Skip to content

Balkán Tour 2018 (Srbsko)

CK Knirsch 10. septembra 2018

Približná doba čítania: 19 minút

Známi nás oslovili, či by sme pre nich neuskutočnili svadobnú cestu do balkánskych krajín, keďže sme tu už niekoľko krát boli a poznáme túto oblasť viac než dosť a sami si netrúfajú, lebo nevedia čo majú očakávať. Mali sme v pláne im ukázať čo najviac z týchto krajín za veľmi krátky čas a tomu sme prispôsobili aj program celého výletu.

Každý deň pár hodín presunu a vždy na novom mieste počas 11 dní. Niekedy bude cieľom cesta a niekedy samotný cieľ. Kto neabsolvoval ešte takýto trip, náročnosťou pri takomto výlete je vstávanie okolo 08:00, zbalenie sa a vyrazenie ďalej. Toto sa opakuje deň čo deň. Niekedy sa to dá posunúť, ale nie zas veľmi. Jedinou nevýhodou bolo to, že tento zájazd sme uskutočnili koncom leta, kedy je počasie už nevyspytateľné a skôr zapadá slnko.

Prečo Balkán?

Ak nerátame Chorvátsko, sú to posledné krajiny blízko Slovenska, ktoré ešte nie sú v EÚ. Z toho vyplýva, že ešte nie sú zviazané rôznymi nariadeniami a zákazmi z Bruselu. Je to taká posledná “divočina” Európy. Tieto krajiny majú stále čo ponúknuť ak nemáte radi uniformovanosť.

Plány sú na to, aby sa neuskutočnili

Je síce pekné, že vyrážame o 09:00 hodine rannej z Bratislavy, aby sme prefrčali cez Maďarsko čo najskôr a uvelebili sa pri Palićko jezero v Srbsku, neďaleko hraníc. Ale hneď za Győr nám auto Volkswagen Caravelle začína štrajkovať. Teplota motora je tesne pod bodom vrenia a na mieste nevieme identifikovať vôbec závadu (pre rýpalov: vodu v chladiči sme mali a ani vodná pumpa to nebola). Presúvame sa do Komároma, či nám vedia pomôcť. Absencia znalosti slovenského či anglického jazyka v autoservisoch nám veľmi k tomu nepomáha a operatívne hľadáme alternatívne riešenie, ako nevzdať trip ihneď na začiatku.

VW Caravelle

Dvoch členov posádky vysielame na vlak naspäť do Bratislavy aby vyzdvihli náhradne autá. My sa zatiaľ pokúšame zohnať slovensky hovoriaci autoservis kde by nám auto zatiaľ opravili počas tripu. Nakoniec voľba padá na servis v dedine Zlatná na Ostrove. Do 12km vzdialenej dediny nám trvá cesta neskutočné dve hodiny. Každé 3km musíme zastaviť kvôli teplote motora a nechať ho vychladnúť pred ďalším úsekom. Aspoň objavujeme čaro slovensko-maďarských dedín a ich “lákavú” ponuku pohostinstiev. O obedovom menu si môžme snívať niekde pod korunami stromov, ale za to na druhej strane s 10,- € sa tu v pohode môžete opiť do nemoty.

Našťastie pokračujeme ďalej

Za 3 hodiny dofrčali vyslaní členovia s dvoma SUV. Prekladáme všetky veci z jedného auta do dvoch, ktoré nechávame v servise a napájame sa naspäť na maďarskú diaľnicu smerom na Szeged. Už teraz cesta trvá neskutočne dlho, kde o takomto čase sme sa mali kúpať v Palićko jezero a kolóna pred Maďarsko-Srbskou hranicou nám dáva najavo, že budeme radi keď do cieľa dorazíme pred pol nocou.

