Za Cyrilom a Metodom do gréckeho Thessaloniki

Aj priamo uprostred leta sa dá zaletieť za pár euro k moru. Stačí si dostatočne dopredu vyhliadnúť tie správne letenky. My sme tak urobili. Koncom mája sme si zakúpili za 25,- € spiatočné letenky do gréckeho Thessaloniki z Viedne.

Letisko Schwechat

Toto letisko už považujeme za vzdialenejšie letisko Bratislavy. Je nám jedno, či to letí z Bratislavy alebo Viedne. Aspoň výber je bohatší. Na letisko vo Viedni sa dostaneš bezproblémovo autobusom z Mlynských Nív alebo autom. U nás je jasná voľba auto.

Nie je to náš prvý odlet z tohto letiska a po termináloch sa už pohybujeme, akoby sme tu pracovali. Ani tabule nemusíme sledovať a automaticky smerujeme na Terminál 1 na bránu C. Totiž väčšina low cost dopravcov letí z tohto terminálu a brán C alebo D.

Na viedenské letisko si nepotrebuješ vôbec tlačiť palubné lístky, stačia ti tie v mobilnom telefóne, alebo hodinkách. Prekvapenie bolo už pri check-in. WizzAir pri letoch v rámci EÚ nevyžaduje číslo dokladu (pas alebo občiansky preukaz) a stačí mu dátum narodenia. A preto aj pred nástupom do lietadla nekontrolujú doklady. Iba to, či je platná letenka.

Chybné meno na letenke

Pri kúpe leteniek sme urobili jednu chybu. Namiesto František sme uviedli Fero. Stane sa… A tak sme tŕpli či pustia tohto cestujúceho ďalej. Nebol s tým absolútne žiaden problém. Možno by bol problém pri ceste mimo EÚ, kedy kontrolujú doklady.

Ako z letiska v Thessaloniki do mesta

Letisko sa nachádza 12km južne od centra mesta vzdušnou čiarou. Taxi je ako všade na svete drahý, ale našťastie autobusy chodia celých 24 hodín. Cez deň je to linka 01X a v noci zas 01N. Tá ťa odvezie priamo bez prestupu až do centra. Je ešte druhá možnosť, autobusom číslo 79 k IKEA, kde je veľa možností na prestup do rôznych smerov.

Všetky autobusy odchádzajú hneď spred letiska. Lístky na verejnú dopravu nemusíš hľadať. Tie sú k dispozícii v automate priamo v autobuse. Jediná nevýhoda tohto automatu je, že sa nedá platiť kartou, nedá sa navoliť naraz viac lístkov a nevydáva.

Verejná doprava v Thessaloniki má aj svoju aplikáciu pre mobilné telefóny (OASTH Bus), ale tá je nepoužiteľná. Ak nepoznáš kódy zástavok, alebo linky, tak je veľmi neprehľadná. Radšej si nainštaluj aplikáciu Moovit.

Ubytovanie v centre mesta

Solún nie je až taký veľký. Všade sa dá dostať peši do pár minút ak máš ubytovanie v centre mesta. Nám sa takéto ubytovanie pošťastilo nájsť. Aj keď je na hlavnom ťahu, tak hluk z ulice na siedmom poschodí nevyrušuje. A najmä preto, že dve izby z troch sú otočené na opačnú stranu.

Ubytovaniu nič nechýba. Veľmi čisté, s tým, že všetko máš k dispozícii. Rýchly internet, uteráky, žehličku, fén, … a dokonca aj pripravenú práčku. V práčke je pripravený prášok na pranie a aviváž. Stačí vložiť prádlo a pustiť. Takto máš výhodu, že si takmer nič nemusíš z domu pribaliť. Iba kefku na zuby a zubnú pastu. Za cenu 20,-€/osoba/noc sme maximálne spokojní, aj keď je to nad náš obvyklý limit.

Napriek vyššej cene, v “Spacious central 3 bedroom apartment Thessaloniki” sa ubytujeme aj na budúce. Lôžok je tu pre 6 ľudí a každý pár má svojú izbu a neruší ostatných. A fotky uverejnené v profile na booking.com naozaj zodpovedajú skutočnosti.

Kapani Market hall

Ak chceš zažiť tie pravé chute, navštív miestny trh. V Thessaloniki sa jeden takýto trh nachádza v blízkosti Aristotelovho námestia, ktoré máme doslova na skok. Trh žije už od veľmi skorých ranných hodín.

