Pod najvyšší vrch Arménska

S blížiacim koncom dovolenky, uzavierame kruh cestovania okolo Arménska a spoznávanie nádhernej prírody. Vraciame sa späť do Jerevanu, ale aby sme mali náš naplánovaný zoznam kompletný, ešte na pár miestach sa musíme ešte zastaviť. Bohužiaľ nestíhame úplne všetko naplánované navštíviť, ale to bude v extra časti.

Pomník Arménskej abecede

Ako si si všimol už v predchádzajúcich častiach, arménske písmo je pre nás nečitateľné. Síce sa nám môže zdať, že sa trochu podobá gruzínskej abecede, ale sú to veľmi odlišné znaky (prvá verzia gruzínskej abecedy vychádzala z arménskeho písma, ale odvtedy sa zásadne 2x zmenila). Arménska abeceda je naozaj veľmi stará, vznikla v roku 405, aby bolo možné napísať arménsky preklad Biblie. Arméni sú patrične hrdí na svoje písmo a zdobia ním aj svoje domovy.

Aj samotný jazyk, je absolútne nezrozumiteľný. Patrí medzi indoeurópsku jazykovú rodinu, z ktorej tvorí samostatnú vetvu. Zo živých jazykov, je asi najbližšia gréčtina.

V roku 2005 J. Torosyan vytvoril monument pozostávajúci z 39 písmen arménskej abecedy vytesaných do kameňa, na počesť 1600. výročia arménskeho písma. Voľne dostupný pamätník sa nachádza pri hlavnej ceste M3, 25 kilometrov severozápadne od Jerevanu. Okrem vyobrazenia arménskeho písma sa tu nachádzajú aj pamätníky veľkých Arménov. Napr. taký Gregory Illuminátor či Mesrop Maštoc.

Každý Armén aspoň raz navštívi túto nádhernú pamiatku a odfotí sa s prvý písmenom svojho mena. I my tak chceme učiniť, ale musíme si stiahnúť z internetu “preklad” arménskej abecedy do latinky.

Sopka Aragac

Neoficiálnym najvyšším vrcholom Arménska je hora Ararat (5137 m), lenže tá leží na území Turecka. Oficiálnym najvyšším bodom Arménska je nečinná sopka Aragac (4095 m). Stratovulkán bol podstatne vyšší, ale posledný výbuch niekedy koncom neskorého pleistocénu a rokom 3000 pred našim letopočtom ho roztrhal na dnešný stav.

Od pomníku Arménskej abecedy to máme k horskému jazeru približne 30 kilometrov, tak prečo si nezájsť. Mapa ukazuje, že cesta vedie až k horskému jazeru Kari (nadmorská výška 3185 metrov), kde je absolútny koniec. Keď už do takej výšky vedie cesta, prečo sem nezájsť? Na Slovensku sa nemáme šancu dostať po zemi tak vysoko.

Kým sa presúvame od pomníka Arménskej abecedy k parku Armenavan, je cesta síce rozbitá, ale dostatočne široká. Práve v parku Armenavan sa príroda prudko mení a všetky stromy sa už dávno stratili. Cesta sa tiež mení na veľmi úzku asfaltovú cestu. Na tejto ceste sa dve auta neobídu, ale našťastie vidieť dostatočne do diaľky, takže máš dostatok času si nájsť rozšírené miesto, kde sa obídete. Evidentne sme turisti, pretože domáci takto nezmýšľajú. Tí idú k protiidúcemu auto bez rozmyslu a vzájomné obchádzanie riešia na poslednú chvíľu. A to sem ešte hore jazdia aj maršrutky či autobusy.

Samotná cesta nám ponúka veľké množstvo neuveriteľných panoramatických výhľadov. Takúto nádheru by sme očakávali niekde inde, a nieto pár desiatok kilometrov od hlavného mesta. Je to taká krása, že musíme zastaviť, aj keď cieľ máme ešte ďaleko. Tú krásu a diaľavu sa nedá zachytiť ani na fotoaparát. A vzduch? Ten je famózny. V ovzduší cítiť vône horských bylín, ako keď si tu objednáš bylinkový čaj z horských rastlín.

Ako sa blížime cieľu, tak záverečné dva kilometre strácame evidentne na výkone auta. Však s nadmorskou výškou sme už stratili 30% výkonu. Posledné metre do cieľa už dávame len na prvom rýchlostnom stupni a stúpanie za to určite nemôže. Nadmorskú výšku cítime okamžite po vystúpení z auta. Kým dole bolo veľmi teplých 32 °C v tieni, tu hore je len 8 °C. A to je stred augusta!

