Čo ešte vidieť v Jerevane pred návratom domov

Deň odchodu sa nám blíži. Aj preto už posledné dva dni trávime už iba v Jerevane. Videli sme veľký kus krajiny a nechala na nás úžasný dojem, aj keď hlavné mesto sme poriadne ešte nepreskúmali. To sme si nechali na záver, ale zisťujeme, že aj plné dva týždne je nám veľmi málo na tak bohatú krajinu.

Na raňajky do tržnice

Na našom ubytovaní nemáme žiadne raňajky v cene, chceme vyskúšať, čo sa ponúka v meste. A kde lepšie začať ako na trhovisku? Jedným z najväčších trhovísk v Jerevane, je “Gum Market”. Hýri to tu neskutočnými farbami. Stoly plné sušeného ovocia, syrov, čerstvého lavašu, kávy, korenín a samozrejme čerstvé ovocie a zelenina. Vôbec nevieš kam sa skôr pozrieť a najradšej by si všetko ochutnal, ale nevieš sa rozhodnúť čo skôr.

K rozhodovaniu nám pomôže postaršia predavača. Vidí našu bezradnosť a sama nám ponúka na ochutnanie sušené plody. Sušené marhule sú božské. Je to koncentrovaná chuť letných marhulí! Toto nie je priemyselne sušené. Žiadne chemikálie, len sladkosť marhulí. Za celý život sme takto dobre sušené ovocie nejedli. Pokračujeme figami, broskyňami či melónom. Čo kus, to neskutočná chuť. Najlepšie sú sušené marhule obalené v sezame. To si musíme určite vziať aj so sebou.

Dokonca tu ponúkajú aj neskutočné množstvo bylinkových čajov. Aké množstvo chceš? Môžeš si zobrať aj za celé 50 l vrece čaju. Mať tak miesto v batožine. Aj tu si vyberáme niekoľko druhov čajov nazbieraných v horách južného Kaukazu. Dokonca aj tu dostávame niekoľko balíčkov navyše úplne zadarmo. Veľmi si tu cenia zákazníka, že si u nich nákupi a pritom tu minie v prepočte pár centov.

Do našej batožiny musíme určite pribaliť aj sušené mäso. Najmä teľacie. Podobá sa balkánskemu pršútu, ale je navyše obalené v množstve a rôznych kombináciách korenín. Pre niekoho až veľmi. A keď sa nevieš rozhodnúť, neboj sa vypýtať ochutnávku. Radi ti nakrájajú, aby si sa rozhodol ktoré kúpiš. Odchádzame asi s 2.5 kg mäsa 🙂

Nebyť tu posledné dni, určite nakúpime aj nejakú nakladanú zeleninu. Tu nakladajú takmer všetko. Od tradičných uhoriek, cez strúčiky cesnaku, baklažán, karfiol, paradajky, baranie rohy až kapustu. Také kimchi na perzský spôsob. Pri tom tu nájdeš ešte množstvo druhov syru, kávy či korenia.

A korenie? Na aké si spomenieš, určite ho tu nájdeš. Poznáš napr. Mahleb, ktorý vždy nosíme z ciest. Jedná sa o aromatické korenie vyrobené zo semien čerešne druhu Prunus mahaleb. Nie, nemelú sa kôstky. Každú kôstku musíš otvoriť, aby si vybral maličké semiačko (cca 5mm) a až to sa rozomelie na korenie. A samozrejme že ho tu majú.

Na záver návštevy tržnice nesmieme minúť granátové jablká. Však Arménsko je domov tohto ovocia. Necháme si vylisovať niekoľko jabĺk na chutný nápoj. Nič len šťava z granátového jablka! A po ochutnaní zistíš, že dodnes si nemal skutočné granátové jablko.

