Odessa: východný Babylon na brehu Čierneho mora

Odessa je takou nepísanou kráľovnou Ukrajiny a keď sme vzdialený od nej len nejaké 200km, bolo by hriechom ju nenavštíviť. Len sme veľmi zvedavý, čo nás čaká na nepríjemnej Ukrajinskej hranici. Najmä keď cestujeme z neexistujúceho Podnesterska. Nikto nevedel čo môžme čakať. Navyše v batohoch máme niekoľko desiatok litrov koňaku.

Prekračujeme hranice

Na veľké prekvapenie, opustenie Podnesterska prešlo bez výraznejších komplikácii. Takmer bez slova. Pas colníkov ani veľmi nezaujímal. Najhlavnejší pre nich bol ten kus papiera, ktorý sme získali pri vstupe. Bohužiaľ na pamiatku si ho nenecháš. Je striktne vyžadovaný. Boli by sme zvedaví, či by nás otočili keby sme ho nemali. Kým takto sa skontroluje za jedným okienkom celý autobus, môžme sa voľne pohybovať v priestoroh hranice, čo sa nedá povedať na Ukrajinskej hranici.

Prísna “vojačka” s perfektne upravenými nechtami (akoby práve vyšla z nechtového štúdia) a prísnym výrazom v tvári začala zbierať v autobuse naše pasy. Vystúpenie vôbec nepripadá v úvahu. Trochu sa zarazí, keď príde k našej skupine. Moldavci, Rusi, Gruzínci atď. je bežné osadenstvo na tejto hranici. Ale Slováci? A to ešte v našom tíme máme Chorvátku. V autobuse čakáme dobrú hodinu, kým sa nám po dôkladnej lustrácii vrátia pasy. Ešte vybraným dvom pasažierom kontroluje batožinu a púšťa nás ďalej. Sme na Ukrajine.

Ubytovanie v Odesse

Až príliš nízka cena za ubytovanie (v prepočte asi 5.60€/osoba/noc) nás presvedčili k tomu, aby sme sa ubytovali v odľahlejšej časti Arcadia, pri pobreží Čierneho mora. Však ceny za taxi s Uber pri ceste do centra mesta neprekročia 3,- €! Časť Arcadia (pomenovaná po hornatej oblasti Grécka) bola kedysi nádherná, kľudná a historická časť. V roku 2014 sa začalo s celkovou rekonštrukciou a dnes je to skôr moderná turistická štvrť. Najmä promenáda smerujúca k Čiernemu moru je plná reštaurácii, barov, nočných klubov a zábavných parkov. V sezóne tu kľud určite nebude.

Našťastie naše ubytovanie, Monika Apart Hotel, sa nachádza asi 5 minút peši, ešte v rozostavanej štvrti schovanej za nákupným centrom. Napriek cene ju ubytovanie nadštandardne luxusné. K dokonalosti nám absolútne nič nechýba. Len to, aby sme tu mohli pobudnúť dlhšie a nielen na víkend.

Turistický komplex Arcadia

Pôvodnú promenádu kompletne vyrúbali a postavili nanovo. Celú ju lemuje nespočetne množstvo podnikov. To, že je len nanovo postavená vidieť ešte na dokončovacích prácach vodného zábavného komplexu, aby na letnú sezónu boli pripravení. Február nám hraje do karát. Minimum ľudí a väčšina podnikov otvorených do neskorých nočných hodín.

To nám len vyhovuje. Po dlhej ceste z Tiraspolu sa potrebujeme najesť. Pre večeru volíme luxusnú reštauráciu чайка v blízkosti zimného klziska, ktoré v lete zas funguje ako fontána. Reštaurácia je orientovaná najmä na jedlá z morských živočíchov. Aj keď na Odessu je trochu drahšia, v pomere na ceny u nás sa jedná o priemernú reštauráciu.

Večer končíme hneď oproti reštaurácii, vo Waffle Knig, kde ponúkajú slané i sladké verzie “bubble waffle”. Len škoda, že obsluha nevie ani slovo anglicky a skúša na nás iba ruštinu. Naša slovná zásoba nie je zas až tak bohatá, tak sa nechávame prekvapiť čo dostaneme.

Jedna z TOP prevádzok je Lviv Croissants. Veľké, čerstvo upečené croissanty, podávané tiež so slanou či sladkou náplňou. Plnohodnotné raňajky za 47 ukrajinských hrivien (1.70,- €). Každé jedno ráno sme tu a maličkú prevádzku zaplňujeme do posledného miesta.

