Džibutsko

Džibutsko je jednou z najmenších krajín Afriky, no jej krajina vyzerá ako laboratórium samotnej planéty. Tu sa zem otvára, púšť sa mieša s morom a slnko maľuje krajinu farbami, ktoré sa menia s každou hodinou. Leží na mieste, kde sa stretávajú tri tektonické dosky – Afarská trojuholníková priekopa je miestom, kde sa Afrika pomaly trhá na dve časti. A práve tu sa rodí nový oceán.

Hlavné mesto Džibuti City je rušným prístavom, kde sa stretávajú kultúry, jazyky a príbehy. Na uliciach sa ozýva francúzština, arabčina aj somálčina. Trhy sú plné vôní – kardamón, korenie, čerstvé ryby, mäta a kadidlo. Na brehu mora posedávajú rybári, ktorí pozorujú lodné nákladné kolosy, a za mestom sa začína krajina, ktorá vyzerá ako z inej planéty.

Jedným z najúchvatnejších miest je jazero Assal, najnižšie miesto Afriky, ležiace 155 metrov pod hladinou mora. Je to soľné jazero, biele ako sneh, obklopené sopečnými skalami a modrou vodou, ktorá sa leskne ako sklo. Slnko tu pálí tak silno, že aj tiene sa zdajú byť horúce. Miestni hovoria, že Assal je „zrkadlo neba“ – a nie je to metafora. Keď vietor utíchne, krajina sa zmení na ilúziu, kde horizont prestáva existovať.

Neďaleko sa rozprestiera jazero Abbé, ktoré je pravým geologickým divom. Na jeho brehoch sa dvíhajú stovky vápencových komínov, z ktorých stúpa para – krajina vyzerá ako povrch Marsu. Tu natáčal aj režisér Charlton Heston film Planéta opíc – a odvtedy sa krajina takmer nezmenila. V noci, keď sa nebo rozsvieti hviezdami a ticho prerušuje len bublanie gejzírov, človek cíti, že stojí na okraji Zeme.

Púšť Džibutska je síce tvrdá, ale plná života. Nomádi Afarov žijú v stanoch z kozej kože, pasú ťavy a ovce a riadia sa rytmom dažďov, ktoré prichádzajú len zriedka. Vedia prežiť v prostredí, kde by iní neprežili ani deň. Ich pohostinnosť je legendárna – hostia sú posvätní a čaj sa tu podáva s úctou.

Na pobreží sa rozprestiera Záliv Tadjoura, kde sa púšť stretáva s morom. V jeho hlbinách žijú obrovské žraloky obrovské, ktoré sa sem každú zimu sťahujú. Plávanie s nimi je jedným z najúžasnejších zážitkov Afriky – obrovské tvory, tiché, majestátne, kĺžu sa pomedzi potápačov ako duchovia mora.

Džibutsko je aj miestom kontrastov – moderné vojenské základne západných mocností stoja neďaleko dedín, kde sa život nezmenil stovky rokov. A napriek všetkému krajina zostáva pokojná, s hlbokým duchovným rozmerom.

Kuchyňa Džibutska odráža jeho polohu medzi Afrikou a Arabským polostrovom. Na stole sa objavuje skoudehkaris – korenené jahňacie mäso s ryžou, alebo lahoh – kysnuté palacinky podávané s medom a čajom. Vôňa kardamónu a škorice sprevádza každý dom.

Jedinečnosť Džibutska spočíva v jeho krajine – nehostinnej, ale hypnotickej. Je to miesto, ktoré skúša človeka, ale aj odmeňuje tých, ktorí sa neboja ticha.

Keď stojíš na brehu jazera Assal a vidíš, ako sa púšť topí v modrej vode, pochopíš, že Džibutsko nie je len miesto. Je to stret Zeme a neba, ohňa a soli, života a večnosti.