Národné parky: Vo víre divočiny

“Nariaďujem úderom na bubon, že v okolí mesta sa nesmie zabiť žiadne zviera ani vták. Rovnako sa musí zaobchádzať aj s rybami v dvanástich veľkých nádržiach.” Podľa nápisu vyrytého na kamennej doske vo veľkej stúpe Ruwanweli v Anuradhapura vydal tento dekrét kráľ Nissanka Malla v 12. storočí.

Voltaire v 18. storočí vyhlásil, že “príroda nevníma ani zisky, ani zločiny, ale iba dôsledky”. Dnes, v čase mimoriadnych klimatických zmien, jeho slová prenikajú do hĺbky duše. Každý deň sa presviedčame o životodarnej sile prírody, o jej odhodlaní čeliť ničeniu a zneužívaniu zo strany človeka. Pochopiť jej zákonitosti, žiť s ňou v harmónii, to bolo želanie starovekých vládcov. Brať a vracať, prinášať úžitok celému ekosystému, ktorého sú ľudia súčasťou a s ktorým je ich osud spätý.

Prírode sa venuje aj starobylá sinhálska kronika Mahávansa, ktorej stránky sú plné záznamov o ochrane všetkých foriem flóry a fauny. Táto ochrana bola budhistickým vládcom obzvlášť blízka. Budhizmus zdôrazňuje význam spolužitia s prírodou a úcty ku všetkým živým tvorom. Ak človek ublíži nejakému tvorovi, hrozí mu, že sa za trest znovuzrodí v jeho podobe.

Srí Lanka si dodnes zachovala záujem o prírodu. Na ostrove sa nachádza viac ako 500 chránených území rôznych typov, ktoré pokrývajú viac ako štvrtinu jeho rozlohy. Biodiverzita Srí Lanky je mimoriadna. Napríklad takmer tretina tunajších kvitnúcich druhov rastlín sú endemity (viac ako 900 z celkového počtu približne 3 200 druhov). Na Srí Lanke žije viac ako 110 druhov cicavcov, zaznamenaných bolo viac ako 430 druhov vtákov, z ktorých viac ako polovica hniezdi na ostrove, a jedinečné je aj bohatstvo obojživelníkov – viac ako 100 druhov, z ktorých asi 90 % tvoria endemity. Na ostrove sú dve hlavné klimaticko-ekologické zóny – vlhká a suchá. Vlhká zóna je menšia, tvorí asi štvrtinu územia a zahŕňa centrálne pohoria a juhozápadnú časť ostrova, zatiaľ čo zvyšok ostrova je suchý. Pôvodná vegetácia vlhkej zóny, ktorá sa však v súčasnosti zachovala len na malých plochách, je rozmanitá, väčšinou ide o typy dažďových lesov, často s vysokým podielom dipterokarpov (Dipterocarpaceae). V suchej zóne rastú suché vždyzelené alebo opadavé lesy s niektorými hospodársky cennými druhmi, ktoré sa v najsuchších polohách menia na vegetáciu pozostávajúcu prevažne z tŕnistých kríkov. Jedinečným prostredím sú aj mangrovové porasty lemujúce niektoré úseky pobrežia.