Strácame ¼ posádky

Po dvoch nociach strávenej v Tarfaya musíme znova navštíviť naše východzie mesto Agadir. Dvaja členovia posádky totiž nemajú až toľko dovolenky a je ich potrebné vysadiť na letisko. Perfektná príležitosť vrátiť sa nachvíľu do turistického miesta a pre zbytok doplniť zásoby alkoholu na druhú časť dovolenky.

Aj keď na mape sa zdá, že to je kúsok a kilometrovo to tiež nie je nič hrozné, len 540 kilometrov, ale pri stave marockých ciest to odhaduje na viac ako 7 hodín. Aj preto zas vyrážame ešte pred svitaním.

Akhfennir

Po viac ako dvoch hodinách cesty sa už krajina začína prebúdzať a máme možnosť si zabezpečiť raňajky. Aj v tejto časti Maroka prvé podniky začínajú otvárať až po 09:00, ale kým otvoria, pripravia podnik, tak je o hodinu viac. Nikam sa neoplatí chodiť pred týmto časom.

Pri vstupe do mesta Akhfennir sa po ľavej strane nachádza Café Youssef, kde evidentne sú už pripravení na hostí a podávajú sa raňajky. Už ani nerozmýšľame, čo chceme. Voľba padá na obligátnu matishu. Za pár dirhamov dostávame kompletné raňajkové menu. Okrem matishy na panvici a arabského chleba nám pristávajú na stole misky so syrom, olivami, olejom, figovým medom a čajom. Nič viac k nám dokonalosti nechýba. Ranné januárové slnko nás zohrieva, chutné jedlo a za chrbtom oceán.

Kaviareň pri kruhovom objazde

Cesta späť do Agadiru je zatiaľ rovnaká, akou sme šli na juh do Dakhla. Ani sa nezastavujeme na nejaké výhľady a radšej ukrajujeme kilometre. Nič sa nemení. Po jednej strane oceán, po druhej strane púšť a pred nami nekonečná monotónna rovina. Len za mestom TanTan, tesne za kruhovým objazdom, kde by človek nič neočakával, maximálne tak policajnú kontrolu, vidíme kaviareň. Nie v doslovnom zmysle. Obyčajnú dodávku, prerobenú na predajný stánok a v kufri má plnohodnotný presso kávovar. To musíme určite dať. U nás by takéto riešenie, či už z bezpečnostného hľadiska, alebo hygienického, by nebolo vôbec mysliteľné. Na veľké prekvapenie je káva veľmi dobrá, možno ešte lepšia, ako z ktorejkoľvek kaviarne.

Nezastavujeme

Od TanTan až do Agadiru ani poriadne nezastavujeme. Po medzinárodnej ceste N1 míňame menšie či väčšie mestá na ceste a jediným spestrením je prekročenie pohoria Anti-Atlas, kde sa plazíme krokom za kamiónmi. Možno po ceste sú aj nejaké zaujímavé zástavky, ale ešte dnes musíme doraziť do Agadiru.

4-hviezdičkový hotel Kamal

Za necelých 15,- € / osoba / noc sa nám podarilo si zarezervovať hotel Kamal. V Európskom ponímaní by to síce na nejakú hviezdiečku dosiahlo, ale určite nie až na taký počet. Ale v našich očiach, po predchádzajúcich ubytovaniach je to luxus nad luxus. Vaňa s teplou vodou, európsky splachovací záchod, nonstop recepcia a hotelový bazén. Aspoň sa poriadne môžeme očistiť pred druhou polovicou dovolenky.

Samozrejme si nemôžme nechať ujsť aj hotelový bazén. Vonku je príjemných 23 °C a čaká nás úplne prázdny bazén. Je nám divné, že sa v ňom nekúpe, ale pripisujem to tomu, že pre domácich je takáto teplota ešte stále veľmi nízka. Až neskôr sme pochopili prečo. Voda v bazéne je ešte studenšia, ako v 500 metrov vzdialenom oceáne. Aj personál si nás prezerá, či sme naozaj kompletní.

Večer doplníme v špecializovanom obchode zásoby alkoholu, z ktorých poctivú polovicu ešte ten večer skonzumujeme, takže ráno musíme ísť znova. Nasleduje rýchla cesta na letisko, vykladáme časť posádky a my môžeme pokračovať tentoraz na východ. Prvá zástavka je šafránové údolie, ale to až v ďalšej časti.