Veľmi zaujímavé usporiadanie Arménska

Arménsko je domovom najstaršieho vinárstva, ale aj prvým národom, ktorý prijal kresťanstvo a má jedno z najstarších hlavných miest na svete. Jerevan bol postavený o 29 rokov skôr ako Rím. A ak plánuješ dovolenku v tejto krajine, mal by si sa oboznámiť s niektorými zvláštnosťami ktorá táto krajina oplýva, aby si sa náhodou nedostal do problémov.

Mysli dopredu na svoje plány

Arménsko je nádherná krajina, ale politická situácia najmä s Azerbajdžanom je komplikovaná. Najmä zo strany Azerbajdžanu. Ak plánuješ navštíviť obe krajiny, mal by si si dobre premyslieť postupnosť svojich návštev. Ak navštíviš najprv Azerbajdžan, nemáš problém potom navštíviť Arménsko, aj keď napriek spoločnej hranici, budeš musieť cestovať cez Gruzínsko. Keď zvolíš opačnú postupnosť, môžeš mať problém s udelením víz do Azerbajdžanu. Je o tom dosť toho popísaného na internete.

Susediace štáty

Keď sa zbežne pozrieš do mapy, vidíš okamžite susediace krajiny. Na východe to je Azerbajdžan, na juhu Irán, na východe Turecko a na severe Gruzínsko, ale až tak úplne to nie je. Určite ti niečo hovorí ako hora Ararat, oblasť Náhorný Karabach, ale čo taký Nachičevan? Kým sme sem nezačali plánovať cestu, mali sme len povrchné a zbežné informácie, ale je to zaujímavejšie ako sa zdá.

Národný symbol, hora Ararat

Pre Arméncov je národným symbolom hora Ararat. Však majú po ňom pomenovanú aj svoju známu značku koňaku. Ale vieš o tom, že táto hora neleží v Arménsku, ale v susednom Turecku v pohorí Arménska vysočina?

Až do čias 1. svetovej vojny bolo toto územie obývané najmä Arménmi. Počas Arménskej genocídy, ktorú na arménskom národe spáchali Turci a tvária, že sa to vôbec nestalo, táto oblasť dokonale zmenila etnické zloženie. A tak Arméni spoza hranice len pozerajú na Ararat. Horu je nádherne vidieť aj z hlavného mesta Jerevanu ako na dlani. Arméni považujú za svoju česť vystúpiť na vrchol Araratu aspoň raz za život.

Spoločná dlhá hranica s Tureckom má len jede jediný prechod neďaleko mesta Gjumri, ale ani cez tento prechod sa nemáš šancu dostať. Je prísne strážený. Jediná možnosť ako prejsť z Arménska do Turecka, alebo opačne, je cez Gruzínsko alebo Irán.

Náhorný Karabach (v preklade čierna záhrada)

O túto komplikovanú oblasť sa vedú dlhoročné spory ktoré vyvrcholili v 90. rokoch 20. storočia otvoreným krvavým vojenským konfliktom (1992-1994). V boji boli úspešnejší Arméni, ktorým sa podarilo udržať Náhorný Karabach a obsadiť Lačinský koridor. Navyše dobyli ďalšie časti azerbajdžanského územia. V súčastnosti trvá medzi oboma stranami krehké prímerie. Na územiach Náhorného Karabachu a priľahlých oblastiach pod arménskou armádou funguje Náhorná karabašská republika. Republika nie je de facto od Azerbajdžanu nezávislá, de iure však nie je nikým medzinárodne uznaná (ani Arménskom).

Do tejto oblasti sa nie je problém dostať z Arménska (z Azerbajdžanu niečo nemysliteľné). Najistejšie bude, keď do Náhorného Karabachu vojdeš cez Lačinský koridor, ale dá sa vstúpiť aj od jazera Sevan. Do oblasti Náhorného Karabachu potrebuješ víza. Tie si vybavíš priamo v Jerevane na počkanie, alebo po príchode sa treba nahlásiť v hlavnom meste Stěpanakert.