Zimné kúpanie v Čiernom mori

Už pred dvoma rokmi sme započali takú peknú tradíciu. Okúpať sa v Čiernom mori z každého štátu. Začali sme v Bulharsku, minulý rok zas v Gruzínsku, tak ani tento rok to nemôžme vynechať. Aj toto je jeden z dôvodov prečo sme si zašli do Odessy. Už nám chýba len Turecko, Rumunsko a Rusko. Len tá teplota. Vonku je 8°C a teplota mora ukazuje neuveriteľných 4,6°C! Napriek tomu sme odhodlaní, že sa v mori okúpeme.

Vyhliadneme si pláž trochu v závetri, kde budeme mať more len sami pre seba. Už neveriacky na nás pozerajú či sme kompletní, keď opúšťame hotel. A tie pohľady tých pár ľudí, čo sa prechádzajú na pláži sú k nezaplateniu. Oni v čapiciach a rukaviciach a my sa začíname vyzliekať. Dokonca k nám pristupujú aj dve staršie dámy, či si nás môžu natočiť. Jasné! Nám to je jedno. A možno sa objavíme aj v miestnych novinách. Otužovanie tu asi veľmi neberú.

Prvé kroky do studeného mora, nie sú dva krát najpríjemnejšie. Navyše fúka severný vietor. Po pás sa dá ešte ako tak vkročiť do mora, ale ďalej to chce veľa sebazaprenia. Zanedlho telo cíti nebezpečie a na plné obrátky nám rozprúdi krv a pár z nás sa úplne vrhá do Čierneho mora. Dámy na sedadlách takmer omdleli. Vôbec nechápu. A nám už je dobré. Zrazu nám tých 8°C vonku akoby sme boli uprostred leta. Takto osviežení môžme vyraziť do mesta.

Preprava v Odesse

Pri pozretí cien do aplikácie Uber ani neskúmame ako funguje verejná doprava v meste. Na naše pomery sú ceny za taxi úplne smiešne. Prvým našim cieľom sú populárne Potemkinove schody. Keby sme cestovali verejnou dopravou, tak cesta nám trvá cca 45min s jedným prestupom a za osobu na cestovných lístkoch dáme 14 UAH (cca 0.50,- €). Pri zvolení službou Uber nám cesta trvá len 20 minút a platíme za 7.5km dlhú trasu traja 80 UAH (cca 2.80,- €). Však je to lacnejšie ako u nás MHD. Preto celý víkend využívame len taxíky. Jedinou nevýhodou je, že musíme vždy nájsť nejakú free WiFi, keďže roamingové dáta sú drahé.

Čo sa oplatí vidieť v Odesse?

Samotná Odessa je taký druhý Babylon. V meste, ktoré už existuje od 7. storočia sa vystriedalo niekoľko národov a kultúr a každý sa podpísal významnou mierou na tvár mesta. Významný rozvoj začal v roku 1794, keď sa za čias cárovnej Kataríny II pripojilo mesto k impériu ako prístav. Vtedy tu žili najmä Moldavci, Gréci a Albánci. V 19. storočí sa mesto úspešne rozvíjalo ako obchodný prístav s exportom obilia a počas jedného storočia sa Odessa zmenila zo skromného sídla na centrum Nového Ruska a stalo sa štvrtým najväčším mestom v Ruskom impériu (po Sankt Peterburgu, Moskve a Varšave). Žili tu najmä Gréci, Albánci, Tatári, Turci, Rusi, Taliani, Francúzi, Nemci, Bulhari, Ukrajinci a Židia. Dnes v meste žiju ešte navyše v početnom množstve Arméni, Rumuni, Arabi a Gruzínci.

Potemkinové schody

Nič nepreslávilo Odessu viac, ako film Krížnik Potemkin. Scéna s padajúcim kočíkom dole schodmi je najznámejšou a najslávnejšou v celých dejinách kinematografie.

Keď budeš stáť dole pod schodami, budú sa ti zdať neuveriteľné dlhé. To je dosiahnuté optickým klamom. Dole sú totiž Potemkinové schody široké 21.7 metra a hore len 12.5 metrov. V skutočnosti schodisko je dlhé len 142 metrov a sú predĺžením ulice Primorski Bulvar až k odeskému prístavu. Len škoda, že okolie je už zastavené a nevidieť túto dominantu z diaľky. Potemkinove schody v 50. rokoch 19. storočia vyzerali úchvatne.

