Cejlónsky rozprávkový nápoj

James Taylor sedí na verande svojej vily a pozoruje západ slnka nad kopcami Kandy. Žltý kotúč sa postupne mení na sýto-oranžovú guľu, ktorá sa márne snaží prilepiť na smaragdové vrcholy. Jej dlhé ruky iba pohladia hrebene s červenkastým nádychom. Taylor relaxuje v pohodlnom kresle a popíja lahodný nápoj, ktorého sa stal veľkým propagátorom.

Písal sa rok 1867. Bystrý Škót James Taylor využil vlhkosť, dážď a nižšie teploty srílanskej vysočiny a založil svoju prvú plantáž s rozlohou 19 hektárov v oblasti Hewaheta Lower. Tá sa neskôr stala súčasťou farmy, ktorá sa v priebehu 20 rokov rozrástla na 100 akrov. Spočiatku bolo na Cejlóne pravdepodobne len dvadsaťpäť takýchto fariem, keďže na ostrove sa pestovali najmä kávové zrná. Kávovníky však napadla pleseň, kríky začali opadávať a úroda bola slabá. Tridsiate roky 20. storočia a prudký pokles cien zasadili čiernemu zlatu poslednú ranu.

Dnes je cejlónsky čaj medzi milovníkmi čaju uznávanou značkou. Až keď prechádzame cez Nuwara Eliya vo vnútrozemí Srí Lanky, uvedomíme si, koľko práce a úsilia stojí za vreckami tmavej zmesi. Miestne svahy sú pokryté malými bucľatými kríčkami, medzi ktorými vykúkajú farebné sárí opálených zberačov. Ich šikovné ruky trhajú lístok po lístku, dlhé štíhle prsty hravo kmitajú a plnia plátenné vrecká.

Čaj sa pestuje v rôznych oblastiach a nadmorských výškach a podľa toho získava svoje vlastnosti. V nižších nadmorských výškach, do 600 m n. m., čaj rastie do krásneho vzhľadu a je veľmi obľúbený na Blízkom východe. Pestuje sa napríklad v oblastiach okolo Galle, Balangoda, Ratnapura a v údolí Kelani. Odrody v stredných a vyšších nadmorských výškach do 1 200 m sa nachádzajú na západe v okolí Dimbula, Dika a Masrelia a na východe v okolí Haputala, Badulla a Bandaravela. Západné odrody sa vyznačujú sýtym sfarbením a hrubšími listami, zatiaľ čo východné majú výraznejšiu, trochu štipľavú chuť. Vďaka svojej chuti a aróme sú čaje z Nuwara Eliya a Kandy azda najznámejšie; sú to skutočné perly medzi kamienkami.

Proces výroby čaju je pomerne zložitý a začína sa už samotným zberom lístkov. Ten môže byť hrubý, keď sa trhá celá stonka, alebo jemný, teda trhanie jednotlivých lístkov. Tento časovo náročnejší postup zaručuje pekný vzhľad a vyššiu kvalitu. Samotné spracovanie listov má celkovo päť fáz – sušenie, valcovanie, fermentácia, preosievanie a triedenie.

Listy sa rozložia na vrecovinu alebo nylonovú sieť a sušia sa na nej 18 hodín. Modernejšia metóda využíva umelé prúdenie horúceho vzduchu, ktoré skracuje potrebný čas o dve tretiny. A ako zistíte, že sa čaj správne vysušil? Keď listy zložíte, stredové rebro nesmie prasknúť. Nakoniec sa však aj tak rozdrvia vo valci, aby sa získala šťava a umožnilo sa oxidovanie. Potom prebieha fermentácia, zvyčajne hodinu a pol v chladnej, vzdušnej a vlhkej miestnosti, a je to azda najdôležitejšia fáza výroby čaju. Práve tu získava čaj svoju kvalitu, napr. jemný a ovocný čaj je prefermentovaný, zelený čaj je naopak podfermentovaný. Ďalšou fázou je sušenie pomocou ventilátorov, ktoré vháňajú horúci vzduch (88 ℃) z pece. Čaj sa postupne presúva na vyššie teploty, aby ho nakoniec ženy pracujúce v továrňach zbavili vyčnievajúcich žiliek a rebier a rozdelili ho podľa rôznych tried. Niektoré čajové puky získavajú počas spracovania strieborný alebo zlatistý odtieň, ktorý sa nazýva „ špičky“. Tých je vždy veľmi málo a tomu zodpovedajú aj ceny. Napríklad orange pekoe s dlhými lístkami pripomínajúcimi skrútený drôt sa na jednej aukcii predával za 414 USD/kg.