Pred hranicou je totálna anarchia. Uzavreli sa niektoré z brán v našom smere, aby ich sprístupnili pre protismer. To sa odráža na nálade šoférov v našom smere. Najhorší sú snáď naši českí bratia smerujúci asi do Bulharska. Zipsovanie totálne ignorujú aj keď drvivá väčšina z ostatných krajín tak robia. Až za hranicou pochopíme prečo otvorili ďalšie brány pre protismer a ubrali u nás. Koniec kolóny smerujúcej do Maďarska nemá koniec ani po niekoľkých kilometroch keď schádzame z diaľnice.

Na hranici

Na naše prvé rezervované ubytovanie dochádzame po 14 hodinách od štartu. Takúto dlhú cestu sme si naozaj nepredstavovali, najmä keď navigácia ukazovala maximálne 4 hodiny jazdy.  Ubytovanie to ale kompenzuje v plnej miere. Maximálny luxus za minimálnu cenu, ktoré sa nám odhalí v plnej kráse až na druhý deň ráno.

Ubytovania na Balkáne

Už dlhý čas pri našich cestách sme si stanovili jedno pravidlo s cenovým limitom. Za ubytovanie nevyhadzovať zbytočne peniaze. Aj tak na nich trávime minimum času. Stačí nám čistá posteľ a sprcha a preto náš cenový limit sa pohybuje na úrovni 10,- € / osoba / noc. Ak sú v cene aj raňajky, cena môže byť o niečo vyššia. Boli by ste prekvapení, čo za takúto cenu viete dostať. Narazíte aj na totálny luxus, priemerné ubytovania a úplne v málo prípadoch škaredé ubytovania. A to rezervujeme ubytovania prevažne cez portál booking.com.

Ubytovanie pri Palićko jezero

Ubytovanie vo Vila Boska Palic patrí práve k tým lepším. Veľmi príjemný personál s  pekným prostredím a úplne čistými izbami. Dokonca idú aj nad rámec svojich povinností. Totiž pri vstupe do Srbska je povinné sa registrovať na polícii do 24 hodín od prekročenia hranice. Tento doklad si treba uchovať, lebo je možné že si ho budú pýtať na hranici pri výstupe z krajiny, ale nie je to pravidlom. Je dobré pre istotu ho mať, aby vás na hranici či letisku neotočili.

Poloha je tiež priamo ideálna. Po prekročení Maďarsko-Srbských hraníc je to len 20 minút cesty, kde 15 minút idete po diaľnici. Nemusíte sa obávať, hluk z diaľnice sem nedoľahne a je ideálnym miestom na trávenie dovolenky s malými deťmi vďaka blízkemu jazeru ktorého priemerná hĺbka je 2 metre. Okolo jazera sa nachádza mnoho reštaurácii, kúpeľných stredísk, ale aj  ZOO či kúpalisko poprepájané s množstvom cyklotrás. Pre nás to bola iba medzi zástavka na ceste viacej na juh.

Cieľ Belehrad a múzeum Nikola Tesly

Aj keď náš hlavný program začínal až niekde pri hraniciach Čiernej Hory, nemohli sme si nechať ujsť rýchlu návštevu hlavného mesta Srbska a najmä múzea známeho génia Nikola Tesly. Belehrad je ešte stále aj od maďarských hraníc na skok a tento skvost by ste si nemali nechať ujsť, aj keď pre väčšinu bolo múzeum skôr sklamaním, ale o tom neskôr.

Beograd

Samotný Belehrad je ako cesta do minulosti – Bratislava tesne po revolúcii. Socialistickú architektúru tu vnímate takmer na každom rohu a občas si myslíte že ste na dedine, keď vám cestu skríži konský povoz so starým papierom. Na toto mesto máme iba zopár hodín, tak ihneď po ubytovaní v Apartments Agape, kde sme za ubytovanie zaplatili 60,- € za noc pre 8 ľudí sa vydávame taxíkmi do mesta. Cesta taxíkom je veľmi lacná a pri takejto skupine určite lacnejšia ako miestna doprava. Len trvajte na tom, aby bol zapnutý taxameter.

