Cesta do histórie: Rímske mesto Carnuntum

V tesnej blízkosti Bratislavy sa nachádzajú významné pozostatky zo 40. rokov 1. storočia hlavného mesta provincie Panónia. Podľa dnešného rozdelenia sú to obce Petronell a Bad Deutsch-Altenburg, hneď za Hainburgom. Pred vznikom rímskeho mesta, slovo Carnuntum označovalo pravdepodobne bratislavské oppidum.

Carnuntum

Súčasný múzejný komplex Carnuntum je umiestnený na viacerých miestach. Tie hlavné dve sa nachádzajú v dedine Petronell a Bad Deutsch-Altenburg, ale ďalšie stanovište nájdeš medzi týmito dvoma dedinami v podobe amfiteátra vojenského mesta. Amfiteáter civilného mesta, Gladiátorská škola a Pohanská brána je voľne dostupná kedykoľvek a zadarmo. Minimálne Pohanskú bránu a Amfiteáter si určite videl pri ceste na viedenské letisko.

Vstupné

Po minulé roky si si mohol návštevu jednotlivých lokalít s jednou vstupenkou rozdeliť na viacero termínov počas celého roka. Ak si to absolvoval všetko v jeden deň, dostal si nejaký malý darček. Tento rok to bohužiaľ neplatí. Jedna drahá vstupenka (dospelý: 12,- €) a platí na všetky tri lokality len v jeden deň. Preto je vhodné dôjsť hneď ráno a autom. Pretože medzi najvzdialenejšími lokalitami je to cca 5km.

Ušetriť môžeš, keď navštíviš Carnuntum v utorok. Vtedy platí akcia Partnertag 1+1. Zaplatíš jednu vstupenku a druhú rovnakú, alebo lacnejšiu máš zadarmo.

Navyše komplex Carnuntum vychádza v ústrety Slovákom. Počas našich štátnych sviatkov sú k dispozícii sprievodcovské služby v slovenskom jazyku.

Príjemné bonusy

Kľudne si zober so sebou aj svojho štvornohého miláčika. Do všetkých areálov úplne všade je vstup so psom povolený (len ho musíš mať neustále na vodítku) okrem Museum Carnuntinum.

Pred návštevou si nezabudni stiahnúť do svojho mobilného telefónu aj aplikáciu Carnuntum App. Na siedmich stanoviskách, pomocou virtuálnej reality môžeš vidieť na displeji svojho mobilného telefónu v kombinácii aktuálneho prostredia, ako to asi reálne vyzeralo takmer pred 2000 rokmi. Hľadaj tabule s logom aplikácie. Veľká škoda, že aplikácia nie je odladená na iOS 14, keď je nepoužiteľná. Našťastie máme so sebou aj telefóny s predchádzajúcou generáciou operačného systému.

Museum Carnuntinum

Vedel si, že v rakúskych kúpeloch Bad Detsch Altenburg je sídlo najstaršieho a najväčšieho múzea rímskych pamiatok v Rakúsku. Múzeum bolo postavené z finančnej zbierky a v roku 1904 ho otváral cisár Franz Jozef. Dnes je múzeum zároveň i vedeckým pracoviskom. Tu vznikli všetky podklady pre rekonštrukciu existujúcich lokalít a repliky vo vilách či budove kúpeľov.

V samotnej budove sa dozvieš o rímskych bohoch a bohyniach, kultúre až po existujúce pamiatky ranného kresťanstva. Nájdeš tu vystavené cenné artefakty ako sochy, zbrane, výzbroje, keramiku, šperky, úžitkové predmety, mince, náhrobné kamene, portréty a mozaiky.

Nezabudni sa prejsť aj blízkym parkom, kde sú oživené rímske repliky. Ak je Dunaj nízky, môžeš si dať piknik na brehu rieky, prípadne sa rovno aj okúpať.

