Kráľovstvo vôní a chutí

CK Knirsch 10. mája 2024

Približná doba čítania: 11 minút

„Pokiaľ tu niečo nenájdete, prevdepodobne to neexistuje!“ upozorní ma sprievodca na miestnom súku. Nedeľný trh v Agadir na atlantickom pobreží Maroka je miestom, kde môžete nasať atmosféru tejto krajiny – doslova!

Deväťdesiat percent Maročanov si nemôže dovoliť nakupovať v supermarketoch, preto stále nakupujú predovšetkým na trhu. Trh je rozdelený na niekoľko častí a mňa najviac zaujala tá voňavá s potravinami a koreninami. Na každom kroku vidíte obrovské misy preplnené olivami, svieža vôňa tohto dôležitého marockého ovocia sa mieša s vôňou exotického korenia vo vedľajšom stánku. Trh je otvorený šesť dní v týždni, zatvorený je len v pondelok – najlepší čas na návštevu je utorok, streda alebo štvrtok, keď je tu najmenej návštevníkov a najlepšie sa tu dá nakúpiť. V piatok sa konajú modlitby a stánky môžu byť okolo poludnia zatvorené aj niekoľko hodín. Cez víkend a najmä v nedeľu je trh preplnený. Sympatický predavač mi ochotne ponúka ochutnať niekoľko z vystavených lahodných olív – zelené, čierne, červené, žlté.

Poľnohospodárstvo a jeho produkty sú jedným z tradičných pilierov marockého hospodárstva a všetky tieto produkty nájdete na trhovisku. Obchodníci ako Omar denne zásobujú svoje stánky čerstvou zeleninou, ovocím a rybami od miestnych poľnohospodárov a rybárov, a tak je súk presýtený vôňou všetkých druhov potravín. V ponuke je aj hydina a jahňacie mäso, rôzne druhy strukovín a množstvo farebného korenia vrátane vzácneho šafranu, všetko najvyššej kvality. Pridala som hŕbu malých, nádherne sladkých banánov.

Tekuté zlato púšte

Najtypickejším produktom Maroka je však arganový olej – tekuté zlato púšte. Jeho výrobu nájdete priamo v Agadir. Niekoľko žien sedí na kobercoch v malom obchode, pred sebou majú mlynček a za nepretržitého mletia plodov stromu argania spinosa, ktorý rastie len v polopúštnych oblastiach južného Maroka, získavajú arganový olej, ktorý pomaly odkvapkáva do priloženej nádoby. Existujú tri rôzne spôsoby zberu plodov, z ktorých najzaujímavejší je zber pomocou kôz, ktoré sa živia plodmi a z ktorých trusu sa potom zbierajú plody. Arganový olej je jedným z najdrahších: na výrobu jedného litra oleja je potrebných približne 20-30 kg plodov, čo predstavuje úrodu približne 5-6 stromov. Má vynikajúce kozmetické účinky na ľudskú pokožku a používa sa aj v gastronómii. Môžete z nej buď priamo variť, alebo je jednou zo zložiek pasty nazývanej amla, ktorá sa najčastejšie natiera na chlieb. Chuť tejto pasty vzdialene pripomína arašidové maslo a je dôležitou súčasťou mnohých berberských raňajok.

Ako najlepšie vyskúšať účinky arganového oleja na vlastnej koži? V kúpeľoch! S priateľkou sme navštívili miestny hammam – tradičné kúpele. Všetko sa dá absolvovať buď v mužskej, alebo ženskej časti, my sme mohli ísť spolu. Celá procedúra sa začala vyzlečením do spodnej bielizne, potom nás poriadne umyli a doslova z nás zbavili všetkej starej kože pomocou horúcej vody, čierneho marockého mydla s minerálnym ílom a kvalitných rukavíc kessa. Asi po polhodine bolo po všetkom a my sme si išli oddýchnuť. Potom sme sa presunuli na poschodie do masážnej miestnosti, kde nám masérky arganovým olejom masírovali svaly. Úplne očistení, voňaví a uvoľnení sme po hodine a pol opustili hammam s úsmevom na tvári.

