Pláž Nilaveli: Cesta na východný koniec Srí Lanky

Po dvoch nociach v tieni majestátnej Sigiriye sadáme opäť do našich tuk-tukov a vyrážame smerom na východ. Pred nami je viac než 120 kilometrov, no cieľ stojí za to – pláž Nilaveli, ktorá leží neďaleko Trincomalee. O tejto oblasti sa často hovorí ako o skrytom poklade Srí Lanky – o mieste, kam zatiaľ neprenikla masová turistika. A práve to nás láka.

Nilaveli má za sebou pohnutú históriu. V roku 2004 sem 26. decembra dorazilo ničivé tsunami – jedno z najtragickejších v moderných dejinách. Vlna vznikla po zemetrasení s magnitúdou 9,1–9,3 pri indonézskej Sumatre a zasiahla celé pobrežie Srí Lanky. Prímorské dediny boli zmietnuté z mapy, vrátane tejto oblasti. A keď sa voda stiahla, krajina sa ešte len začínala spamätávať z občianskej vojny, ktorá trvala až do roku 2009. Napriek týmto ranám sa Nilaveli postavilo na nohy – ticho, pomaly, vlastným tempom. A dnes pôsobí ako miesto, ktoré stále nosí jazvy, no ponúka pokoj, aký inde nenájdeš.

Cesta tuk-tukom naprieč ostrovom

Cesta vedie po hlavnej trase A6, kde si väčšinu času môžeme vystačiť s jedným smerom – rovno. Po pár kilometroch monotónneho asfaltu sa ukáže, že nie všetky naše tuk-tuky sú v rovnakej forme. Pri prejazde mestom Habarana zisťujeme, že jedno z našich áut nebrzdí tak, ako by malo. Rýchla diagnostika – prasknutá nádržka na brzdovú kvapalinu, kvapalina veselo odkvapkáva.

Na Srí Lanke však nepanikáriš. Zastavíš na kraji, rozhliadneš sa a vždy sa nájde niekto, kto pomôže. Po chvíli objavujeme niečo medzi servisom a dielňou pre všetko, kde chlapi práve opravujú starý skúter. Nie je potrebné vedieť jazyk – stačí ukázať prstom na problém. Do 30 minút máme v tuk-tuku novú nádrž, doplnenú kvapalinu a všetko funkčné. A koľko nás to stálo? 2450 srílanských rupií, čo je približne 7 eur. Práca, diely, úsmev. V tejto krajine vieš zažiť skutočný význam slova “servis”.

Slony na obzore

Za Habarana sa civilizácia zrazu vytráca. Asfalt ostáva, no obchody miznú, domy rednú, signál slabne. A krajina sa mení – z hustého osídlenia sa stáva akýsi zelený koridor. Netrvá dlho a míňame prvú výstražnú značku so siluetou slona. A potom ďalšiu. A ešte jednu. Niet pochýb – vstupujeme na územie slonov.

Táto časť trasy prechádza pri národnom parku Kaudulla, ktorý je známy jednou z najväčších koncentrácií divokých slonov na ostrove. Tieto majestátne zvieratá tu nežijú za plotmi ani v zajatí, pohybujú sa voľne medzi parkmi cez tzv. slonie koridory – migračné trasy, ktoré rešpektujú aj cesty ako A6.

Slonov je na Srí Lanke odhadom okolo 6 000. Väčšina z nich žije vo voľnej prírode a v skupinách. A tu prichádza zaujímavosť – podľa miestnych príručiek aj skúseností: tuk-tuk môže slonom pripomínať mláďa. Áno, vážne. Nízky, oble tvar, dve „uši“ na bokoch – výsledok? Niektoré slony môžu zareagovať buď zvedavo, alebo – ak chránia stádo – nepríjemne rázne. A keď sa rozbehne slon, nie je to situácia, ktorú chceš riešiť s trojkolkou, ktorá ide max 50 km/h po rovine.

Našťastie, dnes máme šťastie. Slony sa držia ďalej, možno ešte driemu v lese alebo si dávajú ranný kúpeľ v jazerách pri parku. Ale to napätie – tiché, divoké, skryté v kroví – sa vznáša vo vzduchu. A dodáva celej ceste úplne inú dimenziu.

Kantale Tank: Vodná hladina stará tisíce rokov

Cesta po hlavnej A6 nás vedie okolo jedného z najväčších vodných diel Srí Lanky – nádrže Kantale Tank. Zrazu sa po pravej strane krajiny otvorí pohľad na rozľahlú vodnú plochu, ktorá akoby nemala konca. Rozprestiera sa na viac ako 2 400 hektároch a zadržiava milióny kubíkov vody – čo z nej robí kľúčový rezervoár pre celý východný región.

Hoci to na prvý pohľad vyzerá ako dielo modernej éry, opak je pravdou. Kantale Tank postavili už v 4. storočí nášho letopočtu na príkaz kráľa Aggabodhiho II., v čase, keď staroveká Srí Lanka dosahovala svoj zlatý vek vodného inžinierstva. Králi si vtedy uvedomovali, že voda znamená moc – a tak vznikali rozsiahle zavlažovacie systémy, ktoré sa dodnes považujú za technický zázrak. A Kantale Tank je jedným z ich najväčších odkazov.