Belehrad
Belehrad

Nechávame sa vyložiť priamo pred múzeom Nikola Tesly. Vstupy sú iba každú celú hodinu a práve sme jeden zmeškali. Našťastie sa múzeum nachádza priamo v centre mesta, tak čas ideme stráviť do blízkeho verejného parku Tašmajdan a navštíviť Chrám svätého Marka. Park určite stojí za návštevu. Aj keď bol v roku 1999 bombardovaný vojskami NATO, od roku 2010 až do 2017 bol kompletne zrekonštruovaný a je to naozaj na ňom vidieť. Množstvo detských ihrísk, fontán dopĺňajú maličké kaviarne kde je radosť si posedieť. Navečer sa tu schádzajú ľudia aby si oddýchli po práci. A ani nám sa nechcelo odtiaľto odísť po celodennej prehliadke mesta. Všimli sme si, že na viacerých miestách rozložili aj premietacie plátna na večerné predstavenia, občas sa blysol ohňostroj, parkom prechádzali vozíky s pukancami,… Tu to v parku žilo aj po zotmení.

Belehradská pevnosť

Na poslednú chvíľu sa rozhodujeme ešte navštíviť Belehradskú pevnosť umiestnenú nad sútokom Sávy a Dunaja. Ide o najnavštevovanejšiu turistickú atrakciu v meste, keďže vstup je úplne bezplatný. Platí sa iba do tématických a stálych výstav, ktoré sú porozmiestňované po celom areáli pevnosti. Areál je tak veľký, že budete potrebovať celý deň, aby ste všetko videli. Povedali by ste si, že nejaká historická pamiatka, ktorou to aj je, ale prekvapením bolo, že sa v areáli pevnosti sa nachádzajú aj moderné ihriská. Tieto ihriská a priestory pod pevnosťou využíva Belehrad na rôzne koncerty a podujatia. Koncertovali tu napr. Simply Red (2009), Moby (2011), The Prodigy (2012), Green Day (2013), Whitesnake (2013), Iron Maiden (2014) či 2Cellos (2018).

Belehradská pevnosť

V čase našej návštevy bolo v areáli vystavené aj množstvo vojenskej techniky. Ani nevieme ako, strávili sme tu len dve hodinky a to sme z celkového ponúkaného množstva videli iba nepatrný zlomok. Deti sa tu môžu vyšantiť na ihriskách, dinoparku ale aj v zoologickej záhrade. Všetko máte na jednom mieste. A keď budete mať toho dosť, môžete sa najesť v blízkych reštauráciach za takmer smiešnu cenu. A stále pri tom nevytiahnete päty z tejto pevnosti. Sem sa určite musíme ešte niekedy vrátiť.

Múzeum Nikola Tesly

Na predposledný vstup končíme v tomto múzeu, ktoré nie je umiestnené v žiadnej honosnej budove, ale schováva sa v malej uličke. Len tak ho nenájdete, ale určite ho nájdete podľa Google máp alebo sa spýtajte domácich. Vstupné je na miestne pomery celkom veľké (až 5,- €), tak sme očakávali niečo s WOW efektom. Ten sa aj dostavil, ale v opačnom význame. Výstava je na ploche o málo väčšej ako v nejakom 5-izbovom byte. Na túto plochu nahnali ľudí najprv do jednej do izby, kde premietali v angličtine krátky dokument o živote a prínose tohto génia.  Poniektorí si už nemali ani kde sadnúť. Odporúčame si radšej pozrieť nasledovný dokument, ktorý vám dá viac.

Zatiaľ teda kým premietali dokument, sme si pozreli ďalšie miestnosti, ktoré obsahovali osobné predmety Nikola Tesly. Ďalšej miestnosti dominovala urna s popolom tohto génia, ale inak nič extra zaujímavého, skôr sme hľadali niečo z jeho vynálezov či praktické ukážky. Vlastne áno, ešte jedna multimediálno interaktívna miestnosť s počítačmi.

