Skip to content

Fialková dolina: Kaňonom v Bratislave

CK Knirsch 26. apríla 2022

Približná doba čítania: 10 minút

Fialková dolina nie je práve vyhľadávaným cieľom. Južnými svahmi Devínskej Kobyly totiž nevedú žiadne značené turistické chodníky, ktoré by sem možno ľudí prilákali. Táto nádherná lokalita tak naďalej ostáva schovaná pred zrakom verejnosti. Fialkovú dolinu pozná len zopár obyvateľov Devína a skôr tí, čo sa zaujímajú o ochranu prírody.

Fialková dolina je prírodnou rezerváciu v 5. stupni ochrany, čo už samé o sebe vypovedá o samotnom význame. A v čom je tak významná? Uverejňujeme text z informačnej tabule, ktorá je padnutá pri vstupe do tohto údolia:

Fialková dolina, Bratislava

Geológia a geomorfológia

Fialková dolina sa rozprestiera na juhozápadných svahoch masívu Devínskej Kobyly pod kótou (367 m n. m.) Švábsky vrch. Dolina v strednej časti nadobúda ráz miniatúrneho kaňonu. Pretekajúci potok sa tu hlboko vrezáva a v jarnom období, keď má najväčší stav vody, vytvára miestami pôsobivé kaskády. Fialkové údolie je založené na zlomovej línii. V spodnej časti vychádza tu na povrch prirodzené odkryvy granitoidných hornín patriace k tzv. bratislavskému masívu. Pôsobením alpínskeho druhohorného a treťohorného vrásnenia v oblasti Karpát sú horniny úplne rozpukané a pozdĺž väčších porúch zbridličnatené na mylonity.

Flóra a fauna

Fialková dolina je z hľadiska biodiverzity bohaté a zaujímavú územie. Názov lokality súvisí s výskytom viacerých druhov fialiek (Viola). V lesných porastoch (dubovo-hrabové lesy karpatsko-panónskej oblasti) prevláda z drevín hrab, miestami buk. Z krov je častý klokoč perovitý (Staphylea pinnata).
Z chránených druhov bylín sa tu vyskytuje napr. ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), smyrnium prerastené (Smyrnium perfoliatum), z rastlín, ktoré sú v komplexe Devínskej Kobyly zriedkavé, lazerník širokolistý (Laserpitium latifolium).
V sekundárnych bylinno-trávnych spoločenstvách na odlesnenom výslnnom svahu boli zaznamenané viaceré teplomilné druhy z čeľade vstavačovitých (Orchidaceae), ďalej ľan žltý (Linum flavum), sinokvet mäkký (Jurinea mollis), chránené rastliny veternica lesná (Anemone sylvestris), kosatec dvojfarebný (Iris variegata) a poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis).
Zachovanie biodiverzity týchto porastov závisí od ľudskej činnosti, ako je kosba či obmedzovanie rozvoja náletových drevín. Prirodzený vývoj tých spoločenstiev smeruje k lesu. Z územia prírodnej rezervácie sa udáva až 1300 druhov motýľov vrátane niektorých vzácnych, napr. Schthris kasyi, Tinea pallescentella, Saturnia pyri, Coleophora trigeminella, C. cracella, C. glaseri. Ako migrant sa tu vyskytol tropický druh Hellula undalis.
Zo stavovcov sú zastúpené viaceré netopierovité (Vespertilionidae), z vtákov napr. ďateľ bielochrbtý (Dendrocopus leucetos), z obojživelníkov salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), z plazov užovka stromová (Elaphe longissima), z hmyzu modlivka zelená (Mantis religiosa)

Ako sa dostať do Fialkovej doliny?

V podstate je to úplne rovnaký východzí bod, ako do Zátoky pri kameňolome. Čiže autobusová zástavka “Starý kameňolom”, alebo v blízkosti zaparkovať. Je to najjednoduchší a najprístupnejší bod. Samozrejme sa dá ísť aj od Dúbravskej hlavice, ale očakáva sa znalosť prostredia, pretože tu naozaj nie sú žiadne značené turistické chodníky a najmä z opačnej strany sa dá ľahko minúť.

O existencii Fialkovej doliny z cesty nič nenasvedčuje a vstup musíš doslova hľadať. Aby sme to uľahčili, je potrebné ísť chodníkom pomedzi záhrady nachádzajúci sa približne 100 metrov pred zástavkou “Starý Kameňolom” v smere z mesta na Devín.

Samotný vstup je dosť mätúci, lebo to vyzerá ako slepá cesta. Na konci tejto cesty je napravo slabo badateľný vyšliapaný chodník. Po pár metroch zbadáš tabuľu informujúcu o tom, že sa tu nachádza prírodná rezervácia a v blízkosti je opretá informačná tabuľa o Fialkovej doline.

Cesta minikaňonom

Samotná Fialková dolina nie je nijako extra dlhá. Celkovo má niečo málo cez kilometer a dá sa prejsť za nejakých 30 minút. Bohužiaľ turistický chodník nie je nijako udržiavaný a je tu dosť exponovaných miest kedy sa treba pridržiavať všetkého čo je po ruke. Najmä po ceste zdola nahor sú občasné stúpania náročné, a miestami trochu nebezpečné, ale dá sa to zvládnuť. Na šikmých častiach sa môže stať, že noha skĺzne a zošmyknete sa dole.

Občas nám to tu pripomína, ako by sme boli niekde vo vedľajšom kaňone Slovenského raja, a nie priamo v Bratislave. Je tu len divoká príroda a ticho, ktoré prerušuje len potôčik tečúci dnom kaňona. Občas to špatia odpadky z blízkych obydlí postavených na vrchole vľavo. Vraj to tu vyzeralo horšie, ale pred troma rokmi sa v spolupráci s iniciatívou Kruh Zeme vytvoril projekt vyčistenia prírodnej rezervácie Fialková dolina.

