zaujímavých miestach a občas nám pripomínala aj kam sme mali pôvodne ísť.

Most Slobody

Hneď neďaleko veľkej tržnice sa nachádza most slobody (Szabadság híd), ktorý pochádza z konca 19. storočia a bol pôvodne známy ako Most Františka Jozefa. Pokrstený bol samotným cisárom a štýl jeho konštrukcie sa podobá stavbe Eiffelovej veže. Pod týmto mostom dosahuje Dunaj najväčšej hĺbky na územi Budapešti. Dodnes je zachovaný v pôvodnej podobe, vrátane výzdoby a sôch. Dnes je uzavretý pre akúkoľvek dopravu, ale peši sa tu dá príjemne poprechádzať, a keď Vás nechytia policajti, tak aj zaujímavé fotky z konštrukcie si môžete spraviť. Odporúčam si so sebou tam zobrať nejaké kafé, smoothie či iný nápoj a povegetiť si.

Chceli sme sa vybrať ďalej, no zastihla nás prietrž mračien a zahnala nás do najbližšieho podniku na dobrú hodinku a pol. Aspoň nejaký oddych, pred celodenným blúdením po meste.

Bezcieľne popri Dunaji

Nasledujúcim cieľom bola promenáda popri Dunaji smerom k parlamentu, ale orientačný nezmysel trochu zlyhal a pobrali sme sa opačným smerom, čo sme si po chvíli uvedomili. Promenáda je dostatočne dlhá aj na pol dňovú vychádzku s rôznymi oddychovými zostupmi priamo k Dunaju cez prístav. Len škoda, že maďari sú doslova prasce. Hovno na lavičke, črepy kam sa pozrieš a ani do Dunaja sa nedá vstúpiť ovlažením si nôh, pretože hneď zo začiatku sa tiež všade nachádzajú črepiny z fliaš . Navonok síce Budapešť pôsobí čisto, kým si človek tieto detaily nezačne uvedomovať.

Po približne 3km sme narazili na zvláštny pamätník venovaný pamiatke budapeštianskych židov. Umelecké dielo v podobe párov dámskych, pánskych, detských bronzových topánok vzniklo ako spomienka na židov, ktorí boli počas 2. svetovej vojny postrieľaní a nahádzaní do vody. Ak chcete tento pamätník navštíviť, nachádza sa na nábreží Dunaja rovno pod parlamentnou knižnicou (Országgyűlési Könyvtár).

Keď už sme sa tu nachádzali, samozrejme naše kroky viedli k majestátnej budove parlamentu, parlamentnej knižnici či samotnej čestnej stráži. Stáť na slnku (31ºC v tieni) nepohnute čo i len pol hodinu je istota na kolaps. Takisto sa tu dá vegetiť v tieni budov či beztrestne sa ovlažiť v neďalekej fontáne.

Kebab je všade

Hlad nás už gniavil a v tejto časti mesta sme nevideli nič zmysluplné, kde by sa dalo najesť a tak naše kroky viedli niekam do útrob mesta s tým, že Dunaj nechávame za chrbtom. Sami nevieme kadiaľ blúdime, až nakoniec objavujeme tureckú reštauráciu na Báthory utca, neďaleko hlavného ťahu na Bajcsy-Zsilinszky. Táto turecká reštaurácia nám pripomína že sme mali letieť do Istanbulu (i veľký nápis za pultom nám to pripomína) a ochutnať tam ayran. No tu ho majú tiež a tak neváhame ani chvíľu a objednávame si kebab s ayranom.

Jedno z najväčších kín v Európe

Dostatočne posilnení a odhodlaní sa vyberáme smerom k nášmu ubytovaniu. No nečakáme nástrahy aké nám mesto postavilo do cesty! V parku Erzsébet tér sa pridávame k ostatku osadenstva, vyzúvame sandále a ochladzujeme v ďalšej fontáne. Takto sme tu boli schopní zotrvať až do večera a nič nám nechýbalo ku šťastiu. Navyše neďaleko tzv. „Fashion street“ a nebolo nám viac treba.

Cestou domov navštevujeme kvôli toalete miestne kino PUSKIN. Až neskôr sa dozvedám, že je to jedno z najpozoruhodnejších kín v Budapešti a kedysi jedno z najväčších kín v Európe a premieta sa tu už od roku 1926. Neskoro večer dochádzame na našu ubytovňu a so štatistikou prejdených niečo cez 16km odpadávame do postelí, aby sme sa ráno stihli kompletne pobaliť a ešte na rýchlo vyraziť do mesta.

Posledný deň v Budapešti sa snažíme využiť ako sa dá a tak naše kroky znova smerujú k Veľkej tržnici, len inými ulicami a dobre robíme. Neskoré raňajky dávame v medzinárodnej sieti CoffeeShop Company a veľmi skorý obed v schovanej „polievkárni“. A že tie polievky sú vynikajúce za smiešnych 490 HUF.

A domov

Ešte prechádzka znova cez most Slobody, obed v ďalšej tureckej reštaurácii, ktorá nám svojim názvom znova pripomenula kam sme mali mieriť na dovolenku a hor sa domov na autobus. Nachádzame aj milú a malú zmrzlináreň, ktorá vyrába levanduľovú zmrzlinu. No nedajte si!

Napriek niektorým negatívam určite sem znova zavítame. Ak rátam náklady na pobyt, spiatočný lístok na autobus so StudentAgency stojí 16€ a za ubytovanie sme dali 22€/os/2 noci. Za takúto sumu sa návšteva tejto metropoly určite oplatí.