Nepokojný Kaukaz

Po stáročia bolo pohorie majestátnych hôr Veľkého a Malého Kaukazu dejiskom najkrutejších vojenských, náboženských a kultúrnych konfliktov. Napriek tomu je na mnohých miestach nedotknutá rukou človeka a predstavuje skutočný raj divokej prírody v podobe hôr jedinečnej krásy a reliktných lesov, ktoré dnes vyzerajú rovnako ako pred 500 000 rokmi. Bezprecedentná je aj kultúrna a jazyková rozmanitosť. V regióne žije viac ako 50 etnických skupín a Kaukaz je jedným z jazykovo najrozmanitejších regiónov na svete.

V najširšom zmysle je Kaukaz v podstate celé územie ležiace medzi Čiernym a Kaspickým morom, ktoré je rozdelené medzi štyri štáty: Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan a Ruskú federáciu. Po rozpade Sovietskeho zväzu došlo k niekoľkým konfliktom, ktoré viedli k vzniku troch oficiálne neuznaných krajín: Abcházsko, Južné Osetsko a Náhorná Karabašská republika (teraz Republika Arcach). Naša cesta viedla cez štáty Ruskej federácie, ako aj cez dve nekľudné územia, kde sa nedávno rozhorel boj za nezávislosť.

Severný Kaukaz

Separatistické tendencie sa prejavili aj v severokaukazskom regióne. Najmä Čečensko sa usilovalo o nezávislosť od Ruska a vypukla tam krvavá vojna. Okrem Čečencov však na severnom Kaukaze žije aj niekoľko ďalších významných etnických skupín, ako sú Avari, Inguši, Osetínci, Kabardínci, Balkári, Karakajevci, Čerkesi a Adygejci. Severokaukazský región je administratívne rozdelený do niekoľkých subjektov Ruskej federácie, a to do republík a regiónov. Republiky sú založené na etnickom princípe a majú vysokú mieru autonómie – môžu prijímať zákony a zaviesť úradný jazyk.

Dagestan: krajina hôr

Názov Dagestan pochádza z perzštiny a turečtiny a znamená “krajina hôr”. Táto pôvabná republika na samom juhu Ruskej federácie je len o niečo väčšia ako Slovensko. Leží na západnom pobreží Kaspického mora na svahoch Kaukazu. V posledných rokoch médiá informujú o ozbrojených alebo bombových útokoch na ruskú vládu alebo o dagestanských občanoch bojujúcich v radoch Islamského štátu. Západoeurópske ministerstvá zahraničných vecí vo všeobecnosti neodporúčajú cestovať do Dagestanu.

Pod dohľadom

Do Dagestanu prichádzame neskoro večer zo susednej Kalmyckej republiky. Všade je už tma a ja kráčam s našimi pasmi k policajnému stanovišťu. Tu, na severnom Kaukaze, existujú hraničné priechody medzi republikami a prebieha registrácia pohybu osôb. V porovnaní s inými časťami Ruskej federácie je tu prítomnosť polície značná. Verejné priestranstvo je monitorované kamerovým systémom a na hlavných ťahoch neustále prebiehajú policajné kontroly, ktoré sú zamerané skôr na miestnych obyvateľov ako na turistov.

Na uliciach vládne čulý ruch a ja začínam mať dojem, že sa nám v Dagestane bude páčiť. V malej reštaurácii hneď pri ceste ochutnávame dagestanské národné jedlo – čudu. Pani domu v širokej sukni a hodvábnej šatke zručne rozvaľká cesto na tenký plát. Ďalšie dve dámy ho naplnia mletým jahňacím mäsom a vložia do horúcej rúry. Miestna tradičná pochúťka sa tu podáva s hrnčekom lahodnej hustej domácej smotany a milým úsmevom domácej pani.

Zázraky prírody

Do Dagestanu sme sa však vybrali najmä kvôli mimoriadnym zázrakom miestnej prírody, ktoré kvôli bezpečnostnej situácii zostávajú na okraji záujmu turistov. Len kúsok od hlavného mesta Machačkala sa stretávajú hory so stepou. Pred mnohými tisíckami rokov tu vyrástla obrovská piesočná duna. Dosahuje výšku 262 metrov a neustále mení svoj tvar vplyvom vetra. Duny Sary-Kum sú najvyššie položené piesočné duny v Európe a Rusku. Na jej úpätí stojí malé návštevnícke centrum, z ktorého vedie drevený chodník nahor. Horúčava ma nenecháva na pochybách, že som naozaj uprostred skutočnej púšte. Piesok môže byť v lete horúci až 60 °C. Ekosystém tu zahŕňa mnoho druhov živočíchov a rastlín.Okrem pieskomilov, korytnačiek a jašteríc sa tu nachádzajú aj solifúgy, škorpióny a nebezpečné čierne vdovy.

Kaňon rieky Sulak

Obyvatelia Dagestanu sú si dobre vedomí svojho mimoriadneho prírodného bohatstva. Kdesi v horách, na jednom z mnohých kontrolných stanovíšť, nás dvaja vojaci pozývajú do strážnej búdky. Usadia nás na drevenú lavicu. Naše chrbty sa opierajú o dva samopaly, ktoré si odložili. Zatiaľ čo jeden zvedavo listuje v našich pasoch, druhý nám varí čaj a ponúka sladkosti. Zapisujú nás do veľkého zošita, potom spolu sedíme, pijeme čaj a rozprávame sa. Vojaci odpovedajú na všetky naše otázky a s hrdosťou v hlase nám rozprávajú o kaňone rieky Sulak. Je jedným z najhlbších na svete, dokonca prekonáva aj slávny Grand Canyon. Vojaci majú pravdu vo všetkých bodoch. Kaňon Sulak je hlboký 1 920 metrov a je veľmi pôsobivý. V hlbinách pod ním sa kľukatí tyrkysová rieka. Navštívime aj priľahlú dedinu Dubki, ktorá v porovnaní s veľkolepým údolím vyzerá dosť smutne. Niektoré domy už sotva stoja. Všade pobehujú ovce a sliepky. Ľudia tu žijú v chudobe. Bohatstvo z ropy sa tu sotva dostane k obyčajným ľuďom.