Uprostred doliny narazíš na opustenú usadlosť, aj keď vyzerá byť obývaná asi bezdomovcami. Vedúce elektrické káble sú už dávno odpojené a o nejakej udržiavacej aktivite sa nedá nič povedať. Jedine na blízkom strome je oznam, že sa jedná o súkromný pozemok. V katastrálnej mape je usadlosť definovaná ako záhradná chata.

Len o niekoľko sto metrov narážame na ďalšiu rozľahlú nehnuteľnosť, ktorá má už svoj vek, ale vyzerá byť obývaná aspoň v sezóne cez víkendy. Dokonca objekt má aj vybudovaný bazén. Dlhodobo sa tu asi nedá bývať. Ťažšia prístupová cesta a dokonca v celej doline nie je ani mobilný signál. Netušíme či sú tú vôbec zavedené nejaké inžinierske siete, ale minimálne elektrina je sem dovedená.

Záver Fialkovej doliny je už obkolesný nádhernými úbočiami, kde prechádza do lokality nazývanej Gronáre. Dolina je ukončená rozľahlou nehnuteľnosťou ktorá je evidentne v rekonštrukcii a majiteľ asi nemá na úspešne dokončenie financie alebo čas. Vlastník má určite najkrajšiu lokalitu trvalého bydliska v hlavnom meste.

Fialková dolina, Bratislava
Usadlosť v úplnom závere Fialkovej doliny

Viacero možností pre ďalšie pokračovanie

Odtiaľto sa dá pokračovať napríklad do susednej rokliny Mokrý Jarok, na Dúbravskú hlavicu, alebo okolo lokality Čierna barina (ide o bývalé jazero alebo mokraď) späť na miesto štartu. Volíme poslednú možnosť. Len čo sa nám odokryje priestor Čiernej bariny na opačnom konci badáme oplotený pozemok na ktorom niekto chová včely. Až neskôr, počas písania článku, zisťujeme pomocou katastrálnej mapy že pozemok patrí Martinovi Nikodýmovi. Ten dokonca kvôli lukratívnemu pozemku čelil aj udaniam.

Ďalšie prekvapenia nad Devínom

Cestou od včelína prebieha výstavba modernej stajne, čo nie je na takomto území asi nič nezvyčajné. O to väčšie prekvapenie nás čaká, keď vyjdeme na vrchol časti Gronáre. Tu sa schováva obrovská farma tváriaca sa ako “Farma Devín”. O tejto farme na internete nevieme nájsť ani len zmienku. Ani na Google Maps nie je označená. Všade pri vchodoch je uvedené, že sa jedná o súkromný pozemok a vstup je zakázaný. Takisto až pohľad do údajov katastra nám objasní celú situáciu. Obrovské množstvo pozemkov patrí firme KPRHT 4, s.r.o., ktorá je blízka finančnej skupine J&T a v jeden deň boli založených rovnakých 24 firiem, ktoré sa odlišovali len číslovkou. Pozemok s luxusnou vilou známeho Patrika Tkáča (spoluzakladateľ finančnej skupiny J&T) je rovnako napísaný na firmu KPRHT 4, s.r.o. Ďalšie okolité pozemky zas patria FINNPOINT s.r.o. (pôvodne FINPOINT družstvo). Tieto pozemky nad Devínom v chránenej oblasti sú vo veľkej miere už rozobrané medzi tieto dve skupiny. Len dúfame, že túto oblasť čoskoro úplne nezavrú.

Naspäť na štart

Cesta dole späť už vedie popri viniciach po Gronárskej ceste. Odtiaľto je pekný a netradičný výhľad na samotný Hrad Devín. Samotná cesta vás dovedie dole naspäť na Devínsku cestu pri policajnej stanici a autobusovej zástavke “Dolné Koruny”. Späť k auto to je len ½ kilometra.

Gronáre

Poznáš vôbec túto nádhernú dolinu? Alebo sa sem vyberieš v najbližšom čase?

Prečítaj si ďalšie články

10. den Rumunsko

Tour de Romania 2016 (10.diel)

Čo v takom meste ako Nyíregyháza? Pamiatok, hradov a iných takýchto “skvostov” už máme dosť a voľba padá na ZOO. A nie hocijakú. Táto ZOO získala minulý rok titul “Najlepšia ZOO v Európe”. Už v roku 2005 sme ju navštívili, ale odvtedy sa zmenila podstatne k lepšiemu.

Kolobežkosplav

Otestovali sme na vlastnej koži kolobežkosplav

Náš kolega, ktorý bol iniciátorom skúšobnej prevádzky požičovne kolobežiek Kostka ukecal kolegyňu na tento event s tým, že všetko je v pohode. Či už 13km presun na kolobežkách do Hainburgu (z ktorého sa vykľulo 15km) a následný splav po hlavnom toku druhej najdlhšej Európskej rieky po Dunaji. Stretnutie bolo naplánované v Karloveskej zátoke o 17.00…

Safari Club Niš

Jarné prázdniny v Niš: časť druhá

Úspešne je naša multikultúrna zostava v Niš, ale čo v tomto meste ktoré je veľké približne ako Galanta? Na internete je nedostatok informácii a keď ich už nájdete tak sú písané iba v srbštine.

Lednický zámok

Lednice: Versailles kúsok za hranicami

Naplánuj si výlet do tejto rozprávkovej krajiny. Ak môžeš, tak na máj. To v celej záhrade rozkvitnú tulipány.

Nezabudni o tom povedať aj ostatným

Chýba ti niečo v článku?

Môžeš nám napísať a opýtať sa.  My túto informáciu dodatočne doplníme aj do článku.