V 13. storočí sa Kandy stalo tretím hlavným mestom sinhálskej časti ostrova – „sladké“ mesto ležiace medzi zelenými kopcami s bohatou vegetáciou. Jeho názov však v skutočnosti neznamená v sinhálčine „sladký“, ale „horský“. Kandy nadviazalo na tradíciu Anurádhapury a Polonnaruvy a stalo sa centrom umenia, hudby a tanca, ktoré dodnes žije v mysliach a dušiach jeho obyvateľov.
Hrdí vládcovia v horách si udržali nezávislosť po niekoľko sto rokov, dokonca aj proti Portugalcom, Holanďanom a Britom, ktorým nakoniec podľahli v roku 1815. Briti si ich raz a navždy podmanili a držali Kandy vo svojich rukách až do získania nezávislosti Cejlónu v roku 1948. Vládcovia Kandy boli povestní svojou bezohľadnosťou. Jedným z trestov, ktoré používali za neposlušnosť, bolo zabitie slonom. Jedným z najkontroverznejších bol podľa niektorých správ posledný z nezávislých kráľov, Srivikrama Rajasinha, ktorý však na druhej strane zanechal Kandy krásnu pamiatku – umelé jazero, nad ktorým sa ráno vznáša hmla a ktoré láka na romantické prechádzky a plavby loďou. V centre mesta ešte stále nájdete zvyšky dažďového pralesa s rôznymi druhmi kvetov, popínavými lianami, zeleným a žltým bambusom. V plytkej vode sa brodia krokodíly, pestrofarebné rybáriky, ktoré bystrým zrakom hľadajú chutné ryby, a tlupa opíc, ktoré sa živia ježatými plodmi chlebovníka, v angličtine nazývaného jackfruit. Čerstvý vzduch a zvuky džungle sú pre Európanov prichádzajúcich z chladného kontinentu úplne novým zážitkom.
Rajom pre milovníkov prírody je aj Kráľovská botanická záhrada v Peradeniyi, vzdialená asi 15 km. Vytvorili ju Briti z bývalej kráľovskej záhrady, ktorá sa tu nachádzala od druhej polovice 14. storočia, a prvýkrát ju otvorili pre verejnosť v roku 1824. Palmová alej a pavilón orchideí, ktorých zbierka je jednou z najväčších pých záhrad, ponúkajú ideálne miesta na fotografovanie. Na jazierku v tvare srílanského ostrova plávajú farebné lekná a na okolitých stromoch spia kŕdle ovocných netopierov. Deti ich občas podráždia, rozkývajú kmeň a vystrašení okrídlenci sa s mohutným mávaním kožovitých krídel rozletia na všetky strany. Zaujímavá je aj endemická seychelská palma lodoicea, ktorá rastie vo voľnej prírode len na ostrovoch Praslin a Curieuse, známa ako Coco de Mer, a produkuje najväčšie semená zo všetkých rastlín na svete, vážiace až 20 kg a s pozoruhodným tvarom pripomínajúcim ženský zadok. Obrovské plody tejto palmy sa preto starostlivo číslujú, aby si žiadny návštevník neodniesol domov o jeden suvenír viac.
Pokračovanie článku je dostupné len pre našich členov
Staňte sa členom a získajte prístup k exkluzívnym článkom, tipom a zážitkom z ciest po celom svete.
- Prístup k ďalším kvalitným článkom
- Uložte si obľúbené miesta
- Plánujte efektívnejšie
Registrácia je bezplatná a zaberie menej ako minútu.
