Tetnuldi: Neobjavený lyžiarsky raj

Jedná jediná veľká chyba celého výletu. Nezobrali sme si lyže! Dokonca ani vrecia na spúšťanie sa. O dôvod navyše sa vrátiť späť do Gruzínska. Neuveríš čo sme objavili!

Ushguli alebo Tetnuldi?

Pôvodným plánom bolo zájsť do historickej dediny Ushguli, čo je najvyššie položené trvalo obývané územie v Európe (cca 2200 metrov nad morom). Od roku 1996 je zapísaná v UNESCO aj kvôli veľkému množstvu kamenných obranných veží a kostolov z 11. a 12. storočia. Lenže z Mestie, kde sme ubytovaní, to je ďalších 48km.

Po skúsenostiach z predchádzajúceho dňa, keď sme prekonávali týmto územím 130km približne 4 hodiny po lepšej ceste ako mala nasledovať, tento plán zahadzujeme a nahradzujeme ho iným. Len 20km od nás sa nachádza pohorie Tetnuldi s max. výškou 4858 metrov nad morom. Na jeho úpätí sa nachádza lyžiarske stredisko (otvorené len v decembri 2015), kde sa lanovkou vieš dostať až do výšky 3165 metrov. Je rozhodnuté!

Doprava v zimnom Kaukaze

Do Mestie sa ešte vieš dostať maršrutkou po novo vybudovanej ceste, ale toto miesto je pre ne konečná. Aspoň v zime určite. Ak chceš pokračovať ďalej do srdca Kaukazu, už potrebuješ auto s náhonom na všetky 4 kolesá a ešte ideálnejšie s vysokým podvozkom.

U domácej zaisťujeme našu prepravu lyžiarskeho strediska Tetnuldi. Dva vybavené terénne taxíky a každý za cenu 100 GEL (33,- €). V tejto cene nemáme len prepravu z miesta A do bodu B, ale aj späť s tým, že celý čas nás bude šofér čakať na parkovisku. Či to bude 2 hodiny alebo aj 8 hodín.

Len čo vyjdeme z Mestie pochopíme. Asfalt sa postupne stráca a mení sa občas na šotolinu a to celé schované pod hrubým nánosom ujazdeného snehu. Tu zabudni na akúkoľvek zimnú údržbu ciest. Navyše na tejto trase musíme prekonať prevýšenie 770 výškových metrov s občasným 20% stúpaním. Šikovní domáci šoféri bez nahadzovania reťazí s prehľadom zvládli túto cestu za asi 40 minút.

Tetnuldi Ski Resort

Ihneď ako vystúpime z áut, vieme že toto je lyžiarsky raj, aký v Európe ťažko nájdeš. Aj keď spodná stanica praská vo švíkoch, zjazdovky a lanovky sú až ľudoprázdne. Využívame situáciu a kupujeme si lístky na lanovku až na najvyššiu stanicu. Šok nenechá na seba dlho čakať. Za osobu platíme 7 GEL (cca 2.40,- €)! Však jednosmerná lanovka zo Železnej Studničky na Kamzík stojí 3,- €! Cesta dole je bezplatne.

Aby sme sa dostali až na najvyšší položený bod lyžiarskeho strediska, musíme absolvovať 3 samostatné jazdy. Vôbec netreba v žiadnom rade čakať a po vydaní lístkov okamžite ideme hore. Lanovky prekonajú výškových 900m na cca 4.5km. Je tu celkovo 30km zjazdoviek, kde najdlhšia má 9.5km!

Počas celej jazdy vidíme minimum lyžiarov či snowboardistov. Na tejto veľkej ploche aj keby ich bolo zrovna 200, tak to pôsobí opusteným až ľudoprázdnym dojmom.

Vo výške 3 160 metrov nad morom

Na konečnej stanici je asi iba zo 20 lyžiarov a aj tí sú tu len kvôli vyhliadke, pretože lyže sú zapichnuté v snehu pri vleku. Jedna vyhliadka je len pár metrov od konečnej stanici s veľkým kovovým krížom.