Amfiteáter vojenského mesta

Pozostatky amfiteátra sú jedinou viditeľnou časťou bývalého vojenského mesta. Amfiteáter slúžil najmä na tréningy bojových cvičení a drily legionárov a niekedy aj na prehliadky a verejné stretnutie. S veľkou pravdepodobnosťou tu v amfiteátri bol Septimius Severus, ako miestodržiteľ hornej Pannónie, vyhlásený za prvého cisára antického Ríma. Veľkou zaujímavosťou je, že samotná aréna zaberá plochu, ktorá je takmer identická s rozlohou kolosea v Ríme. V strede arény sa nachádzala obdĺžniková vodná nádrž “bazén”, ktorá bola vybavená prepadom a v prípade potreby, bola voda a aj odpad z arény odvedený kanálom priamo až do Dunaja. Odvodňovací kanál pozostávajúci z hlinených rúrok je ešte aj dnes funkčný a slúži na odvedenie dažďovej vody.

Súčasťou areálu je aj malá budova ktorá ukrýva výstavu “Gladiatoria Carnuntina – svet arény”, ktorá ponúka vzrušujúce pohľady na masovú zábavu staroveku.

Neďaleko rímskej mestskej štvrte sa nachádza druhý a ešte väčší amfiteáter, ktorý je voľne dostupný spolu s školou gladiátorov. Amfiteáter civilného mesta mal kapacitu približne pre 13 000 osôb.

Rímska mestská štvrť

Najväčšia, najrozsiahlejšia, najzaujímavejšia a najfotogenickejšia časť rímskeho mesta Carnuntum sa nachádza v dedine Petronell-Carnuntum. Vchod do múzea nájdeš bez problémov. Stačí sledovať navigačné tabule. A aj bezplatné parkovisko má dostatočnú kapacitu.

Pár krát sme tadiaľto v minulosti už išli, ale samotná budova je od cesty nezaujímavá. Cez plot do areálu sme nevideli, keďže je nižšie položený, a vždy sme si mysleli, že ide o nejakú umeleckú galériu na spôsob Danubiany. Až kým jedného dňa sme si nedali vyhľadať tento názov na internete.

Čo je veľkým prekvapením, tak aj sem je so psom vstup povolený. Hneď za pokladňou sa nachádza totiž rozsiahla múzejná expozícia. Najprv predpokladáme že, pre vstup so psom bude špeciálny vchod, ale nie. Tu ideš so psom priamo do múzea. Nebudeme zachádzať do podrobností čo sa tu nachádza, ale za návštevu to určite stojí.

A aj keď neovládaš nemčinu či angličtinu, popisy tu dopĺňa práve slovenčina. Dokonca aj krátke náučné videá si môžeš prehrať so slovenským dabingom a vypočuť si ich na kvalitných AKG slúchadlách (AKG, známa audio značka pochádza práve z Rakúska). Ak prejdeš celé múzeum, ocitneš sa v areáli rímskych budov, čo je pozostatok z obrovskej rímskej mestskej štvrte. Areál obsahuje niekoľko veľmi dobre zrekonštruovaných budov s dobovým vybavením.

Úspešná rekonštrukcia

Múzeu sa totiž podarilo pri štyroch budovách identifikovať, kto obýval obydlia v danej dobe a máš tak jedinečnú možnosť nazrieť do života vtedajšej rímskej spoločnosti, ktoré sa dátuju do prvej polovice 4. storočia.

Stavebné rekonštrukcie prebiehali pomocou experimentálnej archeológie. Pre rekonštrukciu bol použitý pôvodný stavebný kameň z náleziska, dodržiavali sa antické technologické postupy pomocou replík nástrojov pôvodných staviteľov a remeselníkov. Všetky technické vymoženosti budov riadne fungujú.

