Tour de Romania 2016 (6.diel): Mŕtve more Rumunska

Spíme ako v bavlnke a nechce sa nám vôbec vyliezť z pelechov. Však denno denne máme nejaký presun spojený s návštevou nejakej zaujímavosti. Nakoniec sa vykopeme z postelí a domáci akonáhle nás zbadajú už nám ponúkajú kávu. Asi dosť zle vyzeráme. Ranná dávka kofeínu blahodárne pôsobí na náš organizmus a zanedlho už vyberáme oblečenie v stánkoch.

Okrem toho, že naši ubytovatelia majú súkromný penzión, tak pred domom majú niekoľko stánkov so suvenírmi, oblečením a keramikou. V pohodlí skúšame niekoľko kúskov a nechávame si odkladať čo si zoberieme. A aj tak bolo a navyše nám dali aj zľavu. Za nocľah platíme 50,- € a ďalších 60,- € dávame za sukňu, košeľu a šaty plus za niekoľko káv a pív.

I na raňajky nám vychádzajú v ústrety a do miestnych potravín s nami posielajú svoju 11 ročnú dcéru. Ešte si vychutnávame s raňajkami ďalšiu ponúknutú kávu a vyrážame na ďalšiu atrakciu soľnej oblasti na Medvedie jazero.

Ursu je soľné jazero v župe Mureș. Je to najväčšie heliotermické jazero na svete a jediné v Európe.

wikipedia.org

Lacul Ursu

Nie je to len o jednom jazere, ale sústave jazier, ktoré sú význačné tým, že sú slanšie ako moria a koncentráciou soli sa približujú k mŕtvemu moru. Tak to musíme otestovať či to aj toto soľné jazero tak nadnáša. Volíme radšej menšie jezierko pri medveďom jazere (platené) a ostávame prekvapení koncentráciou ľudí.

Na brehu je doslova hlava na hlave a je trochu problém nájsť voľné miesto na zloženie vecí. Ale dobre robíme, pretože pri veľkom jazere je od 13:00 do 15:00 je zákaz kúpania z hygienických dôvodov, ale pri nami zvolenom jazere to neplatí. Voda je príjemná (26°C) a informácie naozaj neklamali. Voda nadnáša viac ako v klasickom mori, ale musíš vyvinúť trochu aktivity aby si sa neponorili. Ale je to naozaj minimum aktivity. A tak i naši účastníci zájazdu, ktorí majú nejakú fóbiu (musí vidieť na dno, nie ja taký dobrý plavec) sa prekonávajú a užívajú si vodu plnými dúškami. Koncentrácia soli je tu ozaj dosť vysoká a preto sa nachádzajú pri každom východe sprchy so sladkou vodou. Ak sa neosprchuješ, už po pár minútach sa ti na pokožke vykryštalizuje soľ.

Papanași: najlepší zákusok Rumunska

Okrem tohto dnešného cieľa máme ešte jeden plán, ale evidentne ho nestíhame. Ideme si radšej odškrtnúť zo zoznamu ďalšiu gastro pochúťku zo zoznamu tradičných jedál Rumunska. Papanaši je niečo ako naše šišky, ale konzistenciou hutnejšie, s citrónovým nádychom podávajúce s mascarpone (ale domáce) a ríbezľami.

Toto jedlo sme zháňali niekoľko dní, ale tu ho zbadáme v ponuke miestnej reštaurácie a neváhame ani chvíľu a objednávame si ho ako hlavný chod obeda. Dobre robíme. Porcie, ktoré sú podávané v celom Rumunsku sú veľmi veľké a tak, či si na obed dáš len polievku (čorba) alebo hlavné jedlo bohato ťa to zasýti. Oba chody sa dajú ťažko zvládnuť.

Salina Turda

Jedným z ďalších cieľov naprieč Rumunskom je dedina Turda, ku ktorej sa dostávame už klasicky po miestnych okreskách po 3 hodinách. Navigácia nás samotnou dedinou prevedie všemožnými kľukatými uličkami.

Veľmi mi to pripomína našu Banskú Štiavnicu v ktorej je to veľmi podobné – ani jedna ulica nie je rovná. Ubytovanie je také nemastné neslané. Zaplatíme objednanú sumu, dostaneme kľúče od izieb, inštrukcie a to je všetko. Jedná sa o klasický penzión. Trochu sa tu cítime ako votrelci, lebo ostatok ubytovaných sú Rumuni. Ideme sa radšej prejsť do okolia a nájsť nejakú reštauráciu pre naplnenie našich žalúdkov pred spaním.

Ako cieľ sme si vybrali neďaleké jazerá v chránenej prírodnej oblasti vzdialené približne 1km. V tejto oblasti sa nachádza aj vrcholný cieľ našej dovolenky – Salina Turda, tiež už nevyužívaná soľná baňa, ale podľa materiálov z internetu, opodstatne krajšia. Len posledný vstup bol o 18:00 hod a ten sme nestíhali. Radšej tam pôjdeme ráno medzi prvými.

Všade samá soľ

Samotné prostredie je tiež veľmi zaujímavé v chránenej prírodnej lokalite, len škoda že nerozumieme miestnym zákazom a príkazom. Tie sú písané čisto v rumunčine. Do ďaleka sa rozprestierajúce planiny, kombinované vyschnutými soľnými pláňami a močariskami. K chráneným jazerám sa vôbec nedostávame, lebo ostatnú oblasť doslova oplotili.

Za to na kopci v diaľke objavujeme lokálnu nóbl reštauráciu, a podľa cien a luxusu asi aj najdrahšiu v okolí. Škoda že nie sú pripravení na zahraničných turistov. Jedálny a nápojový lístok nemajú ani v žiadnom svetovom jazyku, ani v maďarčine ale iba v rumunčine. Na základe podobnosti kľúčových slov si nakoniec niečo vyberáme a objednávame. A aj fľašu miestneho bieleho suchého vína. Jedlo i víno je vynikajúce a tak tu radi sedíme až do záverečnej a užívame si aj nočnú oblohu s mliečnou dráhou na ceste späť.