Kutaisi: Hlavné mesto Kolchidy

Tak ako Jáson s argonautmi putovali za zlatým rúnom do Kolchidy, aj my sme boli na ceste do sídla kráľa Aiétesa, čo je dnešné Kutaisi. Môžme už vopred povedať, že zlaté rúno sme nenašli, ale objavili sme iné poklady.

Pravda o Zlatom rúne

Inak na bájke so zlatým rúnom je niečo kusu pravdy. V skutočnosti existovalo, aj keď trochu v prenesenom význame. Gruzínske rieky boli totiž bohaté na zlato a miestni obyvatelia ho získavali tak, že ponorili ovčie rúno do rieky, kde sa po čase zachytili čiastočky zlata.

Ubytovanie za pár euro má svoje úskalia

V neskorých poobedných hodinách dochádzame do centra mesta Kutaisi. Naozaj len 350m od úplného centra mesta máme naše ubytovanie za úplne smiešnu cenu. Cena na osobu/noc aj s raňajkami je 8.30,- €! Jednu jedinú radu ti dáme. V Guest House Old Kutaisi sa ubytuj, až keď vonku je nad 20°C!

Totiž začiatkom marca, nemajú v Kutaisi vôbec turistickú sezónu a dom bol neobývaný a tým pádom studený. Nepomohlo ani okamžité zapnutie elektrických ohrievačov. V jednej izbe navyše bolo plynové kúrenie, ktoré sa kvôli bezpečnosti muselo na noc vypínať. Okná iba s jednou tabuľou skla, ktorých rám ani netesnil tomu vôbec nepomohli. V izbách mohlo byť tak 13°C. Tu sme mali byť ubytovaní najbližšie tri noci.

Celé sme to nakoniec prežili, aj keď úvodná noc bola zaujímavá. Poniektorí spali v termo prádle a aj svetre a čapice si dali. Ale každým dňom sa to zlepšovalo. Elektrické ohrievače bežali nonstop na maximum a aj naša prítomnosť spôsobovala to, že v posledný deň sa už dalo existovať aj v tričku s dlhým rukávom.

Za to raňajky boli luxusné a domáca staršia pani s ktorou sa dalo komunikovať iba po rusky nám splnila takmer úplne všetko (okrem trenkovej teploty). Jednou z cenných rád, čo nám dala, že na večeru sa máme ísť najesť do ბარაქა.

Maximálne obžerstvo v centre Kutaisi

Zatiaľ kam vošla naša skupina 11 ľudí, nikdy nebol problém s usadením. Kvôli nám presúvali aj hostí k inému stolu, aby nás mali kam usadiť. A keď sme zbadali ceny, viac nám nebolo treba. Na úvod hneď nám na stole pristáli dve fľaše gruzínskeho koňaku.

Ochutnaj všetko!

Aj keď sme už v Gruzínsku nejaký čas, doposiaľ sme veľa toho neochutnali. A to bol tentoraz náš záväzok. Ničoho sa nebojíme, aj tak nerozumieme polovičke jedálneho lístka, tak ideme na to po hlave. Najprv polievky. Aj taký slepačí vývar dokáže prekvapiť. Ten sa tu podáva s ryžou a celým kusom kuraťa!

Polievky inak majú hlavne smotanovo krémové a používajú veľa hríbov. Tie by sme ti tiež ukázali, ale boli tak dobré, že posledné na čo sme mysleli, boli ich fotiť.

Na jedlo si potrpia

Na dovolenke sa nedá schudnúť a pre Gruzínsko to platí niekoľko násobne. Čo sme si všimli, tak Gruzínci si naozaj na jedlo potrpia. Podľa jedálneho lístka nevieš aké porcie máš očakávať (s hmotnosťou jedla sme sa nestretli), ale sú veľké, priam až obrovské.

A kvalita? Tá je neskutočná. Žiadne polotovary, dokonca jedlo nie je ani predpripravené. Na jedlo si počkáš. Nečakaj, že ho dostaneš do 10 minút. Občas sú kombinácie divoké alebo príliš korenené. Už tu cítiť vplyv Ázie. Vôbec sa toho nemusíš obávať. Všetko je vynikajúce a nestretli sme sa za celý čas s jedlom, ktoré by sme nezjedli.

Čo nemusí každému sadnúť, jedlo je ťažké. Keď sa naješ, cítiš ho ešte ďalšie dve tri hodiny. Preto ten gruzínsky koňak, prípadne chacha padne vhod. K tomu trochu kyselá minerálka Borjomi a dokonalosť je na svete.

Borjomi (minerálna voda)

Minerálna voda Borjomi pochádza z prírodného prameňa, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške 760 m.n.m. v centrálnej časti hrebeňa Ajara-Imer v Národnom parku Borjomi – v horách Kaukazu. Prameň tejto minerálnej vody bol objavený v roku 1829 vojenským plukom gruzínskej armády na čele s plukovníkom Popom. Neskôr sa začali skúmať účinky prameňa a v roku 1837 lekár Amirove ako prvý odobral vzorku vody, ktorú zaslal do Petrohradu a do Mosky odkiaľ prišla odpoveď o nezávadnosti prameňa a jeho priaznivých účinkov na zdravie človeka.Borjomi je voda sopečného pôvodu, ktorá sa na povrch dostáva z 10km hĺbky pri teplote 38 – 41 °C.
Zdroj: mineralky.com

Fotogaléria

Najbližšie 3 dni sme večere mali výhradne v reštaurácii ბარაქა. Hneď prvý večer nás milo prekvapil personál a aj jedlo. A keďže to bolo blízko nášho ubytovania, nemali sme dôvod hľadať niečo iné. Preto prinášame súhrn rôzneho jedla vo fotogalérii a v nasledujúcich článkoch od toho už upustíme.

Posledné dva dni

Na najbližšie dva dni máme naplánované ešte výlety do blízkeho okolia. Dokonca jeden adrenalínový, ktorý už o nejakého ½ roka nemusí existovať v pôvodnej podobe. To zas v ďalších častiach.