Okrem toho, že zásobuje tisíce ryžových polí, nádrž slúži aj ako obľúbené oddychové miesto – pre miestnych aj pre náhodných cestovateľov. Hrádza ponúka široký výhľad na vodnú plochu, kde sa hladina vlní vo vetre a na obzore sa mihotajú rybárske člny. V tieni stromov tu postávajú predajcovia s ovocím, kokosmi, či čerstvo pripraveným streetfoodom. Stačí zastaviť, ukázať prstom – a o chvíľu už držíš v ruke mangá posypané čili a soľou, pečenú kukuricu, alebo isso wade – legendárnu šošovicovú placku s krevetami. Vzduch vonia po vode, po ovocí a po korení, a celé to má svoj pomalý, tropický rytmus, ktorý ťa na chvíľu vytrhne z cestovateľskej rutiny.

Trincomalee: Brána do východného pobrežia

Po približne troch hodinách jazdy sa pred nami objavuje Trincomalee – prístavné mesto, ktoré pôsobí ako úplný opak pokojného vidieka, ktorým sme doteraz prechádzali. Premávka hustne, všade trúbenie, rikše sa prepletajú pomedzi autobusy, a do toho chodci, kravy a občas aj pes na vozovke. Mesto dýcha chaosom, ktorý je zároveň fascinujúci – akýsi organizovaný neporiadok, v ktorom má každý svoje miesto, aj keď to na prvý pohľad tak nevyzerá.

Trincomalee má za sebou tisícročnú históriu – a nie hocijakú. Už v staroveku bolo známe ako duchovné aj obchodné centrum. Je domovom slávneho hinduistického chrámu Koneswaram, ktorý stojí na útesoch nad oceánom a ponúka jeden z najkrajších výhľadov na Srí Lanke. V dobách kolonizácie bolo mesto žiadaným strategickým prístavom – ovládali ho Portugalci, Holanďania, Francúzi aj Briti. Práve Briti z neho spravili hlavný námorný bod v Indickom oceáne, ktorý slúžil ako základňa pre ich flotilu.

Dnes je Trincomalee stále plné života. No nie toho turistického – skôr autentického, srílanského. Cítiť tu korenie z trhov, dym z otvorených kuchýň a slaný vzduch z prístavu. Ak máš rád miesta, kde sa história mieša s každodenným životom, Trinco, ako mu hovoria miestni, si ťa získa.

Keď už si myslíme, že máme cieľ na dosah – pláž Nilaveli je už len štyri kilometre od nás – príde monzúnový lejak. Srí Lanka ťa takto rada prekvapí. Dážď je ako záclona – zrazu nevidíš ani meter pred seba. Jeden stierač na tuk-tuku už nestíha, a keď sa vozovka zmení na potok, radšej zastavujeme.

Aj keď leje ako z krhly, v tom daždi je niečo čarovné. Vzduch je zrazu svieži, všetko okolo vonia zeminou a tropickou zeleňou. Dážď netrvá dlho – ako rýchlo prišiel, tak aj odchádza. A my vieme, že to najlepšie nás ešte len čaká – pobrežie Indického oceánu, ktoré čaká len na nás.

Ubytovanie takmer na pláži – jednoduché, ale presne to, čo potrebujeme

Ubytovanie máme cez Booking.com zabezpečené v Nimal’s white house za skvelú cenu 8,30 € na osobu a noc. Je to rodinný dom s vlastnou reštauráciou, ktorý stojí kúsok od hlavnej cesty, no hlavne len 600 metrov od pláže Nilaveli. Výbava? Úplné minimum – posteľ a klimatizácia. Nič viac netreba, veď na pláži strávime väčšinu času. Sprcha a toaleta sú spoločné na chodbe, ale keďže sme prakticky jediní hostia, nevadí nám to. Navyše, vonku na dvore je aj prírodná sprcha pod otvoreným nebom – v takej horúčave je to malý raj na zemi.

Takéto jednoduché ubytovanie na Srí Lanke je často lepšie ako luxusné rezorty, ak chceš zažiť autentickejší život a mať pocit, že si tam skutočne doma, hoci len na chvíľu.

Hurá na pláž!

Ani sa príliš nezdržujeme v Nimal’s White House. Po dlhom presune sme smädní, hladní a chceme sa čo najrýchlejšie schladiť v teplých vodách Indického oceánu. Rozdelíme si izby, hodíme veci do izby a vyrážame priamo na pláž.

Po ničivom tsunami tu naozaj nevidno žiadne stopy. Piesok je čistý, široký a more pokojné. Prístup k pláži je však trochu komplikovanejší – hlavný vstup vedie cez hotelové rezorty, ktoré tu v posledných rokoch vyrašili ako huby po daždi. Našťastie, nikto nám nebráni prejsť cez hotelové areály, pretože ešte ani nezačala hlavná turistická sezóna. Všetky tie luxusné hotely a plážové bary sú prázdne, ticho čakajú na príchod prvých hostí. Sezóna tu totiž štartuje až o pár mesiacov – približne v júli, keď sa počasie ustáli a teploty ešte viac zohrejú.

