Jarné prázdniny v Niš: časť druhá

Úspešne je naša multikultúrna zostava v Niš, ale čo v tomto meste ktoré je veľké približne ako Galanta? Na internete je nedostatok informácii a keď ich už nájdete tak sú písané iba v srbštine.

Po úspešnom ubytovaní v našom penzióne Vivaldi Suites sme sa rozhodli, že pôjdeme narýchlo obzrieť mesto a niekam sa najesť. Veľa šancí na obzretie sme nemali, keďže domáci trvali na tom, že nás odvezú napriek tomu, že do mesta je to stále rovno dole kopcom približne 700m.

Vyložil nás na nejakom námestí s informáciou, že tu nás aj vyzdvihne. Stačí ho prezvoniť na mobil. Dal nám tipy na tri reštaurácie, ale dve boli beznádejne plné a tak sme začali hľadať podnik s názvom Biser.

Trochu sme síce poblúdili bez mapy a s radami od okoloidúcich, ktorí stále tvrdili že vľavo, ale nakoniec sme našli. U nás by to bol podnik asi štvrtej cenovej skupiny, ak by ho rovno nezavreli. Na Balkáne stále platí že fajčiť sa dá všade. V každom podniku. Dokonca aj v cukrárni, ako sme sa neskôr presvedčili. Polovičke posádky to úplne vyhovovalo.

Všetci hladní sme si hneď objednali nejaké predjedlo a na uvítanie Rakiju. Tých rakijí nakoniec bolo asi 28 kúskov spolu so 16 pivami. Podávané jedlo vynikajúce a nevedeli sme sa ho dojesť. Misy s mäsom a syrom spolu s ich typickým chlebom boli neskutočné. Čevapi a Pleskavica tiež. Tu by vegetariánsky nefajčiar asi umrel hladom.

V konzumácii sme sa vôbec neobmedzovali a tak sme hneď prvý večer vyzerali naozaj ako na dovolenke. Preto sme aj privolili, aby nám miestny fotograf vytvoril fotky na pamiatku za malý obnos. Dokonca bol aj menší problém s privolaním si odvozu v našom stave. Domáci už dávno spal a tak nám zavolali taxíky. Odvoz na penzión bol v prepočte 1€ a aj to recepčná za nás zaplatila. A celková útrata v Biser? 10.820 RSD (Srbský dinár)!!! Kurz je 1:125. Na to že nás bolo 9, úplne smiešna suma.

Ide sa na Safari
Hneď na ďalší deň sme mali objednaný Safari výlet po okolí na džípoch. Ten sme si už objednali v predstihu cez ich stránku. Odporúčame im písať v slovenčine alebo prehnať text cez translátor a rovno v srbštine. Najprv na anglický mail nereagovali, ale členke našej skupiny (chorvátka) reagovali okamžite. Zostavili nám balík na mieru, čo sa dá uskutočniť vo februári a o 10:00 sme ich už mali pred penziónom.

Škoda len, že nebolo teplejšie, lebo v ich programe je aj rafting v nádhernej prírode, speleológia či streľba s ostrými nábojmi z rôznych typov zbraní.

Napriek tomu nám zabezpečili celodenný program s množstvom zaujímavých zástavok. Na prvej zástavke sme dokonca mali zabezpečené občerstvenie v podobe kávy, niečo na zahryznutie a samozrejme rakije. Ako keby vedeli, že potrebujeme vyrovnať hladinu z predchádzajúceho dňa.

Tých zástavok bolo neúrekom v rôznych kostoloch a jaskyniach. Autami sme šli po neprístupných terénoch a objavili zakútia, ktoré by sme inak neobjavili. Dokonca sme si dali aj kúpanie v prírode v termálnych prameňoch. Poslednou zástavkou bola návšteva vinárne spojená s ochutnávkou vín. Veľa ochutnávania síce nebolo, keďže robia len pár druhov, ale najzaujímavejšou bola výroba ich špeciálneho vína.

To dozrieva vo veľkých amforách zakopaných v zemi. Tie si sami vyrábajú a zvnútra su ošetrené včelím voskom. Víno najprv dozrieva v sudoch asi dva roky a následne ho prelejú do týchto amfor, kde je tiež nejaký rok. Každopádne stojí to za návštevu. Také obrovské priestory ani na Slovensku nenájdete.

Ďalšie obžerstvo
Totálne zničených nás vykladajú pred penziónom, kde sa prezlečieme a nechávame sa znova odviezť dole do mesta do luxusnejšieho podniku Stara Srbija. Dali sme na radu domáceho a objednávame si vo väčšine špecialitu Vešalica. Je to vlastne mäso s mäsom v syre :).  Bravčový kus nádherného mäsa, obalený šunkou a syrom. Super šťavnaté a samozrejme problém to zjesť. To ešte zalievame niekoľkými pivami aby sme sa takmer nevládní nechali ako páni zase odviezť späť a pripraviť sa na ďalší “náročný” deň. Ten bude v ďalšej časti.