Na vrchole schodiska nájdeš sochu Armanda-Emmanuela du Plessis de Richelieu podľa ktorého sa pôvodne volali schody. Oni sa vlastne schody aj tak oficiálne volajú: “Richelieuové schody” po rozpade Sovietského zväzu, avšak medzi obyvateľmi a rovnako aj v turistických sprievodcoch či mapách sa stále schody nazývajú Potemkinové.

Veľmi ti pomôžu pre orientáciu po najvýznamnejších bodoch Odessy mapy, ktoré sú takmer pri každej významnej pamiatke. Vyberieš si to, čo ťa zaujme. A ak by si náhodou bol stratený, vždy v blízkom okolí sa nachádza pár “samozvaných” sprievodcov po týchto bodoch. Stačí ich osloviť.

Dom s jedným múrom

Táto zaujímavosť v blízkosti Potemkinových schodov, je tak trochu klamstvom na turistu. Určite poznáš termín “Potemkinova dedina” – fiktívny spôsob ako ľsťou zapôsobiť, napríklad postavením falošných fasád na úkor skutočných. Tento bod, takéto niečo sľubuje. Takisto aj fotky na internete, ťa lákajú zájsť na toto miesto. Sklamanie sa dostaví až na mieste. Je to skutočný obývaný dom s dosť šikmým jedným múrom. Všetko je len o tom, ako sa v skutočnosti postavíš k postavenému objektu a vyfotíš si ho.

Odeské národné akademické divadlo opery a baletu

Veľmi významným objektom mesta Odessa je najstaršie divadlo na Ukrajine, kde pôvodná budova bola otvorená už v roku 1809. Tá mala podobu antického chrámu so stĺpovým priečelím a sál po vzore antických amfiteátrov. Tá však vyhorela a v roku 1887 bola otvorená druhá verzia v štýle viedenského baroka. Bola to prvá stavba Novorossijskom kraji, ktorá bola elektrifikovaná a vykurovaná parným kúrením. Prevádzku divadla nezastavili ani komunisti, ani pokus fašistov pri úteku z Odesy v roku 1944 kedy ju chceli vyhodiť do povetria počas predstavenia.

Od svojho druhého vzniku prešlo divadlo ešte niekoľkými konštrukciami. V roku 1955 sa budova prepadávala a tak do budovy bolo vyvŕtaných niekoľko otvorov a základy boli zaliate 6 miliónmi litrov tekutého skla! Posledná rekonštrukcia, viac ako 200-ročného divadla bola ukončená v roku 2007 a je pýchou celého mesta.

V blízkosti divadla nájdeš ešte množstvo zaujímavých bodov. Napr. vľavo od budovy sa v nádvorí obytných budov nachádza palácová kráľovská záhrada. Najmä v lete, keď sú rozložené terasy kaviarní, tu musí byť príjemné posedenie a oddych pred horúcim slnkom. Záhrade dominuje fontána z roku 1847, ktorá predstavuje smutné bronzové dievča na vrchole útesa pod dáždnikom. V čase komunizmu sa verejná záhrada niesla meno Charlesa Darwina.

Na lavičke pred budovou MTB banky sedí maličká socha bankára Sergeja Khruleva. Banka z vlastnej iniciatívy začala inštalovať drobné sochyv meste na počesť filantropov. Preto maj oči neustále otvorené. A keď nájdeš sošku Sergeja Khruleva, pošúchaj mú peňaženku, malo by ti priniesť peniaze. My sme šúchali dosť, ale bankové konto nám do dnes nijako dramaticky nenarástlo.

Mestský park

Keď chceš navštíviť úplne centrum Odesy, treba zájsť do mestského parku na Deribasovskej ulici z roku 1803 s rotundou uprostred. V tesnej blízkosti sa nachádza aj Letné divadlo regionálnej filharmónie, ktoré je v tomto období mimo prevádzky a vlastne stále je. Pôvodne slúžil priestor ako zelená zóna, neskôr sa tu organizovalo Letné filharmonické divadlo až do 90. rokov 20. storočia, kedy bol priestor uzavretý. V decembri 2016 sa pôda prenajíma na 49 rokov na prevádzku nákupného a zábavného komplexu, proti čomu sa občania búria. Protesty a násilné otvorenia priestorov podnietili k súdnemu konaniu s developerom. Do dnešného dňa obyvatelia Odesy čistia, opravujú a obnovujú letné divadlo a konajú sa tu charitatívne, nekomerčné a nepolitické udalosti. Obyvatelia Odesy by boli radi, keby sa obnovil pôvodný zámer priestoru.