Belehrad

Až po skončení dokumentu nahnali ľudí do ďalšej miestnosti, kde sa zas všetci nezmestili. A to boli hlava na hlave! Tu predviedli v praxi asi jeho najznámejší vynález, ktorý fascinuje asi každého: Vysokofrekvenčný transformátor. Ten slúži k získavaniu veľmi vysokého napätia v rade až miliónov voltov. Toto silné elektrické pole potom rozsvieti bezdrôtovo vákuové trubice ktoré boli rozdané náhodným účastníkom. Nikola Tesla zamýšľal tento transformátor využiť pre diaľkový prenos energie. A to bola jediná praktická ukážka z celej prehliadky. Trochu síce sklamaný, ale aspoň sme videli tento diaľkový prenos energie na vlastné oči.

Domácich sa nebojte

Po zotmení si len tak sedíme na terase nášho ubytovania a popíjame fľašu Tullamore. Po celodennom chodení nás akosi chytila slina a po pár pohárikoch fľaša ostala prázdna. Onedlho sme mali na stole ešte ďalšiu z vlastných zásob spolu s pivom. Robotníci od vedľajšieho stola, začuli že sa bavíme ich príbuznou rečou. Však v Srbsku sa dá takmer všade dohovoriť aj so slovenčinou. Je to skoro rovnaké, ako keď sa rozprávate s Poliakom. Asi po pol hodine už sme s nimi pili domácu rakiju a pod stolom sa povaľovala prepravka miestneho piva. Nebudeme rozoberať ako to dopadlo, ale lepšie to dopadnúť ani nemohlo.

Smer Sjeničko jezero

Tento skvost sa nachádza v národnom parku Uvac v juhozápadnej časti Srbska, neďaleko Kosovsko-Čierno horských hraníc. Je to našou poslednou zástavka v Srbsku. Bohužiaľ týmto smerom sa už nenachádza žiadna diaľnica a presun 300km trvá cez 4 hodiny. Pár dní pred odchodom objavujeme jednu zaujímavosť, ktorú máme po ceste.

Avalská televízna veža

Pár kilometrov za Belehradom na hore Avala je postavená 205 metrov vysoká telekomunikačná veža. Aj táto veža bola vojskami NATO v roku 1999 zbombardovaná, ale o 10 rokov neskôr opätovne otvorená podľa pôvodnych projektov. Táto ťažká veža postavená z 5880 ton betónu a 500 ton výstužných tyčí stojí na troch nohách. Za mierne vstupné je možné sa vyviezť tesne pod vrchol veže kde je sprístupnená vyhliadková plošina okolo celého obvodu. V prípade pekného počasia vidíte celý Belehrad.

O pár metrov nižšie sa nachádza kaviareň, ktorá je dosť predražená, ale ako útočisko v prípade nepriaznivého počasia ujde. Pod vežou sú ceny podstatne nižšie. Ak máte viac času, celý areál na kopci ponúka tiež príjemne miesto na oddych. Najmä nás zaujal pomník neznámeho vojaka, ktorý sme videli zhora, ale nemali sme akosi sa naň pozrieť. Hore na vrchol kopca totiž vedie iba jednosmerná cesta a to by znamenalo dať si znova 10km kolečko okolo celého kopca.

Srbský Sibír

Veľmi málo ľudí poznáme čo chodia na výlety do Srbska. Maximálne do Niš kam lieta nízkonákladová spoločnosť RyanAir. Aj my sme to tak absolvovali minulý rok. A to je veľká škoda. Sjeničko jezero začínajú objavovať ľudia hlavne z východnej Európy, ale už sa to obracia a zájde sem zopár turistov aj zo západnej Európy. Aziati nie sú výnimkou. Jedinou nevýhodou tejto oblasti je veľmi zlá infraštruktúra. V okolí ešte vedú asfaltové cesty, ale ak sa chcete k tomuto jazeru dostať, už musíte prejsť na šotolinu a absolvovať ešte niekoľko kilometrovú cestu.

Sjeničko jezero

To, že je to vyhľadávaným miestom najmä domácich, značí aj to, že keď sme hľadali mesiac vopred voľné ubytovanie, takmer žiadne sme nenašli. Iba jedno, ktoré nás vzhľadom príliš nelákalo. Ale ak sme chceli vidieť tento srbský skvost, nič iné nám neostávalo.

