India: 11. deň – Seychelly v nedeľu = Katastrofa!

Ďalšie kruté a hádam už posledné vstávanie v nekresťanskú hodinu. O 5:20 odlet medzinárodného letu. Musím vstávať už o 02:30. Po skúsenostiach z Dillí sa už neobávam, že nezoženiem odvoz, aj keď ma zo začiatku za 100 ₹ vôbec nechce zobrať.

Posledné handrkovanie

Šofér chce aspoň 120 ₹, no ja mu ukazujem peňaženku, že mám posledných 100 ₹ a odlietam už domov do Európy. Mám ešte nejaké mince nazvyš, ale to mu vysvetľujem, že si ich chcem zobrať domov ako suvenír. To mu nespomínam, že mám odložených ešte ďalších 180 ₹ v bankovkách, tiež ako suvenír, ale tie sú už schované v batožine. Nakoniec sa na cene zhodneme.

Bombajské letisko je krajšie, ako hocktoré európske. Škoda, že to nebolo vidieť pri prílete. Letisko skôr pripomína nejakú vesmírnu a nie medzinárodné letisko. Možno v budúcnosti odtiaľto sa bude lietať na iné planéty.

Už od vstupu na letisko máš pocit, ako by si šiel niekam na úrad vlády. Takmer na každom kroku ťa kontrolujú a okrem toho, že letenka musí byť dva krát opečiatkovaná, tak aj batožina musí mať svoji visačku s dvoma pečiatkami.

Odlet na Seychelly

Ešte za tmy sa odliepame od zeme a smerujeme na Seychelly. Ešte ani neopustíme kontinent a už sa začínajú podávať raňajky. S nimi dostávame zároveň aj vstupné formuláre pre vstup na ostrov.

Po skúsenosti z letu Paríža, už viem ako to chodí na danom letisku a okamžite sa ponáhľam na správnu prepážku k pasovej kontrole. Kým sa ostatok pasažierov zorientuje, ja už opúšťam letisko. Nebyť tohto, strávim ešte ďalšie dve hodiny v rade.

Kam s batožinou?

Nechcem sa premávať celý deň s kompletnou batožinou (10kg batoh) po ostrove. Aj tak toho veľa nepotrebujem na tých pár hodín. Či existuje služba na odloženie batožiny sa informácie na internete vôbec nenachádzajú. V jednom 3-roky starom diskusnom fóre je informácia, že také niečo by tu malo existovať, za 10,- € na deň.

Na letisku na to je aj informačná tabuľa, ale tá ťa zavedie nikam. Personál letiska má zas posiela naspäť, ale tam tiež nič také sa nenachádza. Až od policajtiek pri kontrole batožiny dostávam pozitívnu informáciu. U nich v kancelárii sa dá batožina odložiť. Je to zadarmo, len sa stačí zapísať do knihy. Na najbližšom WC sa prezliekam, vyberiem si to najnutnejšie a môže sa vyraziť.

Skapal pes

No byť na ostrove Mahé v nedeľu, je to na zaplakanie pre turistov. Všetko, ale že úplne všetko, je zatvorené. Všetky kaviarne, reštaurácie, obchody, a ďalšie služby zavreté. Ešteže tie autobusy chodia, aj keď nie všetky. Na to, že to je turistická destinácia, by som predpokladal, že aspoň reštaurácie a obchody so suvenírmi budú otvorené. Ale ani to nie. Mesto je ľudoprázdne.

Narážam na 2 mini obchody čo sú otvorené, ale to sú také mini, keď domáci potrebujú niečo dokúpiť. Nákup suvenírov zavrhujem, a idem využívať miestnu dopravu po ostrove.

Beau Vallon Beach

Podľa informácii na internete, najkrajšou plážou na ostrove Mahé, je Beau Vallon Beach. Tá sa nachádza v severnej časti ostrova. Pri predchádzajúcej návšteve som obehal najmä južnú časť. Autobusom z mesta som tu približne za 15 minút.

Celá pláž je obklopená luxusnými rezortami, ale so vstupom cez vrátnicu nemám problém prejsť, aj keď na mňa strážnici v oblekoch divne zazerajú. Vďaka za rozhodnutie štátu, že všetky pláže musia byť verejne dostupné. Ešte pred vstupom sa nachádza výbeh korytnačiek.

Nie sú to hocijaké korytnačky. Sú to korytnačky obrovské Geochelone gigantea, ktorých dĺžka panciera môže byť až 120cm, vážiť až 200kg a dožívajú sa vysokého veku, okolo 160 rokov. Sú tak druhou najväčšou suchozemskou korytnačkou na svete a patria medzi najdlhšie žijúce tvory na zemi.