Radšej si kúp malú fľašku ouza pred návštevou tohto miesta, lebo slabšie povahy to nemusia zvládnuť. Centrálna časť trhu je vyhradená mäsiarom a tak tu môže na teba zazerať neskutočné množstvo jahňacích hláv s vydesenými očami. Obďaleč zas visí na hákoch vyčistený kravský žalúdok a pod ním ponúkajú bravčové kolená a paprče. Ale paleta je pomerne veľká. Nájdeš tu množstvo zeleniny, ovocia, pekárenských výrobkov a hlavne veľa druhov olív a olivového oleja. A toto všetko za príjemne ceny.

A nezabudni na taverny. Tie ale nenájdeš na hlavných turistických ťahoch, pri pamiatkách, o ktoré sa doslova potkýnaš každých 100 metrov. Neboj sa zájsť do bočných uličiek.

Takou vstupenkou do ďalšej dimenzie je Bit Bazar. Uprostred mestského bloku z betónu je vybudované rozprávkové miesto s nezameniteľnou vôňou, krásnymi svetlami a bazárom starých vecí. Len my sme sem zablúdili veľmi skoro. Gréci neostali nič dlžní svojej povesti a otvárali až v popoludňajších hodinách.

Pamiatky v Thessaloniki

Tak, ako sme spomenuli vyššie, pamiatok je v Solúne neúrekom. Na to by nám nestačil ani týždeň a my sme tu len dva plné dni. Vyberáme si iba tie TOP čo nás zaujali.

Kostol Hagia Sofia

Je to jeden z najstarších kostolov v Solúne. Pôvodne tu kostol stál už v 3. storočí, ale dnešný pôdorys pochádza z 8. storočia. Je kópiou kostola, ktorý sa týči v Istanbule. Najcennejším prvkom na celej stavbe je mozaika s vyobrazením Krista s 12 apoštolmi, svojou matkou Panny Márie a dvoma anjelmi.

Galeriov oblúk

Ak pôjdeš z letiska podľa nášho odporúčania autobusom, s najväčšou pravdepodobnosťou práve tu vystúpiš. Aj keď budeš “blúdiť” mestom alebo s niekým sa stretávať, toto bude ten pravý orientačný bod.

Samotný oblúk nie je tak impozantný ako víťazný oblúk v Paríži, v Bukurešti, v Madride, či iných európskych mestách. Napriek tomu, treba si uvedomiť, že oblúk bol postavený v roku 303 na oslavu víťazstva nad Peržanmi. Dobre sú zachovalé rôzne bojové scény na oblúku.

Rotunda

Táto budova len na skok od víťazného oblúka mala byť pôvodne mauzóleom pre cisára Galériusa. Cisár ale nezomrel v Solúne, tak ju približne v roku 400 dal Konštantín I prestavať na kresťanský kostol a vyzdobiť mozaikami. Potom ešte v roku 1590 sa stala z rotundy mešita a pribudol ku kostolu aj minaret. Hovorí sa, že stavba je najstarším kostolom na svete.

Biela veža

Toto pôvodne osmanské väzenie je symbolom mesta a gréckej suverenity v regíone Macedónsko. Neskôr slúžila ako obranná veža a je poslednou úplne zachovalou zo 16. storočia. Pred tým, ako sa stala bielou vežou v roku 1912 počas Balkánskej vojny, sa jej vravelo Krvavá alebo Červená veža (podľa krutosti osmanských dozorcov).

Do veže sa dá dostať každý deň do 20:00. Aj keď vo vnútri je múzeum, každý sem väčšinou príde kvôli vyhliadke. Z vrchu veže je krásny výhľad na Paraliu, more, prístav a časť mesta.

Gastronómia v Thessaloniki

Jedlo v Solúne je kapitola sama o sebe. Najradšej by sme ochutnali všetko. Najväčší problém bol nájsť niečo otvorené okolo polnoci a neskôr. Väčšina podnikov je zavretá, ale nájdeš pár nonstopov. Keď sa potrebuješ najesť neskoro v noci, najviac podnikov nájdeš práve v okolí Bielej veže.

V Thessaloniki platí jedno pravidlo, ktoré sa nám osvedčilo takmer všade. Vyhni sa nadizajnovým reštauráciam v blízkosti turistických promenád. Podávajú predražené jedlá prispôsobené väčšine a nemajú takmer nič spoločné s miestnymi chuťami.

Nájdi si ošarpanú tavernu ktorá nemá takmer žiadnu reklamu. Prípadne taká v ktorej sa aj fajčí. To bude určite miestny podnik pre domácich. Gréci všeobecne v otázke fajčenia v podnikoch kašlú na nariadenia EÚ. Jeden z takých podnikov sme objavili neďaleko ubytovania. Výborný gyros (len 3,- €) či kebab za veľmi lacný peniaz a naješ sa do prasknutia.

