Kiribati

Najstaršie doklady o prítomnosti človeka na území Kiribati sa datujú do staroveku. Ostrovy boli pôvodne osídlené mikronézskym etnikom asi pred troma tisícmi rokov (1 000 rokov pred n. l.). Súostrovie však nebolo úplne izolované. V 13. až 15. storočí nášho letopočtu priplávali z juhu na brehy atolov polynézske kmene z Fidži, Samoy a Tongy, ktoré zmiešaním s pôvodnými osadníkmi položili základ dnešného obyvateľstva. Svedectvo podávajú archeologické nálezy – ruiny koralových chrámov.

Mikronézski predkovia Kiribatčanov sa nachádzali na relatívne vysokom stupni sociálneho vývoja. Kým na niektorých ostrovoch vznikli predštátne útvary vedené náčelníkmi, obyvatelia iných ostrovov ako je Tabiteuea boli rovnostárski a vládla u nich demokracia. Ku každodennému životu patrili kmeňové vojny, pirátstvo a vzájomné násilné strety. V materiálnej kultúre sú známe dlabané kanoe, rybárske harpúny, ale aj zbrane zo žraločích zubov. Zdrojom potravy bol tradične najmä rybolov a na príhodných miestach pestovanie kokosovej palmy.

S novými objavmi sa ľudia snažili spoznať krajiny ležiace za neznámym obzorom. Prvú zvesť o ostrovoch priniesol do Európy moreplavec portugalského pôvodu Pedro Fernandes de Queirós v roku 1606. Jeho objav však vzápätí upadol do zabudnutia. Až na konci 18. storočia sa čoraz viac ciest začalo podnikať v honbe za ďalšími územiami. Dňa 24. decembra 1777 sa na Vianočnom ostrove vylodil kapitán James Cook.

Roku 1788 väčšinu atolov preskúmal a zmapoval britský námorník Thomas Gilbert, po ktorom hlavnú skupinu ostrovov v roku 1820 ruský moreplavec Ivan Fiodorovič Kruzenštern a francúzsky kapitán Louis Duperrey pomenovali Gilbertove ostrovy (angl. Gilbert Islands). Názov Kiribati (vyslov Kiribas) je odvodený z miestnej výslovnosti pôvodného anglického mena „Gilbert“. V 20. až 40. rokoch 19. storočia ostrovy tvorili základňu zbehlých obchodníkov a lovcov veľrýb. Od roku 1857 sa tu vďaka misionárom začalo šíriť kresťanstvo. Hoci sa tu zmeny diali rýchlym tempom, idylické súostrovia v Tichom oceáne ležali dlho za humnami diania a v moderných dejinách boli kolonizované ako posledné.

Ostrovy sa dostali do sféry britských záujmov Spojeného kráľovstva. So súhlasom obyvateľov tu Briti v roku 1892 vyhlásili protektorát Gilbertove a Elliceove ostrovy (dnešné Tuvalu) na ochranu pred neslýchanými nájazdmi otrokárov. Následne mnoho pôvodného obyvateľstva zahynulo vinou privlečených chorôb. Roku 1916 sa protektorát zmenil na britskú korunnú kolóniu. Postupne boli ku kolónii pripájané ďalšie ostrovné skupiny – Phoenixské (angl. Phoenix Islands) a Line Island (angl. Line Islands), v rokoch 1915 – 1925 aj Tokelau. Začiatkom 20. storočia boli na ostrove Banaba objavené ložiská fosfátov, ktoré sa až do ich vyčerpania v roku 1982 stali hlavným zdrojom príjmov kolónie. V roku 1939 boli oddelené ostrovy Kanton a Enderbury, kde bolo vznesené kondomínium Veľkej Británie a USA.

Počas druhej svetovej vojny od roku 1941 atol Tarawa a ostatné z Gilbertových ostrovov okupovali Japonci. Na ostrove Betio, v južnej časti atolu Tarawa, vybudovali aj leteckú základňu. Súostrovie sa stalo arénou ťažkých bojov. Okupácia skončila v novembri 1943 americkým víťazstvom v bitke o Tarawu, ktorá sa stala jednou z najkrvavejších bitiek v dejinách americkej námornej pechoty.

V povojnovom období oblasť nadobudla strategickú hodnotu. Na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia využili Veľká Británia a Spojené štáty Vianočný ostrov na skúšky jadrových zbraní, vrátane vodíkových bômb. O explózii však obyvatelia nič nevedeli. K podobným účelom slúžil v rokoch 1957 až 1962 aj neobývaný atol Malden.

Boj obyvateľov za politické práva a suverenitu si vyžiadal nejednu reformu koloniálnej správy. V 60. rokoch 20. storočia tu začali vznikať prvé orgány miestnej samosprávy, poradná rada a parlament. Dňa 1. októbra 1975 sa od zvyšku britskej kolónie pre národnostné nedorozumenie odtrhli Elliceove ostrovy (od roku 1978 nezávislý štát Tuvalu), pričom v januári 1976 bola kolónia Gilbertove a Elliceove ostrovy v dôsledku referenda zrušená. Koloniálna sústava sa zrútila pod motiváciou úspešného hnutia za národné oslobodenie. Nezávislá republika Kiribati bola vyhlásená 12. júla 1979. Jej súčasťou sa stalo i zrušené britsko-americké kondomínium Kanton a Enderbury. Moci sa ujal prvý prezident republiky Ieremia Tabai. Aj keď Kiribati nastúpilo na cestu budovania demokracie, dodnes má tesnú väzbu na anglosaský svet. V roku 1995 došlo k definitívnej úprave dátumovej línie.