Druhý vrchol je vzdialený ďalších 500m ďalej. Len tam nie každému sa chce. Dosť ťažko sa tam šliape v hlbokom snehu. Na toto sme vôbec neboli vybavení a nečakali ani také množstvo snehu. V tejto výške nepotrebujú vôbec snežné delá, prírodného snehu je tu požehnane. Aj preto majú oficiálne sezónu až do konca apríla. A keď je sneh, tak aj dlhšie.

Už teraz ľutujeme, že sme si nezobrali aspoň nejaké klzáky. Lyže sa tu dajú požičať, ale v skupine je len ¼ skupiny sú lyžiari. No ani s klzákmi by sme na prázdnej trati nikomu nezavadzali. Ešte jedna vec, ktorú sme nemali šancu ovplyvniť: Počasie! Počas našej návštevy rezortu sme mali veľkú oblačnosť, ale keď je jasné počasie, tak výhľady sú ako z rozprávky. Naschvál si skús vyhľadať obrázky.

Češi sú nepoučiteľní

Nech si v akomkoľvek kúte sveta, skôr či neskôr stretneš našich bratov. Asi im už nestačí riskovanie vo Vysokých Tatrách, ale prišli si zariskovať aj do Gruzínska. Ako prvé pri pokladni sme si všimli, že je vyhlásený 4-stupeň lavínového nebezpečenstva z 5. A čo myslíš? Tí si to na najvyššom bode zamierili rovno za značku lavínovej oblasti a spustili sa kolmo dole. O zdravom rozume radšej pomlčím.

Musíme dole

Počasie v tejto výške je naozaj nevyspytateľné. Ani sa nenazdáme zatiahnú sa mraky, zdvihne vietor a padajú mega vločky. Dozor na najvyššej stanici nás všetkých vyháňa aby sme šli dole lanovkou. V takomto počasí už začínajú odstavovať lanovky. Akonáhle vystúpime z posledného úseku lanovky, tak ta zastaví a pre tento moment, nikto nemôže ísť až hore. Nám stačilo a mierme si to až na štart.

Ešte sme si chceli užiť tieto hory v teple s kávou, ale ešte badať že turizmus tu len začína. Celý areál mal jednu jedinú občerstvovaciu stanicu na štarte. V hornej stanici vôbec nič! A tá ako pri našom príchode, tak aj teraz bola plná. A kvôli pár kávam sa nám nechcelo čakať v dlhom rade. Radšej sme si to zamierili k našim čakajúcim šoférom a zamierili späť do Mestie.

Na lyžovačku do Gruzínska

Tento rezort zaujal veľa ľudí z nášho okolia a preto uverejňujeme zopár našich rád a postrehov.

• Spiatočné letenky do Gruzínska (Kutaisi, Tbilisi) zoženieš približne za 60,- € s odletom z Viedne či Budapešti s leteckou spoločnosťou WizzAir
• Ak máš možnosť, do Mestie si kúp letenky u spoločnosti Vanilla Sky. Stoja pár euro a ušetria ti čas. Len to neznamená, že vždy poletíš. Viď. predchádzajúca časť.
• Po zemi sa do Mestie cez Zugdidi z Kutaisi s maršrutkou dostaneš za cca 5 hodín a z Tbilisi 8 hodín! Je to predsa Kaukaz a vedie tu len jedna prístupová cesta. Treba rátať aj časovú rezervu.
• V Gruzínsku je časový posun + 3 hodiny a lyžiarske strediská a aj väčšina obchodov sa otvára až o 10:00. O 08:00 len vychádza slnko, ale o to neskôr zapadá.
• Ubytovanie v Mestii zoženieš za pár euro.
• To čo dáš za týždenný skipass na Slovensku či Rakúsku, máš all-in-one v Gruzínsku
• Sezóna je od decembra do konca apríla. Niekedy aj dlhšie, záleží od snehových podmienok. Tie nezistíš na internete, zatiaľ chýbajú vymoženosti ako online spravodajstvo či online kamery.
• Ak máš ešte ďalšie otázky, neboj sa nám napísať.