Výskumná stanica kozmického žiarenia Aragats

Pri jazere Kari sa nachádza aj takmer opustená výskumná stanica, ktorej sláva už dávno upadla. Pôvodne bolo miesto určené na vykonávanie prísne tajného výskumu atómových reakcií pre vývoj jadrových zbraní. V roku 1943 na tom istom mieste založili bratia Alikhanyanovci výskumne centrum s viacerými stanicami a s ústredím v Jerevane. Oddelenie kozmického žiarenia je jednou z najväčších inštitúcií na svete, ktorá skúma všetky aspekty kozmického žiarenia a nedávno naštartovali výskum atmosférickej elektriny.

V 90. rokoch detektory v Aragats zaznamenali častice stokrát energeticky silnejšie ako častice vznikajúce v urýchľovači CERN, čo poskytlo dôkaz, že takéto vysokoenergetické kozmické žiarenie vzniklo pri výbuchu supernovy. V roku 2018 tu výskumníci pomocou senzorov našli spojenie medzi búrkovými mrakmi a drastickým nárastom v radiácií (gama žiarenie), ktoré môžu ožiariť cestujúcich a posádku na palube lietadla.

Na tejto stanici aj monitorujú slnečnú aktivitu (mechanizmy urýchľovania iónov na Slnku, či výrony koronálnej hmoty). Výsledky súčasného výskumu slúžia na predpovede a vykonávanie výstrah a varovaní pred silnou radiáciou a geomagnetickými búrkami. Tieto varovania môžu byť užitočné pre ochranu satelitov, personálu vo vesmíre a pozemených systémov, ako sú energetické siete.

Nevyznáme sa do všetkých detektorov, ale v tomto centre je umiestnený neutrónový teleskop a monitor, mionový monitor s teleskopom či oné detektory častíc z vesmíru. Mnoho elektroniky na základni je ešte z dôb sovietskej éry.

Stanica je členom siete neutrónových monitorov a slnečných neutrónových teleskopov euroázijskej databázy neutrónových monitorov (NMDB). Táto sieť má svoje uzly aj v Indii, Chorvátsku, Bulharsku a i na našom Slovensku – konkrétne na Lomnickom štíte.

Vďaka internetu, už nie je na stanici veľa personálu. Iba kuchár a dvaja technici na monitorovanie a prípadnú údržbu a opravu senzorov. Všetky výsledky sa spracovávajú v Jerevane. V čase najväčšieho rozmachu tu pracovalo nepretržite cez 100 fyzikov. O tejto stanici, príbehoch a zásluh by sa dalo napísať ešte mnoho.

V areáli výskumnej stanice nájdeš aj megalit, jedinečný pre Arménsku vysočinu. Tie boli umiestnené v blízkosti prírodných zdrojov alebo jazierok, aby symbolizovali neskortnú silu živlu, prírodu, plodnosť a hojnosť. Tento konkrétny megalit sa datuje do obdobia 3 000 rokov pred Kristom.

Najvyššie položená reštaurácia v Arménsku

Na našu smolu, je nedeľa a reštaurácia Alagyaz je beznádejne obsadená. Ani sa ti neoplatí čakať, či sa niečo uvoľní. Miesta sú tu rezervované na celý deň! Táto reštaurácia je preslávená podávaním jedného z najchutnejších jedál arménskej kuchyne: Khash. Khash predstavuje špeciálny rituál: pripravuje sa z nôh, hláv a jazykov domácich zvierať (kravy, býka, teľaťa). Príprava trvá 1-2 dni, kým samotné varenie 6 – 10 hodín. Dokonca aj príprava stola má svoje pravidlá: na stôl s khash je potrebné dať aj soľ, cesnak, rôzne bylinky, lavaš, iné druhy chleba (pečené len v Arménsku a len Arménmi) a tzv. mokrý lavaš. Súčasťou stola s khash obvykle bývajú aj alkoholické nápoje, ako napríklad vodka. Tento tradičný arménsky sviatok Khash sa zvyčajne začína v sobotu alebo v nedeľu skoro ráno. Preto až do večera sa žiaden stôl neuvoľní.

A pre výstup na vrchol sopky je už neskoro. Aj keď pre cestu nepotrebuješ žiadne vedomosti ani horolezecké vybavenie, tak trasa trvá približne 5-6 hodín a najväčšou prekážkou bude chladné počasie a riedky vzduch v danej nadmorskej výške.

