Slovo rezort, pri ktorom sa mnohým vybaví miesto na oddych, zábavu alebo relaxáciu, je odvodené zo starého francúzskeho slova resortir, čo znamená ísť von, alebo ísť niekam po pomoc a poukazuje na zdraviu prospečné účinky kúpeľných miest, prímorských letovísk a vidieckych útočísk. V päťdesiatych rokoch 20. storočia patrila riviéra Salton Sea k najväčším letoviskám v Amerika a priťahovala viac turistov ako Yosemitský národný park. Dnes sú jej vody a piesky znečistené a pobrežie pripomína apokalyptickú postatinu, ktorá sama potrebuje pomoc.

Pred rokom 1905 však žiadne jazero Salton Sea neexistovalo. Jeho vznik sa opisuje ako “zázrak v púšti”, hoci v súčasnosti ho nazývajú skôr “nehoda” viditeľná z vesmíru. Takéto pomenovanie síce zodpovedá skutočnosti, ale vôbec neodzrkadľuje to, aký úžas kedysi vyvolávalo. A môže ho vyvolávať aj dnes – bolo to predsa najväčšie sladkovodné jazero v Kalifornii. Ležalo v Imperial Valley, v kotline coloradskej púšte asi 70 metrov pod úrovňou mora na mieste, kde bol predtým len hlinitý piesok a modrosivé škumpy.

Imperial Valley sa nachádza v juhovýchodnom cípe Kaliforne na hraniciach s Mexikom a Arizonou a až do konca 19. storočia bolo vyprahnuté a takmer neobývané. Zlom nastal, keď v arizonskom meste Yuma vyhĺbili kanály, ktorými sa odklonila voda z rieky Colorado, aby sa využila na zavlažovanie polí. Pôda je tu jemná, priam ílovitá, ale pri dostatku vlahy je mimoriadne úrodná. Odvtedy sa tu pestuje lucerna, paradajky, repa, šalát, jahody, špargľa, cibuľa, mrkva, melóny aj hrozno a chová sa tu dobytok. Popri poliach s ovocím a zeleninou rozkvitli mestá Calexico, El Centro, Imperial a Brawley.

V roku 1905 však silné dažde a roztopený sneh z hôr spôsobili na rieke Colorado záplavy. Hrádza v údolí Imperial Valley sa pretrhla a takmer osemnásť mesiacov tiekla voda bez obmedzenia do Saltonskej panvy v údolí. Poriadok obnovili až inžinieri zo spoločnosti Southern Pacific Railroad, ktorým sa na výslovný príkaz prezidenta Theodora Roosevelta nakoniec podarilo navoziť do rieky dostatok sutiny, kameňa a piesku, aby zmenili jej smer. Zostalo po nej veľké vnútrozemské jazero, dlhé 56 km a široké 26 km, ktoré nemalo kam odtiecť. Priezračná modrá voda Salton Sea, ako sa toto jazero začalo nazývať, sa odvtedy dopĺňala dažďovou vodou, čo stiekla z hôr a okolitých poľnohospodárskych plôch. Až neskôr sa naplno prejavili znepokojivé dôsledky, ktoré sa za tým skrývali.

V dvadsiatych rokoch 20. storočia, keď bolo 72 kilometrov vzdialené Palm Springs prekvitajúcou dovolenkovou destináciou hollywoodskej smotánky, však vyzerali vyhliadky Salton Sea ako potenciálneho púštneho letoviska len ružovo. Do jazera nasadili rôzne miestne druhy rýb, čo prilákali rybárov aj sťahovavé vtáky, napríklad volavky, rybáriky, šabliarky a šišile, ktoré potešili pozorovateľov vtáctva a ostatných milovníkov prírody.

