Na weekend do Budapešti (časť druhá)
CK Knirsch 25. júla 2016
Približná doba čítania: 6 minút
Po dostatočnom vyblbnutí vo veľkej tržnici sme vtrhli do mesta bez akéhokoľvek plánu. Primárny plán bol splnený a sami sme nevedeli čo ďalej. No naše kroky a nezmyselná orientácia nás povodila po zaujímavých miestach a občas nám pripomínala aj kam sme mali pôvodne ísť.
Most Slobody
Hneď neďaleko veľkej tržnice sa nachádza most slobody (Szabadság híd), ktorý pochádza z konca 19. storočia a bol pôvodne známy ako Most Františka Jozefa. Pokrstený bol samotným cisárom a štýl jeho konštrukcie sa podobá stavbe Eiffelovej veže. Pod týmto mostom dosahuje Dunaj najväčšej hĺbky na územi Budapešti. Dodnes je zachovaný v pôvodnej podobe, vrátane výzdoby a sôch. Dnes je uzavretý pre akúkoľvek dopravu, ale peši sa tu dá príjemne poprechádzať, a keď Vás nechytia policajti, tak aj zaujímavé fotky z konštrukcie si môžete spraviť. Odporúčam si so sebou tam zobrať nejaké kafé, smoothie či iný nápoj a povegetiť si.
Chceli sme sa vybrať ďalej, no zastihla nás prietrž mračien a zahnala nás do najbližšieho podniku na dobrú hodinku a pol. Aspoň nejaký oddych, pred celodenným blúdením po meste.
Bezcieľne popri Dunaji
Nasledujúcim cieľom bola promenáda popri Dunaji smerom k parlamentu, ale orientačný nezmysel trochu zlyhal a pobrali sme sa opačným smerom, čo sme si po chvíli uvedomili. Promenáda je dostatočne dlhá aj na pol dňovú vychádzku s rôznymi oddychovými zostupmi priamo k Dunaju cez prístav. Len škoda, že maďari sú doslova prasce. Hovno na lavičke, črepy kam sa pozrieš a ani do Dunaja sa nedá vstúpiť ovlažením si nôh, pretože hneď zo začiatku sa tiež všade nachádzajú črepiny z fliaš . Navonok síce Budapešť pôsobí čisto, kým si človek tieto detaily nezačne uvedomovať.
Po približne 3km sme narazili na zvláštny pamätník venovaný pamiatke budapeštianskych židov. Umelecké dielo v podobe párov dámskych, pánskych, detských bronzových topánok vzniklo ako spomienka na židov, ktorí boli počas 2. svetovej vojny postrieľaní a nahádzaní do vody. Ak chcete tento pamätník navštíviť, nachádza sa na nábreží Dunaja rovno pod parlamentnou knižnicou (Országgyűlési Könyvtár).
Keď už sme sa tu nachádzali, samozrejme naše kroky viedli k majestátnej budove parlamentu, parlamentnej knižnici či samotnej čestnej stráži. Stáť na slnku (31ºC v tieni) nepohnute čo i len pol hodinu je istota na kolaps. Takisto sa tu dá vegetiť v tieni budov či beztrestne sa ovlažiť v neďalekej fontáne.
Kebab je všade
Hlad nás už gniavil a v tejto časti mesta sme nevideli nič zmysluplné, kde by sa dalo najesť a tak naše kroky viedli niekam do útrob mesta s tým, že Dunaj nechávame za chrbtom. Sami nevieme kadiaľ blúdime, až nakoniec objavujeme tureckú reštauráciu na Báthory utca, neďaleko hlavného ťahu na Bajcsy-Zsilinszky. Táto turecká reštaurácia nám pripomína že sme mali letieť do Istanbulu (i veľký nápis za pultom nám to pripomína) a ochutnať tam ayran. No tu ho majú tiež a tak neváhame ani chvíľu a objednávame si kebab s ayranom.
Jedno z najväčších kín v Európe
Dostatočne posilnení a odhodlaní sa vyberáme smerom k nášmu ubytovaniu. No nečakáme nástrahy aké nám mesto postavilo do cesty! V parku Erzsébet tér sa pridávame k ostatku osadenstva, vyzúvame sandále a ochladzujeme v ďalšej fontáne. Takto sme tu boli schopní zotrvať až do večera a nič nám nechýbalo ku šťastiu. Navyše neďaleko tzv. “Fashion street” a nebolo nám viac treba.
Cestou domov navštevujeme kvôli toalete miestne kino PUSKIN. Až neskôr sa dozvedám, že je to jedno z najpozoruhodnejších kín v Budapešti a kedysi jedno z najväčších kín v Európe a premieta sa tu už od roku 1926. Neskoro večer dochádzame na našu ubytovňu a so štatistikou prejdených niečo cez 16km odpadávame do postelí, aby sme sa ráno stihli kompletne pobaliť a ešte na rýchlo vyraziť do mesta.
Posledný deň v Budapešti sa snažíme využiť ako sa dá a tak naše kroky znova smerujú k Veľkej tržnici, len inými ulicami a dobre robíme. Neskoré raňajky dávame v medzinárodnej sieti CoffeeShop Company a veľmi skorý obed v schovanej “polievkárni”. A že tie polievky sú vynikajúce za smiešnych 490 HUF.
A domov
Ešte prechádzka znova cez most Slobody, obed v ďalšej tureckej reštaurácii, ktorá nám svojim názvom znova pripomenula kam sme mali mieriť na dovolenku a hor sa domov na autobus. Nachádzame aj milú a malú zmrzlináreň, ktorá vyrába levanduľovú zmrzlinu. No nedajte si!
Napriek niektorým negatívam určite sem znova zavítame. Ak rátam náklady na pobyt, spiatočný lístok na autobus so StudentAgency stojí 16€ a za ubytovanie sme dali 22€/os/2 noci. Za takúto sumu sa návšteva tejto metropoly určite oplatí.
Prečítaj si ďalšie články

KVINT: Koňak svetovej úrovne zo srdca Podnesterska
Ochutnať koňak svetových kvalít a pri tom nazrieť do liehovaru sa nám zatiaľ nepošťastilo. Úplne náhodou objavujeme pri zostavovaní nášho itinerára, pre nás neznámy liehovar KVINT. Značka KVINT sa snaží už niekoľko rokov preraziť aj na Európsky trh, ale stále zostáva známa najmä v Moldavsku a v postsovietských krajinách. Je to dané aj tým, že…

Balkán Tour 2018 (Čierna Hora)
Po návšteve vyhliadky na Sjeničko jezero vyrážame na hranice s Čiernou Horou do pohoria Durmitor. Hraničná kontrola prebiehala bez akéhokoľvek zdržania, keďže sme boli jediný na tomto prechode. V Čiernej Hore sme pobudli iba jednu noc, ale za to zážitkov a krásnych momentov bolo neúrekom.

Cesta domov: Krížom cez Bosnu a Hercegovinu
Dovolenka sa kráti a my sa musíme z Mostaru vrátiť do 240km vzdialeného cieľa do Tuzly, odkiaľ máme let naspäť do Viedne. Táto vzdialenosť sa u nás dá prekonať za nejaké dve hodiny. Lenže Bosna a Hercegovina nemá takmer žiadne diaľnice a autom, ktoré nemáme, to trvá asi štyri.