Mesto šafránu

Po niekoľkých dňoch strávených v Agadir, sme sa vydali na cestu na východ cez južné Maroko k alžírskym hraniciam. Ráno nás víta Karim, asi 30-ročný berberský sprievodca. Údolím mohutnej rieky Souss smerom k mestu Taroudant, ktoré je známe ako „Malý Marrákeš“, stúpame na náhornú plošinu medzi Vysokým Atlasom a Antiatlasom, kde už začína Sahara. Teplota rýchlo stúpla z príjemných 25-30 °C na 40 °C.

Zastavujeme v Taliouine. Miestny šafran patrí spolu s iránskym šafranom k najlepším na svete. Jeho zber je stále prácou zručných zberačov, ktorí z každého kvetu odštipnú len tri malé dvoj- až trojcentimetrové fialové tyčinky. Vďaka náročnému spôsobu zberu a malému množstvu je šafran veľmi vzácne a drahé korenie. Najčastejšie sa používa v severoafrickej, španielskej a francúzskej kuchyni. Kúpili sme 2 g tejto rarity za 70 dirhamov, čo je vzhľadom na ceny v Európe naozaj nízka cena.

Pokračujeme na severovýchod k jednej z najznámejších marockých pamiatok, pevnosti Aït Benhaddou, ktorá je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO. Ide o niekoľko hradov nazývaných kaseb, ktoré tvoria samostatnú štvrť na kopci uprostred údolia. V minulosti bol dôležitou zastávkou karaván na ceste do Marrákeša, dnes je čisto turistickou atrakciou, ktorá sa v posledných rokoch stala populárnou vďaka veľkým hollywoodskym produkciám – natáčali sa tu napríklad filmy Lawrence z Arábie, Gladiátor, Kráľovstvo nebeské a Hra o tróny. V okolí tejto pamiatky, najmä v meste Ouarzazate, sa nachádzajú aj významné filmové štúdiá, múzeá a školy.

Tradičným marockým jedlom je tajine. Nie je to len pokrm, ale aj keramická nádoba, v ktorej sa toto jedlo pripravuje. Existuje mnoho druhov tajine a pod týmto názvom nenájdete konkrétny recept, ale skôr spôsob prípravy pokrmu. Čašník nám naservíroval tajine v okrúhlej hlinenej miske zakrytej kužeľovým vekom. Vďaka nemu sa para vznikajúca pri varení na drevenom uhlí vracia do misy a jedlo sa pomaly dusí. Najčastejšími ingredienciami v hrnci sú kuskus, ryža, zemiaky, zelenina, olivy, mäso a ryby.

Ružové údolie

„Čo keby sme sa zastavili u mojej rodiny na čaj?“ Karim sa opatrne spýtal. Súhlasíme, aspoň spoznáme život miestnych ľudí. Ešte predtým však chceme prejsť Údolím ruží, severne od Kelaat M’goun. V jednom z obchodíkov pri ceste sa dáme do reči s predavačom. Hovorí, že každé ráno pred východom slnka alebo v neskorých popoludňajších hodinách zberači trhajú lupene a kvety ruží, ktoré potom prinášajú do bavlnených košov na triedenie. Potom sa ruže sušia dva dni vonku a ďalší mesiac sa sušia v dobre vetraných miestnostiach. Teplé a suché horské podnebie poskytuje ideálne podmienky na dokonalé sušenie a následné spracovanie ruží. Používajú sa na výrobu najrôznejších produktov, od ružovej vody až po krémy a mydlá.

Nakoniec sa dostávame ku Karimovej rodine. Pani domu nás pozýva ďalej. Posadíme sa na farebné koberce na chodbe, samozrejme, s lahodným mätovým čajom a arašidmi a orieškami. Zvyšok dňa strávime v príjemnom rozjímaní a všetko zakončíme spoločnou fotografiou. Radi by sme sa nejako odmenili, ale Berberi považujú pozvanie a pohostenie za samozrejmosť, a tak odchádzame len so slovami vďaky a aspoň s odvozom s otcom do neďalekého mesta. Večer si len odskočím odfotiť úžasnú kľukatú cestu, ktorá sa zarezáva do rokliny Dades. Tu stretávame novomanželov, ktorí si sem prišli urobiť fotografie. Keď vidím, ako sa snažia fotografovať, radím ženíchovmu bratovi, odkiaľ je najlepší záber – pozvánka na svadbu prichádza okamžite, ale je už neskoro, a okrem toho je svadobné veselie vzdialené mnoho kilometrov. Svadobčanom aspoň zaželáme veľa šťastia, urobíme si pár spoločných fotografií a ideme každý svojou cestou.