V období rozmachu po druhej svetovej vojne sa tu konali rybárske turnaje, regaty plachtníc a preteky rýchlostných člnov. V porpagačných materiáloch sa tvrdilo, že voda v jazere je tá “najrýchlejšia na svete”, keďže jeho “nízka nadmorská výška… a vyššia hustota” údajne zapríčiňujú, že “lodné skrutky lepšie zaberajú”. Jazero prilákalo aj mnoho celebrít, napríklad Desiho Arnaza, Franka Sinatru, Deana Martina a ich kamarátov zo skupiny Rat Pack, ktorí zo všetkého najradšej popíjali drinky niekde na slnečnom mieste, kde vzduch iskril jemnou rivalitou, život bol ľahučký ako pierko a kde sa vždy konali súťaže krásy v plavkách.

Jednoduché rybárske prístrešky, obchody s občerstvením a stánky so suvenírmi rýchlo nahradila výstavba hotelov, reštaurácií a prístavov. Pozdĺž pobrežia vyrástli celo nové letoviská Salton Sands a Bombay Beach. Návštevníci pili koktaily a v reštauráciách Helen’s Place a The Hofbrau vychutnávali dobré jedlo. V roku 1958 získali milionárski ropní magnáti Ray Ryan a Trav Rogers pozemky na brehu jazera a investovali 2 milióny dolárov do vybudovania komplexu North Shore Motel a North Shore Beach and Yacht Club. Otvorili ho v roku 1962 a miestny prístav, ktorý propagovali ako jeden z najväčších v južnej Kalifornii, sa tešil priazni komikov Jerryho Lewisa a Grouch marxa, ktorí tu mali zakotvené svoje lode. V tanečnej sále komplexu zase vystupovali napríklad Beach Boys a Pointer Sisters.

Žiaľ jazero, ktoré všetky tieto aktivity živilo, bolo vydané na milosť a nemilosť svojmu okoliu. Pravidelné prudké dažde a poľnohospodárske odvodňovacie systémy spôsobili, že hladina vody stúpala a koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia zničila mnohé nehnuteľnosti na brehu jazera. Prirodzene sa vyskytujúca kamenná soľ a chemické hnojivá a pesticídy z okolitých polí pomaly prenikali do jazera a kontaminovali a zasoľovali jeho vody. Stúpajúce teploty, absencia prítoku a odtoku a časté suchá spôsobili, že sa Salton Sea napokon začalo vyparovať a zanechalo za sebou približne 8 000 hektárov suchého dna, čím sa koncentrácia jedovatých látok ešte zvýšila. Tieto toxíny oberali vodu aj o kyslík a zabíjali ryby, ktoré v desiatkach až stovkách vyplavovalo na brehy. Ich zdochliny hnili na plážach, kde dovolenkári pojedali cukríky a šúchali si nohy v piesku. Aj samotné jazero začalo časom zapáchať sírou. Počas veterných dní sa brehy zanášali pieskom a jedovatým prachom zo zvyškov chmikálií, ktoré po sebe zanechala ustupujúca voda. netrvalo dlho a ľudia sa začali obzerať po iných jazerách, napríklad jazere Havasu, Erijskom jazere, Des Moines, Idaho – prakticky kdekoľvek inde. Príliv návštevníkov klesol na minimum. Podniky krachovali, banky vymáhali úvery a reštaurácie, bary a motely sa zatvárali. Z pozemského raja sa stala pekelná pustina. Salton Sea dnes nielen trpí, no zdá sa, že aktívne škodí aj tým, ktorí žijú v jeho blízkosti. Výskyt astmy a iných respiračných ochorení je medzi miestnymi obyvateľmi nad priemerom. Je len malá šanca, že sa vrátia slávne časy riviéry z polovice storočia. V roku 2018 bol však schválený štátny fond vo výške 200 miliónov dolárov, ktorý ma zainvestovať do výsadby mokradí, aby sa obmedzilo šírenie nebezpečných látok zo znečistených pieskov. Vďaka nemu jestvuje aspoň nádej, že jazero nebude viac škodiť.