Pri potlesku po pristátí mi vždy napadne autobusár. Dovezie ľudí na miesto, zastaví, otvorí dvere a môže byť rád, že mu pri vystupovaní povedia dovidenia. Pilot pristane a v kabíne sa spustí malá oslava ľudskej schopnosti dopraviť sa tam, kam bolo napísané na lístku. Sedím, počúvam to a rozmýšľam, čo presne sa práve podarilo nad rámec pôvodnej dohody.
Ja totiž pri kúpe letenky s pristátím počítam. Beriem ho ako pomerne zásadnú súčasť objednávky. Za batožinu si možno musím priplatiť, za konkrétne sedadlo tiež, ale dopravenie na zem by som rád mal zahrnuté aj v tej najlacnejšej tarife. Nikde nebolo uvedené, že cena zahŕňa vzlet, dve hodiny vo vzduchu a záver podľa momentálnej tvorivosti kapitána. Keď sa potom kolesá dotknú dráhy, mám radosť, že som dorazil. Len sa vo mne akosi nespustí potreba odmeniť tento výsledok potleskom. Možno som nevďačný. Ale potom som rovnako nevďačný aj k autobusárom, pekárom a množstvu ďalších ľudí, od ktorých očakávam, že svoju prácu vedia. Práve preto využívam ich služby.
Pre mňa dovolenka, pre pilota utorok
Pri cestovaní sa ľahko zabúda, že ľudia, ktorí mi umožňujú dovolenkovať, sú práve v práci. Ja sa teším na inú krajinu, plánujem, čo tam uvidím, a v hlave už riešim večeru. Pilot má svoj rozpis. Na krátkych linkách môže posádka počas jednej služby absolvovať viac letov, takže môj slávnostný príchod na dovolenku môže byť iba jednou časťou ich pracovného dňa.
My vystúpime, spokojní, že sme boli pri tom, a on sa pripraví na ďalší let. Príde nové publikum a čaká ho ďalšie historické prekonanie samého seba. Z jeho pohľadu sa dokončila jedna časť roboty a treba sa venovať ďalšej. Večer by potom doma mohol oznámiť, že dnes niekoľkokrát dokázal nemožné, ale zajtra musí vstávať skoro, pretože nemožné má znovu v rozpise.
Predstavujem si, že by sme podobnú atmosféru zaviedli aj inde. Dokončím úlohu, vypnem počítač a pri odchode ma čaká potlesk. Kolegovia uznanlivo prikyvujú, niekto sa dokonca postaví. A keďže ani pilotovi sa uznanie nemusí odkladať až na koniec služby, mohli by ma privítať aj po návrate z obeda. Úspešne som sa najedol, vrátil a som pripravený pokračovať. Zvládol som cestu tam aj späť, pričom som po celý čas zostal na zemi.
Pekár by pri takejto úrovni nadšenia nemohol ani normálne vytiahnuť chlieb z pece. Zákazníci by stáli pred výkladom, sledovali ho a po úspešnom dopečení prepukli do potlesku. Chlieb drží tvar, nie je surový, nič nehorí. Pekár sa ukloní, utrie si ruky a ide pripravovať ďalšiu várku, pri ktorej sa znovu rozhodne, či dnes zostane odborníkom.
Samozrejme, rozdiel v zodpovednosti je obrovský. Nechcem porovnávať pripálenú kôrku s nevydareným pristátím. Len mi stále nevychádza, prečo by mala väčšia zodpovednosť automaticky znamenať potlesk po každom bežnom pracovnom úkone. Ja neviem pristáť s lietadlom ani upiecť taký chlieb, aký od dobrého pekára očakávam. Obom dôverujem, že to zvládnu. Pekára však pri odovzdávaní výsledku nepotrebujem uistiť, že nás jeho odborná spôsobilosť všetkých príjemne prekvapila.
Oceňovaný o podujatí nemusí vedieť
Celé vystúpenie má navyše drobný problém s doručením. V kokpite ten potlesk často ani nepočuť. Hluk, zatvorené dvere a slúchadlá ho môžu prekryť; piloti sa o ňom niekedy dozvedia až od palubného personálu. My vzadu odovzdávame cenu publika a hlavný laureát zatiaľ pokračuje v práci.