Čaj sa predáva na aukciách v Kolombe (vždy v pondelok a utorok) alebo v Londýne. Ide o rýchly proces, celá cesta z továrne ku kupujúcemu trvá maximálne štyri týždne. Niektoré vysokokvalitné čaje sa predávajú aj súkromne. Hlavným predajcom a vlastníkom čajových fariem na Srí Lanke je však od pozemkovej reformy v 70. rokoch 20. storočia štát, ktorý všetko pozorne sleduje prostredníctvom Srílanskej čajovej rady. Tá tiež udeľuje povolenie používať na obaloch tzv. logo leva – symbol dobrej kvality. Rada kontroluje každú zásielku, ktorá sa posiela do zahraničia. Koniec koncov, niet sa čomu čudovať. Veď čajový priemysel je jedným z hlavných zdrojov príjmov srílanského štátu a pracovníkov. Tvorí 15 % HDP a priamo alebo nepriamo zamestnáva viac ako milión ľudí. Srí Lanka je tretím najväčším producentom čaju na svete.

Špeciálnym obradom je, samozrejme, ochutnávka čaju. Štvrťlitrová šálka sa naplní tromi gramami čaju a na šesť minút sa zaleje práve prevarenou vodou. Tekutina sa naleje do šálky a lístky sa prenesú do inej nádoby na preskúmanie. Profesionálni degustátori skúmajú chuť nápoja, čierne aj sparené lístky. Zvyčajne ich zamestnávajú výrobcovia, ktorí chcú overiť kvalitu svojho výrobku, ale najmä u sprostredkovateľov, ktorí sú v kontakte so zdrojom peňazí – kupujúcim. Sprostredkovatelia môžu svojím odporúčaním ovplyvniť zákazníka a podporiť alebo oslabiť obchod.

Cejlónsky čaj putuje do mnohých častí sveta – začínajúc Ruskom, Austráliou, Anglickom, USA, cez Egypt, Turecko končiac Japonskom. Známy je, samozrejme, v celej Európe vrátane Slovenskej republiky. Nakoniec však Taylorovi veľa šťastia nepriniesol. Ešte v 90. rokoch 19. storočia vyzeralo všetko sľubne. Britský milionár Lipton navštívil Srí Lanku, stretol sa s Taylorom a začal kupovať cejlónsky čaj. Rýchly rast čajového priemyslu však čoskoro zvýhodnil väčšie spoločnosti, ktoré pohltili menších farmárov, ako bol Taylor. Nakoniec bol prepustený z vedenia farmy, ktorú založil, a nasledujúci rok zomrel vo veku len 57 rokov. Je pochovaný na cintoríne v Kandy. Smutný koniec človeka, bez ktorého by bohatstvo podnikov neexistovalo. Dnes je Taylorovej pamiatke venované múzeum a jeho meno zostane nenávratne spojené s cejlónskym čajom, ktorý zmenil tunajšiu krajinu.

A na záver rada, ako si pripraviť chutný nápoj – a nielen jeden. Čaj skladujte na chladnom a suchom mieste, pretože ľahko absorbuje vlhkosť. Ak je vo fľaši, po každom otvorení ju čo najskôr znovu uzavrite. Ak je dobre skladovaný, poskytne vám mnoho osviežujúcich chvíľ. Tak ako to urobil Mark Twain, keď v roku 1896 navštívil Cejlón a písal o rozvíjajúcom sa obchode s čajom vo svojom diele Sledovanie rovníka – cesta okolo sveta.

Zdroj: Země Světa, november 2012