Samotná pláž nie je bohviečo. Na takéto veci ma veľmi neukecáš. Na pláži dokážem ležať približne maximálne 2 hodiny. Navyše táto pláž nie je bohviečo. Osadenstvo pláže v prevažnej väčšine okupujú „silikónové barbie“ so škaredými zbohatlíkmi a nemeckí rozkysnutí dôchodcovia. Domáci sú tu iba ako obsluha, učitelia, maséri či tvorcovia programu.

Pláž sama o sebe je pekná, pretože sa o ňu starajú a každé ráno je poupratovaná a zbavená odpadkov. To sa nedá povedať o ostatných plážach na ostrove, pri ktorých nie sú rezorty.

Dlho sa tu ani nezdržujem, aj keď sú tu otvorené bary a reštaurácie. Všetko je v tejto časti predražené. Napríklad káva tu stojí v prepočte až 7,- €!

Výlet do okolia

Po zvážení, čo ďalej na ostrove sa radšej vraciam späť do mesta odkiaľ vyrážam do národného parku na čajovú plantáž. Plaholčíme sa autobusom, ktorý má problém sa rozbehnúť na jednotke do kopca po veľmi úzkych serpentínach. Asi po ¾ hodinovej jazde končíme niekde uprostred nikoho / ničoho. No samozrejme, mohol som si myslieť, zavreté! Aspoň po ceste som zbadal z okna autobusu na úpäti skaly vyhliadkový prístrešok. Odtiaľ môže byť nádherný výhľad na celú západnú časť ostrova.

Žeby predsa tá pláž?

Po hodine nič nerobenia analyzujem svoje možnosti, čo tu na ostrove sa dá ešte v nedeľu robiť. Do odletu lietadla je ešte ďaleko. To odlieta až o 22:00.

Možností nie je veľa, ale idem skúsiť reštauráciu „Les Dauphins Heureux / Pied dans L’eau“ pri pláži v južnej časti ostrova, kúsok od letiska. Tá je tiež zavretá. A ako naschvál, už sa ani kúpať nedá. Dvíha sa vietor, slnko sa schovalo, vlny vysoké 3 metre a pláž je celá pokrytá morskými chaluhami. No celé zlé. A ževraj Seychelly – sen mnohých ľudí na luxusnú dovolenku! Dávam si aspoň hamburger v miestnom fast foode a zvyšné 4 hodiny prečkám na letisku pozeraním nejakého filmu na notebooku.

Vyhral som!

Vyzdvihujem si z úschovne batožinu a flákam sa po okolí letiska. V letištnom bufete si kupujem niečo na občerstvenie a aspoň nejaké potešenie.. Ja som vyhral Sprite zdarma ;). Však ani doma nikdy nič nevyhrám a tu si kúpim jednu plechovku a ihneď výhra. Vyzdvihujem si druhý Sprite do zásoby.

Ešte si objednávam kávu a uľahnem si do najbližšieho trávniku. Proste veget v nedeľu na ostrove. Preistotu si nastavujem budík, keby som zadriemal. Na druhej strane, by som nebol proti takejto dovolenke.

Posledné nákupy a odlet

Ako sa blíži čas odletu, je na čase sa presnúť na letisko. Po klasickej bezpečnostnej kontrole batožiny kontrolujem, či aspoň tu na letisku sú pootvárané obchody. Ešteže tak. Nakupujem posledné magnetky a čaj z citrónovej trávy, ktorý je že vraj vynikajúci.

Najkvalitnejšie vanilkové lusky na svete v darčekovom balení radšej nekupujem. Už teraz mám problém narvať do batohu ďalších 8 magnetiek a nieto takéto darčekové balenie.

Mám i zálusk kúpiť najväčšie semeno zo všetkých rastlín na svete. Ale to už by som naozaj nemal kam dať. Toto semeno rastie na Lodoicea seychelskej a má veľkosť približne 30x20cm pri hmotnosti 17kg.

Na čas odlietame z letiska, kde štandard je ten istý ako opísaný v prvom diely. Okolo polnoci zaspávam, aby som zajtra vystúpil v Paríži.

Prečítaj si ďalšie časti

• Ako zakúpiť spiatočné letenky do Indie do 200,- €
• Ako vybaviť indické víza
• Presun do Indie
• Seychelly! Raj na zemi?
• Konečne cieľový kontinent
• Ochutnávka mesta Bombaj
• Oddychový deň, opúšťam mesto Bombaj
• Váránasí – Obchodníci so smrťou
• Slávny Taj Mahal
• Nové Dillí – Hlavné mesto Indie
• Návrat do Bombja