Najspoľahlivejším príjemcom môjho uznania je tak človek na vedľajšom sedadle. Ten pristátie nijako neovplyvnil, ale dostane ho aj s kultúrnym programom. Navyše musí vyriešiť, či sa pridá. Ak zostane sedieť s rukami na kolenách, môže vyzerať, akoby mal k výsledku výhrady. Z obyčajného príletu sa na chvíľu stane verejné hlasovanie o spokojnosti, pričom hlasujú hlavne ľudia, ktorí o pristávaní vedia približne toľko, že sa na konci má objaviť zem.
Po skutočnom prúseri by som tlieskal tiež
Úplne inak by som to vnímal, keby počas letu nastal vážny problém. Ak by vysadil motor, vznikol požiar alebo by posádka musela zvládnuť núdzové pristátie za mimoriadnych okolností, po bezpečnom skončení by som pravdepodobne tlieskal tiež. Keby ma dostali živého z lietadla, ktoré muselo pristáť na hladine rieky, zrejme by som v tej chvíli nevedel nájsť dosť veľké poďakovanie.
Potlesk by bol to najmenšie, čo im dokážem okamžite dať. Nemám pri sebe medailu, neviem im zmeniť výplatnú pásku a po takom zážitku by som možno ani nedokázal povedať súvislú vetu. Zostanú mi ruky, obrovská úľava a vedomie, že títo ľudia zvládli situáciu, v ktorej išlo o môj život. Tam by mi tlieskanie pripadalo úplne prirodzené. Pokojne aj mokrý, niekde na brehu.
Chápem aj človeka, ktorý má z lietania strach. Pre neho môže byť pokojný let náročný a pristátie znamená koniec niečoho nepríjemného. Nebudem mu vysvetľovať, že svoju úľavu prejavuje dopravne nekonzistentne a mal by si ju odložiť aj na autobus. Len potom ten potlesk vnímam najmä ako prejav jeho vlastného prežívania. Pilot mohol absolvovať bežný let, zatiaľ čo cestujúci vzadu v hlave trikrát zomrel a raz sa rozlúčil s rodinou.
Gratulujeme. Úprimne sme neverili, že to dáte.
Pri automatickom potlesku po úplne bežnom pristátí mi však napadá ešte jedna vec. Na mieste pilota by som ho možno začal vnímať aj ako urážku. Prišiel som do práce, vykonal som ju a vzadu sedí skupina ľudí, ktorých výsledok očividne zaskočil. Tlieskajú, usmievajú sa, niektorí nadšene prikyvujú. Akoby som práve podal životný výkon, hoci som pristál na letisku, ktoré sme mali uvedené v letovom pláne.
Dá sa v tom nájsť celkom nepríjemný podtext: my sme ti veľmi neverili, kamarát. Nastúpili sme síce dobrovoľne, odložili si batožinu a pripútali sa, ale vzadu sme si ešte nechávali otvorenú možnosť, že svoje povolanie ovládaš iba približne. Teraz vidíme, že si naozaj dokázal vzlietnuť aj pristáť, a túto príjemnú správu potrebujeme kolektívne spracovať.
Keby ma po dokončení obyčajnej pracovnej úlohy privítali takýmto nadšením, asi by som sa nezačal hneď ukláňať. Najprv by ma zaujímalo, čo presne očakávali. Zvlášť keby niekto povedal: „Výborne! Ty si to fakt zvládol!“ Pri pochvale totiž dosť záleží na tom, ako veľmi sa človek čuduje. Keď sa niekto dostatočne úprimne poteší, že som svoju robotu nedojebal, dozviem sa o jeho názore na mňa viac, než pôvodne zamýšľal.
Možno by preto bolo slušné pripojiť k potlesku aj krátke vysvetlenie, aby pilot vedel, za čo ho dostáva.
Vážený pán kapitán, vaša schopnosť vykonávať vlastné povolanie nás príjemne zaskočila. Pri nastupovaní sme vás osobne nepoznali, takže sme celkom nevylučovali, že vás dnes iba skúšajú. O to viac nás teší, že ste trafili letisko, zastavili a môžeme si ísť po kufre. Ak vám to pôjde takto aj naďalej, pokojne by ste sa tým mohli živiť.