Katedrála svätého Gregora Iluminátora

Najväčšia katedrála v arménskej apoštolskej cirkvi sa nachádza necelý kilometer od Gum Market. Je tiež jedno z najväčších cirkevných budov v južnom Kaukaze. Patrí medzi tie mladšie. Stavba začala len v roku 1997 a už v 2001 bola dokončená. Dokonca, tesne po vysvätení, katedrálu navštívil aj pápež Ján Pavol II. Rozmery katedrály sú úchvatné. Celková plocha je 3 822 m² a výška od zeme po vrchol kríža až 54 metrov. Kapacitu má až 1700 ľudí.

Katedrála bola postavená kvôli 1700. výročiu prijatia kresťanstva v Arménsku. Boli sem aj prenesené pozostatky svätého Gregora Iluminátora (ktorý priniesol kresťanstvo do Arménska), ktoré sú uložené v kupole.

Výroba khachkar-ov na vlastné oči

Dnes sa už väčšina typických arménskych náhrobných kameňov, khachkar-ov, vyrába strojovo a je už len zopár ľudí, ktorí ovládli toto remeslo ručnej výroby. Jedného z majstrov vieš nájsť v uliciach Jerevanu. Ak nevieš kde ho hľadať, nenájdeš ho. Ani na Google Maps nenájdeš jeho dielňu, ako bod záujmu.

Jeho dielňou je schátraná kamenná budova, medzi garážami v tieni výškových budov. Ak by sme ho nehľadali, prejdeme okolo bez povšimnutia.

V týchto skromných podmienkach vyrába majster tie najkrajšie khachkari, ktoré si u neho nechávajú vyrábať aj tí najvplyvnejší a najbohatší ľudia. Síce nie je veľmi zhovorčivý, ale na čo sa ho opýtaš, dostaneš odpoveď a pri tom pokračuje vo svojej práci. Môžeš kľudne fotiť a sledovať ho pri práci. V rámci organizovaných skupín je možnosť si pod jeho vedením vyskúšať aj remeslo výroby khachkar-ov. Jeden taký khachkar, podľa veľkosti a zložitosti, vyrába aj pol roka. A keď sa mu odštiepi kus skaly, musí začať nanovo. Väčšinu vyrobených diel si môžeš pozrieť na jeho facebook profile.

Suveníry nájdeš na Vernissage

Vernissage bol od osemdesiatych rokov 20. storočia trhom pod holým nebom v centre Jerevanu, kde boli vystavované najmä obrazy. Časom sa Vernissage rozdelila na dve časti: časť umelcov zostala v parku Martiros Saryan a ďalší umelci a remeselníci dostali miesto v parku pri Námestí Republiky. Tu môžeš nájsť naozaj skvosty.

Na trhu sa predávajú ručne vyrobené práce arménskych umelcov od šperkov, cez šachovnic, hudobné nástroje, bábiky až po veľké koberce. Trh slúži aj ako bazár a predaj gýčových suvenírov. Nájdeš tu všetko a každý deň. Ak hľadáš gýčový suvenír, alebo umelecké dielo, určite ho nájdeš na tomto trhu. Len nevieme s istotou povedať ako to je s vývozom. Problémom na vyvezenie sú najmä umelecké perzské koberce. Nezisťovali sme, na to určite nemáme, ale pre tú krásu sa určite tu oplatí poprechádzať. Navyše predajcovia nie sú otravní a nepokrikujú po vás, ako v iných krajinách, aby si si niečo kúpil.

Jediná mešita v Arménsku

V Arménsku je až 98.7% z celkového obyvateľstva kresťanského vyznania, a len 0,03% moslimskej popolácie. Islam zastupuje najmä obyvateľstvo zo susedného Iránu. A jedinú svoju budovu majú v Jerevane. Tá bola postavená už v 18. storočí, kedy ešte Jerevan patril do Afšárovskej perzskej ríše. Počas Sovietskeho zväzu slúžila mešita ako múzeum a ku koncu 20. storočia bola na iránske náklady zrekonštruovaná a slúži ako jediná funkčná jerevanská mešita. Okrem školy (vyučuje sa tu najmä perzština), tu je aj základňa pre islamskú políciu či knižnica.