Dokonca si dali záležať aj na výbave interiéru a použitom materiály. Napríklad tvárnice podlahového kúrenia sú navlas rovnaké ako nálezy – vypaľovali sa v rekonštruovaných vypaľovacích peciach. Strešnú krytinu podľa originálnych nálezov vyrobila pre Carnuntum špecializovaná dielňa. Podarilo sa zrekonštruovať aj nástennú a stropnú dekorácia. Drevený mobiliár sa síce kvôli drevu takmer nezachoval, ale bol zrekonštruovaný vďaka písomným a obrazovým zdrojom, replikami originálov zachovaných v iných múzeách. A takto by sme mohli pokračovať donekonečna.

Nezabudni si prečítať

Múzeum je plne interaktívne. To čo nie je ohradené, je k použitiu. Môžeš sa toho chytiť, vyskúšať, ľahnúť si do postele, posedieť si v kreslách na terase či zahrať si spoločenské hry ako starí rimania. Jedine sme si netrúfli na plno otestovať kúpele, aj keď ako rekvizity tam boli aj plachty na zabalenie sa, či sandále a podlaha bola vykúrená. Ak to vyskúšaš a prejde ti kúpeľ v kúpeľoch daj vedieť 🙂

Dom obchodníka s olejom

Tento dom bol prvým archeologickým preskúmaným objektom mestskej štvrte. Vzhľadom na nedostatok archeologických dôkazov sa zrealizovala iba čiastočná rekonštrukcia.

Villa Urbana

Nádherný mestský palác a zhmotnený dôkaz životného štýlu najvyššej spoločenskej vrstvy obyvateľov Cornunta. Každý z občanov, ktorý si to mohol finančne dovoliť, sa pokúšal “exportovať” životnú úroveň Ríma aj do najvzdialenejších rímskych provincií – a ten čo vlastnil túto vilu, musel byť skutočne mimoriadne zámožný.

Zrekonštruovaná plocha paláca zaberá 600 m²! A to je zrekonštruovaná iba verejná reprezentačná časť. Cely areál pravdepodobne siahal až po oporný múr ulice v jej južnej časti. V budúcnosti je naplánovaný podrobnejší archeologický výskum.

Bohužiaľ sa nezachovali žiadne nálezy, ktoré by vedeli nasmerovať k identifikácii vlastníka. Našlo sa však 30 m² nástenných malieb, ktoré boli počas neskoršej fázy prestavby vybúrané a spoločne s ostatným odpadom zrovnané so zemou. Našťastie sa dala ucelená predloha rekonštruovať a môžeš ju obdivovať priamo v hlavnej sále budovy villa urbana.

Rímske kúpele

Neodmysliteľnou súčasťou rímskeho životného štýlu bola návšteva kúpeľa – thermae. Rimania sa jednoducho odmietali zrieknuť luxusu života, na aký si zvykli v Ríme a stavali všade verejné mestské kúpele – nezávisle od toho, kam ich osud zavial. Inak to nebolo ani v Carnunte. Najväčšie a najluxusnejšie boli kúpele vo Fóre mesta Carnuntum, pôvodne mylne identifikovaného a uvádzaného v literatúre ako ruina paláca. Zrekonštruované a funkčné kúpele neboli v Carnunte jedinou thermae. Podľa nálezov z archeologického výskumu sa kúpele zriadili pre verejnosť, pravdepodobne krátko po povýšení civilného sídla Carnuntum na Municipium Aelium Karnuntum okolo roku 124. Táto pocta je porovnateľná s udelením mestských práv.

Kúpele zaberajú plochu 1 500 m², na ich stavbu sa spotrebovalo 1 200 m³ stavebného kameňa. Práce na stavbe sa realizovali výhradne manuálne. Najväčšou výzvou bola pre budovateľov rekonštrukcia rímskeho vykurovacieho systému a zásobovanie bazénov vodou. Praktické skúsenosti a úspešne zvládnutý pokus s fungujúcim podlahovým kúrením získal tím už pri prácach na dome kupca Lucia a vo ville urbana. V prípade kúpeľov však išlo o stavebný projekt dovtedy nebývalého rozsahu.