Ešte lepšiu tavernu a asi TOP v meste objavujeme úplne náhodou. Vyviezli sme sa na mestské hradby umiestnené nad mestom odkiaľ je nádherný výhľad. Okrem toho, že všetky reštaurácie s vyhliadkou sú maximálne preplnené tak sú aj nehorázne predražené.

Rýchlo sme vzdali, že sa tu najeme pri západe slnka a vybrali sa uličkami dole kopcom. Ideme iba dole kopcom a ani poriadne nevieme kde sme. Pred nami sa zrazu na maličkom námesti objavuje obrastený príjemný podnik do ktorého okamžite sa usádzame.

Lepšíe tzatziki sme v živote nejedli! K tomu neodmysliteľný grécky šalát či čerstvé ryby. A aj ouzo je domáce. K tomu niekoľko pív a sedíme tu asi do jednej rána. Domáci, keďže bývajú v rovnakom dome na poschodí nás vôbec nevyhadzujú, aj keď už je dávno po záverečnej. Práve naopak, ešte nám nesú zadarmo melón. A účet za 5 ľudí? Mierne pod 50,- €!

360° vyhliadka na mesto

Poznáš rotujúcu vyhliadku na Kamzíku v Bratislave? Podobná atrakcia existuje aj v Thessaloniki neďaleko bielej veže. Takisto je to televízna veža umiestnená v areáli výstaviska. Je otvorená denne až do neskorej noci. Vstup do veže je bezplatný. Vstupné sa odrazí na ponuke, ale aj napriek vyšším cenám sa oplatí SKYLINE Café-Bar navštíviť.

Za hodinu spraví bar kompletnú rotáciu. Je to príjemný oddych v klimatizovanej vyhliadke, keď vonku pečie horúce grécke slnko. Z vyhliadky uvidíš ako prístav, tak centrum mesta a aj pevnosť nad mestom.

Kam na pláž v Thessaloniki

Solún je druhé najväčšie prístavne mesto v Grécku, preto tu ani nenájdeš žiadne pláže. Pri Bielej veži maximálne tak schodíky, kde si zmočíš nohy. No bol by hriech, keď už sme tu sa neokúpať v Egejskom mori.

Najbližšia mestská pláž sa nachádza v Peraia. To je predmestie Thessaloniki, súčasťou obce Thermaikos. Ešte o pár kilometrov južne sa nachádzajú pláže aj v Agia Triada. Obe pláže sa nachádzajú neďaleko letiska a existuje aj autobusové spojenie. Náš pobyt ukončíme tak na pláži z ktorej pôjdeme následne na letisko.

Keď nechceš skoro 2 hodiny tráviť v autobuse, existuje alternatíva. Vodný autobus. Loďou sa odvezieš priamo z centra mesta na pláž. Je to drahšie ako autobus, ale nie až tak veľmi. Jednosmerný lístok ťa vyjde 5,- €. Za autobus by si zaplatil s prestupom 3,- €. Prepravu každý deň zabezpečuje spoločnosť Karavakia.

Po necelej hodine jazdy vystupujeme priamo na pláži v Peraia. Je to klasická mestská pláž s množstvom hotelov popri brehu. Taký low-cost rezort.

Veľmi teplé more

Pre niekoho výhodou, ale pre nás skôr nevýhodou. More je veľmi teplé (až 26° C) a k osvieženiu vôbec nepomáha. Ani nevieme, že sme do toho Egejského mora vbehli. To nie je ako Čierne more vo februári v Gruzínsku :).

Aj keď sme sa najprv obávali, reštaurácie na brehu rovno pri vode ponúkajú vynikajúce jedlo za veľmi dobré ceny. Jedine obsluha je otrávená už uprostred sezóny.

No nie je nad to, ak ti je teplo popri jedení, že si odskočíš do mora, okúpeš sa a pokračuješ ďalej v jedení. Toto by sme vedeli robiť celý deň, ale blíži sa čas odísť pomaly na letisko.

Odlet domov

Z Peraia už ideme naspäť domov miestnou do prasknutia naplnenou verejnou dopravou. Nie, pri letisku nestojí vodný autobus. To by bol už aký luxus!

Až na letisku sa dozvedáme, že naše lietadlo odletí o hodinu neskôr. Následne sa to predĺži o viac ako dve hodiny. Do Viedne prilietame namiesto o 22:10 až po pol noci. A domov do Bratislavy až nad ránom. To nám vôbec nekazí náladu. Máme už teraz zakúpené letenky na rok 2020. Najprv to bude Sarajevo a potom Moldavsko. Možno sa niečo ešte medzitým vyskytne. Tak nás nezabudni ďalej sledovať.