Verejnosti je sem prístup povolený bez akýchkoľvek príkazov (nebazírujú na pokrývke hlavy, ani oblečení, alebo segregácií pohlaví). Modrá mešita je pútnickým miestom bez ohľadu na náboženské presvedčenie. Je to miesto, kde sa stretávajú a solidárne spolunažívajú dve cudzie kultúry.

A, ako Alkohol Ararat

Ak sa vysloví v našich končinách slovo Ararat, väčšina si ho spojí skôr s koňakom/brandy ako s biblickou horou Ararat. To bola tiež naša prvá myšlienka pri kupovaní leteniek do Arménska. A práve toto svetoznáme brandy, má svoj závod priamo v Jerevane, ktoré umožňuje prehliadky. Na webovej stránke si stačí rezervovať príslušný typ prehliadky spojenú s ochutnávkou a môžeš vstúpiť do vybraných priestorov továrne. Len škoda že nemyslia na abstinentov či šoférov. Každý typ vstupu je spojený s nejakou ochutnávkou brandy, a o to je aj vyššia cena, ktorá začína na 4500 ֏ (cca 9,- €).

Rezervujeme si čas na poslednú možnosť v rámci dňa. A dobre robíme. Sprievodkyňa je len pre nás. Nikto iný nedošiel. Je len večná škoda, že darčekový obchod, so všetkými typmi brandy, sa zaviera s našim vstupom. Ale dúfame že, vybrané brandy kúpime na letisku (PS: No, nekúpili sme. Druh, ktorý nám najviac chutil, na letisku nebol k dispozícii).

Prehliadka je tradičná, ako v každom inom závode. Od histórie, výroby, cez zrenie až po distribúciu. Prehliadka niekoľkých sudov brandy, ktoré darovali prezidentom čo navštívili dané priestory, fotografie významných osobností a historické fľaše. Túto továreň navštívilo približne 30 prezidentov krajín, či George Clooney, John Malkovich, Emir Kusturica, Ornella Muti alebo Nastassja Kinski.

Výnimočným bodom prehliadky je sud mieru. Ten bol umiestnený minskou skupinou OSCE v historickej časti továrne v roku 2001. A otvorí sa až po vyriešení karabšského konfliktu. Donedávna tu bola aj vlajka Azerbajdžanu (jediné miesto v Arménsku, kde mohla byť táto vlajka umiestnená), ale ani tá už tu nie je. Sú tu už len vlajky len zakladajúcich členov minskej skupiny OSCE: Rusko, Francúzsko, USA (+ Arménsko a Náhorný Karabach). Dokonca tu môžeš zanechať aj akýkoľvek odkaz, čo činíme samozrejme aj my.

Záverečným bodom je ochutnávka brandy. V našom zvolenom balíku je ochutnávka 7 ročnej brandy “Ani”, marhuľovej brandy a s príchuťou kávy. Nie sme vôbec žiadnymi odborníkmi na koňaky či brandy. Orientujeme sa len podľa našej chuti a či trasie alebo netrasie :). Pravdu povediac, Ani znelo mysticky (pomenované podľa starobylého hlavného mesta Arménska, čo si si mohol prečítať v predchádzajúcej časti), ale vôbec nechutilo. Marhuľová brandy, zas je veľmi trasúca (neskôr ju pijeme doma a dobre vychladená je lahodná, že za jeden večer sme stiahli takmer celú fľašu), ale kávová brandy je… veľmi zaujímavá. Silná káva s alkoholom. V istom momente pripomína aj kávenky. A práve túto fľašu sme nezohnali na letisku a na Slovensku táto novinka nie je ešte k dispozícii.