Oveľa náročnejšou však bola rekonštrukcia zásobovania vodou. Existuje síce celý rad dobových popisov a fungovaní systému, nie sú však k dispozícii takmer žiadne originálne nálezy z antiky. Realizácia bola preto “krokom do neznáma”. Výsledok úpornej snahy tímu je doposiaľ jediná, kompletne funkčná rímska thermae, postavená na pôvodnom historickom mieste, zrekonštruovaná technologickými postupmi z antiky.

Dom kupca Lucia

Tzv. Luciov dom bol vôbec prvým objektom v Carnunte, pri rekonštrukcii ktorého sa využívali poznatky experimentálnej archeológie. Výsledkom úsilia je kompletný a funkčný dom na pôvodnom pozemku. Názov domu vychádza z nápisu, ktorý sa našiel pri skúmaní náleziska v minulosti. Bývalým majiteľom tohto domu je práce Lucius Maticeius Clemens, ktorého meno nápis obsahuje.

Dom má vysokú výpovednú hodnotu ako dôkaz životného štandardu strednej vrstvy obyvateľov Carnunta. Veľkorysé rozvrhnutie domu a solídne vybavenie interiérov domu indikujú, že išlo o zámožnú rodinu. Takúto životnú úroveň si mohol zrejme dovoliť nejeden z občanov mesta: Carnuntum bolo totiž križovatkou obchodných ciest na priesečníku Jantárovej cesty a trasy Limes Romanus, miestom, kde sa obchodovalo s tovarom z celého sveta. Niet sa čo čudovať, že Lucius Maticeius Clemens dosiahol blahobyt práve obchodovaním. Počas archeologických výskumov sa nenašli žiadne zbytky po náradí, takže sa nedá predpokladať, že bol remeselníkom. Podľa nálezov organických zbytkov, napr. látok, ktoré naozaj nepretrvajú tisícročia, sa dospelo k záveru, že Lucius Maticeius Clemens bol kupec, obchodujúci s látkami.

Dá sa s istotou povedať, že pôvodne boli obe podlažia domu obývané. Výsledky výskumu však ani náznakom neposkytujú dôkazy o skutočnom účele alebo aspoň zariadení horného podlažia, preto zostáva kompletne zrekonštruované a zariadené iba prízemné podlažie. A práve v tomto objekte sa podarilo overiť v praxi spôsob fungovania systému rímskeho podlahového kúrenia.

Domus quarta

Štvrtá budova, nazývaná domus quarta (Dom IV) naznačuje, že išlo o veľkoryso a luxusne zariadené obydlie. Pozoruhodnosťou tohto domu je jediná, v Carnunte zachovaná rímska podlahová mozaika. Na “prázdných” plôškach mozaiky sa v minulosti zrejme nachádzali figurálne motívy, boli však z mozaiky vylámané, pravdepodobne ešte v čase antiky. Pretože mozaiková podlaha nedisponuje stopami po podlahovom vykurovaní, používala sa vila očividne iba ako letné sídlo. V dôsledku mimoriadneho poškodenia archeologických nálezov sa nedá presne zistiť, akú funkciu plnili jednotlivé miestnosti. Vzhľadom na rozlohy zastavaných plôch a mozaiky je však zrejmé, že dom vlastnil veľmi zámožný človek. Zo západu nadväzovala na dom veľkoryso riešená záhrada. Tú však bohužiaľ pretína bývalý príjazd k zámku Petronell.

Rímska ubytovňa

Nad otázkou, na čo slúžila budova v susedstve villy urbana a kúpeľmi, sa “špekulovalo” pomerne dlho. Vzhľadom na pravidelný raster a takmer identické pôdorysy jednotlivých miestností sa už od začiatku výskumu javili ako najpravdepodobnejšie teórie, že sa využívala ako nemocnica alebo lazaret rímskej armády. Z rovnakej doby pochádza aj názov valetudinarium – a to napriek tomu, že poloha budovy v civilnom meste využívanie pre armádu vylučuje.