Šťastné deti

Neostáva nám nič iné, len zostúpiť dole a v najbližšej civilizácii nájsť nejakú reštauráciu. Už po ceste hore sme si všimli niekoľko salašov, ktoré sú skôr takými kočovnými príbytkami v ktorých žije aj niekoľko generácii rodín. Tie chovajú najmä ovce a žijú z predaja produktov. A práve po ceste dole sme si všimli dve malé deti so šteniatkom, ako sa hrajú popri ceste. Tieto deti sú celé dni v tejto fantastickej prírode vonku a určite nepoznajú ani výdobytky modernej doby.

Chceli sme ich niečim obdarovať, ale takmer nič sme nemali navyše. Jedine sme mali zmes krekrov, ktoré sme si kúpili pár dní dozadu v nejakom obchode na váhu. A tých máme naozaj dosť. Deťom sme odsypali plné ruky a oni ani nevedeli čo s tým. Ešte im musíme ukazovať aj to, že to je na jedenie. A keď nevedia čo s tým, kľudne si to odložia na zem a na nás pozerajú ako na zjavenie.

Byurakan Pandok

Najbližšia civilizácia je až dedina Byurakan, čo je aj významným miestom pre kozmonautiku (o tom až v nasledujúcej časti, pretože sa sem ešte vrátime). Práve tu objavujeme asi najluxusnejšiu reštauráciu počas nášho pobytu, čo zbadáme už hneď po príchode na parkovisko. S našou Ladou Niva, sme tu ako chudobní príbuzný, ale je nám jedno čo to bude stáť – sme hladní!

Čakáme prekvapenie v podobe cien a keď nás personál zbadá, tiež sa im veľmi nás nechce usádzať. Nakoniec si aj sami diktujeme, že kde chceme sedieť a aj napriek tomu, že miesto je už rezervované, nám ho uvoľnia. Vonku totiž majú také súkromné “príbytky” pre takmer uzavretú spoločnosť. Až keď zbadáme ceny, pochopíme. Ceny sú približne 2-3 násobne vyššie ako bežne v Arménsku, ale stále sú ceny na pomery Slovenska nižšie. Ostávame a objednávame si dosýta. Nezabúdame ani na klasický zákusok v podobe gaty (tradičný arménsky koláč). Za celý obed tu platíme aj s tringeltom 30,- €.

Naspäť v Jerevane

Pred tým, ako skončíme na našom poslednom ubytovaní, potrebujeme zájsť do nejakého nákupného centra. V našej batožine sa už nenachádza ani kúsok čistého oblečenia, a obliekame to, čo je najmenej zašpinené a prepotené. A aj keď na tomto ubytovaní by mala byť práčka, kým to operieme a vysušíme…. Naše kroky vedú do Dalma Garden Mall. Jedná sa o prvé arménske nákupné centrum, ktoré bolo otvorené celkom nedávno. V roku 2012. Dovtedy tu neexistovalo žiadne nákupné centrum, ako my poznáme.

Okrem toho si chceme pre dnešok aj oddýchnuť. Večeru si tak urobíme na našom ubytovaní. A práve potraviny bol ďalší príjemný šok. Okrem toho, že tu majú neskutočný výber bohatej ponuky potravín, tak na skladovaní zeleniny a byliniek si dávajú záležať. Však posúď sám na fotografii nižšie.

A aj personál v pokladni je milý. Dôjdeš k pokladni a o nič sa nestaráš. Pokladníčka ti sama vhodne naloží celý tvoj nákup do tašiek.

Najluxusnejšie ubytovanie

Na záver pobytu v Arménsku sme si vybrali o niečo luxusnejšie ubytovanie. Máme problém ho síce nájsť, ale o to krajšie a súkromnejšie je. Apartments Aigedzor sa síce nachádza na okraji centra mesta, ale máme k dispozícii apartmán o rozlohe neskutočných 160 m² na úplne najvyššom poschodí s výhľadom na horu Ararat (ktorú sme už do odletu nevideli pre veľkú oblačnosť). Vybavenie naozaj zahŕňa všetko, vrátane plne vybavenej kuchyne, nami veľmi potrebnej práčky až po luxusne veľkú terasu. Ak náhodou ešte niekedy zaletíme do Arménska, určite to bude prvé ubytovanie, čo budeme pozerať. A cena? Veľmi dobrá. Osoba/noc pri kurze v auguste 2021 to vychádza na 11.70,- €.

Záver dňa trávime praním všetkého oblečenia a oddychom na terase. Zajtra nás čaká veľmi bohatý, zaujímavý a natrieskaný program.