Kaskádový komplex

Keď sme začínali našu dovolenku v Arménsku, tak na kaskáde sme boli vo večerných hodinách. Lenže kaskády nie sú nádherné len zvonka. Vo svojich útrobách schovávajú ďalší poklad. Komu je ťažké vyšliapať niekoľko stovák schodov, môže cez deň sa nechať vyviezť kaskádou eskalátorov schovaných pod schodiskom po ľavej strane. Okrem toho, interiér je aj bezplatnou umeleckou galériou. Na každom medziposchodí a popri eskalátoroch je vystavené množstvo umelecký diel, ktoré si môžeš obzrieť. Diela pochádzajú prevažne zo zbierky filantropa Gerarda Cafesjiana, ktorý finančne podporil rekonštrukciu kaskádového komplexu začiatkom roku 2000, čo bola vtedy nedokončená a rozpadajúca sa sovietska stavba enormných rozmerov. Aj dnes je ešte tento komplex nedokončený. Kaskády majú pokračovať až na vrchol úbočia v útrobách sa má ešte vybudovať niekoľko kín.

Každopádne, Kaskádový komplex je ikonickou stavbou Jerevanu z ktorého je nádherný výhľad v akúkoľvek hodinu a za akého koľvek počasia. Chceli by sme sa ešte sem vrátiť, keď budeme sedieť na schodoch a sledovať vrcholky zasneženého Araratu. Bohužiaľ na to treba ideálne ideálne poveternostné podmienky.

Odovzdanie auta do autopožičovne

Máme pred sebou ešte jednu povinnosť ktorej sa trochu obávame. Pred odletom musíme ešte vrátiť zapožičané auto Lada Niva. Auto nám slúžilo takmer na 100%. Na terén sme nehľadeli, a išli sme s ním aj do extrémov. A všetko hravo prekonalo, až na jednu výnimku (mať pneumatiky s poriadnym dezénom, bolo by to ideál). Pár múch sa objavilo a toho sa práve obávame. Na palubovke svieti kontrolka motora, kontrolka ručnej brzdy sa striedavo rozsvecuje a zhasína, alarm je odpojený, diaľkové ovládanie nefunguje, zadné interiérové svetlo bŕzd drží na dobré slovo a auto je špinavé úplne všade. Dokonca aj pod gumenými podložkami vo vnútri. Nestihli sme ho akosi vyčistiť, a navyše autopožičovňa “Car&Van Rent a Car” má akciu že, ak ich označíš vo svojich príspevkoch na sociálnych sieťach, umývanie máš na ich náklady. Len to nerátali že, budeme s autom zdolávať končiare arménskych úbočí.

Nakoniec odovzdanie nášho obľúbeného miláčika s najazdením cez 2000 kilometrov za 14-dní prebehlo úplne bez problémov. Obávali sme sa zbytočne. A to sme priznali všetky chyby a nedostatky ktoré sa počas nášho používania vyskytli. Zaujímalo ich iba to, či je auto pojazdné. Čo bolo. Nedotlačili sme ho tam. A aby toho nebolo málo, ešte na záver sme ich požiadali o vytlačenie leteniek. Arménske letisko totiž neakceptuje elektronické letenky a netušíme kde by sme ich tlačili.

Centrum Jerevanu je úžasné

Aj keď pri pohľade na mesto pomocou Google Maps sa môže zdať Jerevan betónovou džungľou, opak je pravdou. Je to doslova oáza. Všade je neskutočné množstvo parkov a zelene v kombinácii s rôznymi fontánami a vodnými plochami. I vďaka tomu nie je uprostred leta v Jerevane neskutočne teplo, keď teplomer atakuje hranicu 40 °C v tieni. K tomu si prirátaj množstvo malých pitných fontán. Tie sú doslova na každom rohu. A keď sa chceš osviežiť priamo vo fontáne? Nikde sme nevideli, že by to bolo zakázané. A v niektorých fontánach sme sa aj my sami osviežili. A nikto nám nič nepovedal, a to boli na dohľad aj policajti, ktorí nás videli. Zrejme je lepšie sa osviežiť, ako skolabovať od tepla.

Do toho množstvo umeleckých inštalácií v podobe rôznych sôch. Všade kam sa pozrieš vidíš nejakú sochu, či umelecké dielo. I interaktívne predmety tu nájdeš. Napríklad obrovskú šachovnicu aj s hracími figúrkami pripravenými si ihneď zahrať šach. Nikto ich tu nerozhadzuje, ani neničí. A po odohratí zápasu, ich zas upracú, aby si mohli ďalší zahrať. Máme si z čoho brať príklad.