V archeologickom obraze mesta sa dajú ubytovne rozpoznať iba zriedkavo, pretože nemali žiadny špecifický vzhľad a od bežnej jednoduchej zástavby sa takmer nedali identifikovať. Dá sa však vychádzať z premisy, že “sieť” ubytovní v rímskych veľkomestách bola pomerne hustá. V niekoľkých prípadoch je však možné – podobne ako v prípade ubytovne v Carnunte – vychádzať z usporiadania priestorov: a to rozhodne potvrdzuje, že sa dom nevyužíval na súkromné bývanie.

Už počas stavebnej fázy sa v budove dalo identifikovať objemné grilovacie ohnisko, ako dôkaz využívania na gastronomické účely. Na začiatku 4. storočia sa však ohnisko zrušilo, aby uvoľnilo priestor na rozšírenie ubytovacej kapacity. Izba – každá s rozlohou 16 m² – sa nachádzali po oboch stranách centrálne prebiehajúcej chodby.

Tvrdenie, že budova slúžila ako ubytovňa, podporuje aj jej poloha v susedstve rímskych kúpeľov a “pohostinstva”. Možnosť využívania kúpeľov a latrín na osobnú hygienu a stravovania v blízkostí ubytovní, boli v starovekých veľkomestách súčasťou “rozšírenej výbavy” takýchto zariadení. Funkciu budovy definitívne podporuje aj jej poloha na Severnej ulici, najdôležitejšej spojnici medzi východnou a západnou časťou vtedajšieho civilného mesta, s priamym prístupom k centru administrácie a obchodného života – Fóru.

Rímske ubytovne museli byť predovšetkým účelne zariadené, s dnešnými predstavami o komfortnom ubytovaní sa v žiadnom prípade nedajú porovnať.

Ich klientela pozostávala prevažne z jednoduchých cestujúcich. Nebolo zriedkavosťou, že sa o jednu izbu delili viacerí, vzájomne cudzí hostia. Z vtedajších zdrojov sa dozvedáme zároveň o neželaných “spoluobyvateľoch” – blchách a plošticiach a o tom, ako si nejeden prevádzkovateľ “vylepšoval rozpočet” o príjmy z rozšírenej ponuky – teda prostitúcie a hazardu. Nejeden kupec riskoval, že “príde o posledné nohavice” ak neodolá hráčskej vášni.

V najbližších rokoch sa plánuje dobudovanie ubytovne. V susedstve zrekonštruovaných domov sa dotvorí kompletný obraz o pôvodnom vzhľade bloku budov.

Model v mierke 1:300

V areáli komplexu nájdeš aj veľký rozsiahly model Carnuntum v dobe jeho najväčšieho rozkvetu na konci 2. storočia. Hlavnými projektami boli amfiteáter civilného mesta a mestské hradby. Vsupná brána Heidentor časovo do uvedeného obdobia nepatrí, ale perfektne dopĺňa celý model a pomáha k celkovej orientácii.

Detské ihrisko Carnuntum

Hlavným zámerom a témou pri zriaďovaní detského ihriska bola myšlienka vytvorenia “Rímskeho staveniska”. Zrealizovaný nápad predbehol očakávania. Na jednotlivých hracích prvkoch sa dajú nájsť rímske citáty a celé ihrisko neomylne patrí do antiky. Ako príklad sa dá uviesť štylizovaný rímsky stavebný žeriav.

Ešte niečo….

V oblastí rímskeho mesta Carnuntum je ešte veľa cieľov k pozretiu, ktoré ani nestihneš za jeden deň pozrieť. Nádherné parky, kostoly, kaplnky či kaštiele. Nesmieme zabudnúť, že do rímskeho mesta patrí ešte Amfiteáter civilného mesta, Škola gladiátorov či Brána vandalov – Heidentor. Preto sa tu nenachádzame posledný krát.