Hotel Veľká Moskva

Na opačnej strane parku, ťa určite zaujme nádherná budova zo začiatku 20. storočia. Jednalo sa o prvotriedny hotel, kde kedysi v prízemí boli obchodné priestory: kaviarne, čajovne, cukrárne, galantéria či najlepšia reštaurácia v meste “Tatar”. Počas sovietskej éry v prízemi sídlil obchod s miestnou cukrovinkou золотой ключик (Zlatý kľúčik) a kino Хроніка (Kronika) ktorý premietal prevažne dokumentárne filmy.

Od 90. rokov 20. storočia budova chátra do havarijného stavu a až v roku 2006 sa začína s rekonštrukciou, ktorá do dnešného dňa ešte nie je ukončená. Fasáda viditeľná z parku je už kompletne zrekonštruovaná, ale stále chýba dokončiť prízemie a bočné strany. Po znovuotvorení by to mal byť jeden z najlepších a najluxusnejších hotelov v Odesse.

Leonid Utesov

Rodák a zakladateľ štátneho jazzového a popového orechstra má svoju sochu na kraji parku oproti Hotelu kde oddychuje na lavičke. Tento všestranný umelec pôsobil v toľkých sférach a získal veľa socialistických ocenení (rád októbrovej revolúcie, veterán práce, vyznamenaný umelec,…) že by to obsiahlo celú knihu. Však aj sám napísal dve autobiografie. Viac si o ňom môžeš prečítať na Wikipedii.

Pasáž

Skrytý poklad sa nachádza na rohu ulíc Derybasivska a Preobrazhens’ka a je súčasťou hotela Pasáž. Nájdi si vchod do budovy z jednej dvoch strán a ocitneš sa v malebnom priestore obchodnej pasáže. Pôvodne dvojpodlažný dom z obdobia klasicizmu (vznik v roku 1898), bol prestavaný v roku 1901 po ničivom požiari.

Na prvý pohľad máš na chvíľu pocit, že si sa preniesol do Milána s ich honosnými pasážami. Len sa veľmi nezastavuj, lebo keď to urobíš, zbadáš, že sa táto nádherná fasáda rozpadáva. To isté sa týka aj hotela, ktorý je súčasťou tejto pasáže. Kedysi patril k tým TOP v Odesse, dnes sa nedá cez internet u neho ani zarezervovať izbu (funguje vôbec?), a keď si pozrieš fotky, tak štýl vybavenia vrátane CRT TV je podobný tomu v Tiraspole. Akoby tu zamrzol čas na niekoľko desiatok rokov.

Katedrála Premenenia Pána

Kedysi najväčší chrám Ukrajiny (začiatkom 19. storočia) sa nachádza hneď oproti hotela Pasáž. Chrám začali staviať už roku 1794 pri založení mesta, aby ho neskôr, takmer o 150 rokov neskôr rozhodli zbúrať, pretože nepredstavoval žiadnu architektonickú hodnotu. Začiatkom druhého tisícročia začala rekonštrukcia, aby chrám bol ešte impozantnejší. Však vo vnútri znie 14 ton ťažký zvon.

Dom Faltz-Feina

Budova Flatz Fein je považovaná za jednu z hlavných pamiatok a vizitiek Odesy. V Sovietskej ére sa pamiatka stala známa ako dom Atlantikov, vďaka soche zobrazujúca dvoch Atlanťanov, ktorí držia zemeguľu. Na veľké sklamanie aj tu prebieha rekonštrukcia a socha je schovaná za plotom pod lešením.

Regionálna filharmónia Odessa

Ďalšou historicky uznávanou a architektonicky cenenou budovou je bývaly objekt Novej burzy z roku 1899. Je postavený v neo-maurskom štýle Benátskej gotiky s prvkami renesancie. Veľká koncertná sála s viac ako 1000 miestami je považovaná za jedinečnú svojou umeleckou výzdobou a zvukovými vlastnosťami v celej Európe.