Tutu’s Bar – náš malý raj na piesku

Stačí však pár krokov mimo hotelov a sme v úplne inom svete. Objavujeme Tutu’s Bar – jednoduchú drevenú chatrč, ktorá vyzerá ako stvorená pre nás. Je to poschodová konštrukcia s barom a kuchyňou dole a voľným sedením vonku na drevených stoličkách priamo v piesku pod palmami. Atmosféra je uvoľnená a priateľská, ideálna pre oddych po ceste.

A čo k tomu? Kottu roti v seafood verzii – a nie hocijaký! S krabom, ktorý sa doslova rozplýva na jazyku. K tomu silné miestne pivo, teplo a pokojná hladina oceánu len pár metrov od nás. Takýto večer si proste zapamätáš. Zostať do záverečnej? Jednoznačne!

Krokodílí park Nilaveli

Na mape sme zbadali lákavý názov “Crocodile Park Nilaveli” a nechali sa nalákať na trochu divočiny. Vieme, že Srí Lanka má dva druhy krokodílov – krokodíla bahenného a krokodíla morského, ktorý je najväčším plazom na svete a môže dorásť až do 7 metrov!

No realita nás trochu prekvapila. Park je v skutočnosti len močaristá oblasť lagúny, porastená hustými mangrovmi. Žiadne ploty, žiadne ohradenia ani zvuk krokodílov – len ticho, vtáky a voda. Žiadne stopy po predátoroch.

Možno sú krokodíly skryté niekde v tieni, kde ich nevidíme, ale nám ostáva len predstava, ako sa tam niekde plazia medzi koreňmi stromov a sledujú nás z diaľky. Niekedy aj ticho a pokoj prírody môže byť zážitok – a krokodíly v skutočnosti na Srí Lanke nie sú až tak bežné na verejne prístupných miestach.

Pláž Nilaveli – kľud, domáca atmosféra a raj pre oči

Z krokodílieho parku Nilaveli je to už len na skok k južnému koncu pláže. Tu už žiadne hotely, len nekonečný piesok, šum palmových listov a zopár odložených lodí. Rybári ich každý deň pred východom slnka zoberú na lov, aby ráno predali čerstvý úlovok na miestnom trhu alebo priamo do hotelov.

Na okraji zástavby nájdete podniky, ktoré nie sú pre turistov, ale skôr pre backpackerov a surfistov. V týchto jednoduchých miestach sa podáva skutočne domáca kuchyňa, čerstvé ovocie a panuje tu pokojné pohodlie. Môžete dokonca vidieť posvätné kravy, ktoré si sem občas prídu oddýchnuť — akoby sme neboli na Srí Lanke, ale niekde v Karibiku.

Pôvodne sme mali bohatý plán na celý deň, no pláž nás tak očarila, že sme tu strávili celý deň a večer. Prekonanie 2 kilometrov, od južného konca pláže k nášmu včerajšiemu baru Tutu’s, nám trvá celý deň. Aj keď tu majú skvelé kottu roti, tentokrát sme chceli vyskúšať niečo nové — a nevedeli sme, čo presne.

Nilaveli Sun Rice and Curry – chuť Srí Lanky v tmavých uličkách

Náhodne vyberáme reštauráciu v jednej z tmavších uličiek a už podľa názvu je jasné, čo tu dominuje: Rice and Curry. Tento pokrm je základom každej srílanskej kuchyne a každý podnik má vlastný originálny recept. Spoločné je len jedno – ryža a rôznorodá príloha zo zeleniny, korenín a mäsa.

Každé jedlo je jedinečné a presne tak, ako má byť – plné chutí, ktoré vás hrejú pri srdci.

Západ a východ slnka nad Nilaveli – magické okamihy, ktoré nezabudnete

Neoddeliteľnou súčasťou návštevy týchto pláží sú nezabudnuteľné a romantické západy a východy slnka.

Keďže pláž Nilaveli leží na východnom pobreží ostrova, slnko nad oceánom vychádza veľmi skoro – okolo 5:45 ráno. Ak chceš tento zážitok, musíš vstať už o 5:30 a byť na pláži do 15 minút. Odmena? Pokojná hladina Indického oceánu, teplá 28 až 30 °C voda a pocit, že svet patrí len tebe. A keď si dáš ranné plávanie, taký štart dňa len tak nezabudneš.

Západ slnka síce nezapadá do oceánu, ale aj ten má svoje čaro. Z pláže vidíš, ako sa nebo nad vnútrozemím zafarbuje do oranžova a palmy vrhajú dlhé tiene. Ak sa práve kúpeš, všetko okolo má jemne zlatý nádych. Stačí si nájsť dobré miesto, zapnúť foťák a máš fotografiu, ktorá by pokojne mohla visieť ako plagát na stene. Alebo si ten moment radšej necháš len pre seba.

Aj keď sme slony zatiaľ ešte nevideli, čoskoro ich uvidíme. Najbližšie budeme uprostred siedmich národných parkov medzi ktorými migrujú tieto divo žijúce slony.