Skoro ráno pokračujeme v ceste späť cez oblasť Dadesovej rokliny zvanej Tanalt. Miestni obyvatelia ho nazývajú „kopce ľudských tiel“ kvôli fascinujúcim skalným útvarom. Cez mesto Boumalne Dades sa vydáme ďalej na východ do Tinghiru a rokliny Tadra. Neskôr popoludní dorazíme do Merzougy, kde nás čaká túra cez piesočné duny do púšte Erg Chebbi. O piatej hodine teplota stále dosahuje 50 °C, takže vyrážame o niečo neskôr. Do púštneho tábora sa dostaneme po hodine a pol jazdy na ťavách. Moha, náš ťaví vodič, stále ohýba a zväzuje jednej z tiav predné nohy a pokojne vysvetľuje: „Ak to neurobím, ťavy budú ráno v Alžírsku a my sa budeme musieť vrátiť pešo!“

Noc v púšti

Tábor je opustený, a tak sa dlho do noci rozprávame s Mohá a jeho priateľom, ktorí sú s nami v tábore jediní, hráme hádanku, učíme sa biť na berberské bubny, povaľujeme sa a rozprávame si príbehy. Hlboko po polnoci našu pohodu preruší silný vietor, ktorý na nás v okamihu naveje množstvo piesku. Moha len lakonicky konštatuje: „Bez vetra nie je Sahara!“ a otočí sa na bok. Snažíme sa zaspať v stane, ale v 35 °C a dusnom priestore to nie je možné, a tak sa vraciame von, kde stále fúka vietor. Nemôžem spať, a tak idem na krátku nočnú prechádzku do púšte, ľahnem si k ťavám a pozorujem hviezdy. Ráno vylezieme na najbližšiu dunu a pozorujeme východ slnka nad nekonečnou Saharou. Nasadáme na ťavy a vraciame sa do Merzougy a cez údolie Dráa na pobrežie Atlantiku.

Zdroj: Lidé a Země 09/2016

Berber pri západe slnka

Prečítaj si ďalšie články

Všade samé zrkadlá

Nekonečný priestor v centre mesta

Galéria Multium v centre mesta ponúka nevšedný zážitok. Neobchádzaj ju ako my! Ideálne sem zájsť keď je vonku úplne hnusne.

Príručná batožina

Ako sa zbaliť do príručnej batožiny na 3 týždne

Možno to celé znie nereálne, ale je to možné. Dokonca vám môže ostať dokonca aj trochu miesta navyše. A nepotrebujete žiadne extra zázraky, len si naozaj treba premyslieť čo je dôležité a čo nie. V letnom období to nebude až tak ťažké, ale v zime to je trochu komplikovanejšie, aj keď naše kroky smerovali do…

Na streche

Skryté perly v Budapešti (časť tretia)

Opúšťame brány podzemnej nemocnice a rozmýšľame čo ďalej. Ešte nám ostavajú minimálne tri ciele v hľadáčiku, ale máme toho dosť, chcelo by to oddych a posedenie na káve.

kláštor Ararat

Ďaleká cesta z Jerevanu na východ Arménska

Dnešný cieľ cesty je dedina Tatev v provincii Syunik na východe Arménska. Navigácia nám ukazuje nejakých 254 kilometrov, ale čas presunu sú dobré 4 hodiny. A to ešte vôbec netušíme, že to je ešte veľmi optimistický čas.

Nezabudni o tom povedať aj ostatným

Chýba ti niečo v článku?

Môžeš nám napísať a opýtať sa.  My túto informáciu dodatočne doplníme aj do článku.