V priestoroch filharmónie vchod cez nádvorie funguje aj štýlová reštaurácia Bernardazzi. Prvý krát sa stretávame, že reštaurácia má počas dňa “krátku” dvojhodinovú prestávku, kedy majú zavreté. Čo čert nechcel, akurát v tomto čase sa tu nachádzame. Celú filharmóniu s nádvorím si môžme tak obzrieť iba zvonka.

Shahov palác

Tento palác nemá nič so šachmi. Pár rokov mal palác Brzozowski prenajatý perzský šah Mohammad Ali, ktorý utiekol do Odessy pred revolúciou v Iráne. Z tohto dôvodu nesie názov “Shahov palác”. Inak si ho pôvodne postavil poľský šľachtic Zeno Brzozowski už v roku 1880. Počas celej existencie nedošlo k významným rekonštrukciám a môžeš ho vidieť v stave, akom bol postavený. Dnes má v paláci sídlo ústredie MTB banka, ktorú sme spomenuli vyššie.

Zaujímavosť: Podľa iných informácii z korenšpondencie s britským premiérom Williamom Gladstonom, prečo šah Mohammad Ali opustil Irán, je uvedené: “Je ľahšie žiť 50 rokov s jednou manželkou, ako jeden rok s päťdesiatimi manželkami”.

Vorontsovská kolonáda

Táto historická pamiatka je najlepším vyhliadkovým bodom mesta. Odtiaľto sa ti otvára nádherná krajina na pobreží mora. Všetko máš ako na dlani. Dokiaľ tu nepostavili veľký nákladný prístav, ale i ten má svoje čaro. Môžeš sledovať všetky tie veľké lode, ako sa priváža a odváža tovar na vlakoch, ktoré keď už idú z prístavu, nevidíš ich koniec ani začiatok. Priemerná dĺžka týchto vlakov je približne 2km (pre predstavu, bežný vagón pre cestujúcich na našich železniciach má 25m)!

Odeský prístav je najväčším ukrajinským prístavom a jeden z najväčších prístavov v čiernomorskej panve s celkovou ročnou kapacitu prepravy 40 miliónov ton.

Maj oči otvorené

Jeden víkend je veľmi málo na Odesu. Stále je čo objavovať. Stačí vbehnúť do hociktorého dvora, do uličiek, pasáži či nádvorí vždy niečo objavíš. Môžeš sa ocitnúť aj v období spred 30. rokov. Viď naše fotky nižšie. Každá budova, socha, kláštor, ulica tu má svoju históriu. Odessa je právom s historickým centrom zaradená do zoznamu UNESCO. Chceli sme zájsť aj bývalej Leninovej soche (prerobená na Darth Vadera), ale pre krátkosť času sme ju vôbec nestihli.

Hlavná železničná stanica

Jedným z TOP zážitkov, keď si na Ukrajine alebo v Rusku je, previezť sa ich vlakom. Budova tejto stanice je tiež architektonickou pamiatkou postavenou v roku 1880 v neoklasicistickom štýle. V tomto meste je asi každá druhá budova pamiatkou. Odeská stanica je jednou z najrušnejších staníc na Ukrajine a obslúži približne 6 miliónov cestujúcich na dlhé vzdialenosti.

Z Odesy môžeš napriamo vyraziť do takých miest ako Moskva (1526km, 24 hodín), Užhorod (1032km, 18 hodín), Przemyśl (842km, 15 hodín), Kyjev (654km, 9 hodín). Našim cieľom je Kišiňov, čo sú necelé 4 hodiny. Odtiaľ potom už letíme späť do Viedne, ale pred tým ešte navštívime najrozsiahlejšie katakomby sveta, ktoré sa ukrývajú pod zemou Odessy.

Aj keď znova cestujeme cez územie Podnesterska, tak máme jedinú hraničná kontrola s ukrajinsko moldavskými úradnikmi. Až keby si vystupoval v Tiraspole (jediná zástavka v Podnestersku), tak až na stanici, ktorá je pod prísnou kontrolou vojska, dostaneš potrebné víza. Aby nám cesta rýchlejšie ubehla, dávame sa do reči so skupinou “veselo” naladených študentov z Kišiňova, ktorý boli na víkendovom výlete v Odese. Pre nich sme hlavnou atrakciou, lebo týmto vlakom zas veľa turistov nejazdí!