Upozornenie: Víza dostaneš v podobe kartičky, ktorú ti vložia do pasu. Pokiaľ si ju nalepíš do pasu, už sa s príslušným dokladom nedostaneš vôbec do Azerbajdžanu. Budeš si musieť vybaviť nový.

Je možné, že sa dostaneš na čiernu listinu Azerbajdžanu

Aj keď si nikdy ešte nebol v Azerbajdžane a chceš navštíviť Náhorný Karabach, mal by si požiadať o súhlas azerbajdžanskú vládu. Bez tohto súhlasu sa dostaneš na ich listinu. Buď pre mier spolupracuje Náhorný Karabach s vládou Azerbajdžanu, alebo tajné služby operujú aj v tejto oblasti, čo by sme sa vôbec nečudovali. Zoznam je dostupný na stránke Ministerstva zahraničných vecí Azerbajdžanskej republiky. Nie je ho jednoduché nájsť, preto uvádzame aj u nás tento zoznam z marca 2020. V tomto zozname figuruje niekoľko bežných cestovateľov zo Slovenska alebo z Českej republiky. Nájdete tu napr. aj Františka Mikloška a iné významne, či menej významné osobnosti. (Možno i my sa dostaneme na ich zoznam len týmto článkom)

Nachičevanská autonómna republika

O tejto republike sme donedávna vôbec netušili. Jedná sa o exklávu Azerbajdžanu ležiacu na juhu Arménska. A keďže sa jedná o územie Azerbajdžanu, vstup z Arménska je nemysliteľný. Vstup je možný len z Turecka a Iránu. A dá sa aj priamo z Azerbajdžanu. Kvôli tomu sa lieta niekoľko krát denne medzi mestami Baku a Nakhchivan. Cena pre cudzinov je fixná: 70 AZN (cca 40,- €). Napriek tomu existujú hraničné prechody, ktoré sú bohužiaľ trvalo uzavreté.

Exkláva

Exkláva je pojem z medzinárodného práva a označuje časť vlastného územia (napr. štátu), ktoré sa nachádza na území, ktoré je úplne obklopené územím cudzieho štátu alebo cudzích štátov. Pojem bol prevzatý z francúzskeho „exclave“, pôvodne pochádza z latinského „ex“ (z, vonku, preč) a „clavis“ (misa).

Dedina Karki: Exkláva exklávy

Absurdistán tohto delenia končí jednou zaujímavou oblasťou mimo Azerbajdžanu a Nachičevanskej autonómnej republiky. Len pár kilometrov od hraníc Nachičevanu v Arménsku je oblasť o rozlohe 19 km², v ktorého centre je dedina Karki. Dedina je pri hlavnom ťahu Jerevan – Jermuk. Ak si pozrieš do akýchkoľvek máp, vidíš tu hranicu. Áno, jedná sa o ďalšie územie Azerbajdžanu! De iure je exklávou Nachičevanskej autonómnej republiky.

Dnes už dedinu obývajú najmä Arméni, miestny obyvatelia a utečenci z Azerbajdžanu. Bývali obyvatelia sa presťahovali do dediny Yeni Kərki (Nový Karki) asi 57km juhovýchodne. Extra absurdistán budeš mať, keď si zadáš tieto mestá do navigácie. Samozrejme, musíš ísť cez Irán! Viac ako 400km navyše. Keď si masochista, môžeš využiť aj alternatívnu cestu cez Gruzínsko a Turecko, to si nadbehneš cez 900km a bude ti to trvať cca 14 hodín pri ideálnej premávke.

Napriek tomu, podľa informácii na internete, sa dá do dediny Karki zájsť. Stačí odbočiť z hlavnej cesty. To je asi jediné miesto, kde môžeš beztrestne a bez problémov vstúpiť na Azerbajdžanské územie z Arménska!