Srbsko

Pri príchode nás veľmi prekvapila prudká zmena teploty. Od majiteľov sa dozvedáme, že toto miesto je prezývané aj srbským Sibírom. Koncom augusta je tu ledva 20ºC a v noci klesne teplota ešte viac. A v zime klesajú ojedinele teploty až k -40ºC. Na množstvo snehu sa tiež nemôžu sťažovať. Ešte tak vybudovať vleky a o turistov nebudú mať núdzu celoročne.

Srbsko

Naša vyhliadka sa nachádza ešte 4km nižšie, ktorú si nechávame až na druhý deň. Ráno sa ľakáme, že nič nakoniec neuvidíme. Hmla je všade okolo nás. Ledva vidíme na susedný dom. No stačí si hodinku posedieť pri rannej káve a víta nás slnečné bezoblačné ráno.  Môžme teda vyraziť. Zaujímavosťou je, že v okolí sú iba šotolinové cesty a všetky trasy navigácia TomTom pozná. A dokonca nás po nich naviguje akoby to bola klasická cesta. Pre miestnych určite aj je. 7km prekonávame za nejakých 40 minút adrenalínovej jazdy. Už len pár krokov k vyhliadke a ukáže sa nám skvost tohto národného parku. Za touto nádherou sa sem oplatí určite vycestovať.

A ak budete mať času, na jazere prevádzkuje svoju činnosť viacero firiem s ktorými sa môžete previezť. Plavby trvajú od 2 hodín a súčasťou je aj návšteva Ľadovej jaskyne. Ak si poriadne prezriete fotografiu, tak jej vchod na rieke aj objavíte.

Do Čiernej Hory

Welcome Monte Negro

Týmto náš presun po Balkáne Srbskom končí a mierime do Čiernej Hory. Ale o tom sa dočítate až v ďalšej časti.

Prečítaj si ďalšie články

Splav Dunaj

Osviežte sa v Dunaji

Nedávno sme dostali dotaz usporiadať pre jedno oddelenie ústavu molekulárnej biológie SAV splav po Dunaji z Hainburgu. Už asi dlhšie pozerali na naše fotky a konečne sa rozhodli, že to idú skúsiť. Oslovili sme Vodácke centrum a šli sme na to po hlave 🙂

Cesta je cieľ

Aj cesta domov patrí k dovolenke

Často si všímame ľudí, ktorí sa ženú do cieľa svojej dovolenky a takisto aj naspäť domov. To veľmi badať hlavne so začiatkom letných mesiacov kde média informujú o strašných situáciach na ceste do Chorvátska. Nechápeme ľudí, kde sa tak ženú a prečo si cestu nerozdelia, či sa nezastavia niekde po ceste. Však určite po ceste…

námestie v Trnave

Mocný opasok: Zábava pre celú rodinu

Hral si už niekedy nejakú mestskú interaktívnu hru? Počas celého roka máš možnosť si takúto hru vyskúšať v Trnave. Je úplne jedno kedy sa túto hru s mobilom v ruke rozhodneš absolvovať. Hra je dostupná za každého počasia a nepozná voľno. Iba neskoro v noci sochy oddychujú. A nezaplatíš za túto hru ani cent ako…

Chránené územie, Devín

Fialková dolina: Kaňonom v Bratislave

Fialková dolina nie je práve vyhľadávaným cieľom. Južnými svahmi Devínskej Kobyly totiž nevedú žiadne značené turistické chodníky, ktoré by sem možno ľudí prilákali. Táto nádherná lokalita tak naďalej ostáva schovaná pred zrakom verejnosti. Fialkovú dolinu pozná len zopár obyvateľov Devína a skôr tí, čo sa zaujímajú o ochranu prírody.

Nezabudni o tom povedať aj ostatným

Chýba ti niečo v článku?

Môžeš nám napísať a opýtať sa.  My túto informáciu dodatočne doplníme aj do článku.