V centre hlavného mesta by sme očakávali aj vyššie ceny, čo sa jedla týka. Určite sú vybrané podniky drahšie, ale neboj sa zvoliť si fastfood. Príjemne si posedíš na terase a dostaneš naozaj vynikajúce jedlo vo veľmi dobrej cene. Fastfood tu nie je nič podradné, možno aj kvôli tomu to tu ešte nezničili medzinárodné reťazce. Volíme reťazec Karas a objednávame si tú najdrahšiu misu určenú pre 3-4 osoby. A aha čo nám doniesli: Bravčovina, teľacina, kuracie krídelka a šampiňóny (tie boli fakt skvelé). I dnes nám ešte tečú slinky.

Odlietame späť domov

Lietadlo naspäť do Viedne nám odlieta až večer. Našťastie sme sa vedeli dohodnúť s domácou na našom ubytovaní, že si batožinu necháme ešte u nej, aby sa s ňou nemuseli premávať celý deň. Z mesta sa tak potrebujeme dostať na 14 kilometrov vzdialené letisko Zvartnots. Zo skúsenosti z Gruzínska a Moldavska využívame aplikáciu Yandex. Yandex Taxi je niečo podobné ako Uber. Rozšírená je zatiaľ najmä v pro-ruských krajinách. Za odvoz na 14 kilometrov platíme 1500 ֏ (čo je 2.60,- €)! Úplne smiešna cena. Oproti autobusu sa to ani veľmi nelíši. Ten by nás vyšiel 900 ֏ (1.60,- €).

Terminál 1 medzinárodného letiska Zvartnots

Pri príjazde na letisko na jediný funkčný Terminál 2, si určite všimneš aj Terminál 1. Ak máš ešte čas k odletu, určite sa prejdi bližšie. Tento terminál bol v roku 201 uzavretý kvôli trhlinám v betóne centrálnej veže. Chceli ho zbúrať, ale kvôli jedinečnej architektúre je vedený ako národná pamiatka. I riešenia boli jedinečné. Od auta k lietadlu to bolo len 15 metrov. Existoval aj špeciálny podzemný systém na doručovanie batožiny a potrubie na dopĺňanie paliva do lietadiel, ktoré viedlo okolo letiska a prístupné bolo pod každým lietadlom, čo na rok 1976 bolo ako sci-fi.

V blízkosti terminálu sú odstavené aj dve nepoužívané lietadlá. Najmä to bližšie, s registračným číslom EK-FAA, má veľmi divnú nedávnu minulosť. Nelegálne sa ho snažili predať Iránu, ktorý má uvalené sankcie zo strany EÚ a USA na nákup lietadiel, keďže nutne potrebujú obnoviť strojový park.

Dvojitá kontrola

Keď sa chceme dostať na našu bránu, kontrola nás posiela späť. Naša vytlačená letenka zo stránok WizzAir je síce platná, ale najprv musíme ísť na prepážku k odbaveniu batožín, aj keď žiadnu batožinu nemáme. Práve tu nám na základe našich pasov vytlačia tie “správne” letenky. Okrem toho musíme mať negatívny test na COVID-19, alebo očkovanie. Až vtedy nám dajú letenky. Druhá kontrola sa vykonáva znova pri vstupe k bránam.

Duty Free

V rámci celého letiska, je len jeden Duty Free obchod a dva bufety. Žiadna reštaurácia na plnohodnotné jedlo. A ani samotný Duty Free obchod je mizerne zásobený. No, mizerne z pohľadu arménskych výrobkov. Nájdeš tu množstvo alkoholu, parfémov, cigariet a iných blbostí, ktoré sú dostupné kdekoľvek v rámci Európy, ale s lokálnymi výrobkami je to chudobné. Aj tých zopár kúskov tovaru musíš hľadať lupou. Známy Ararat koňak tu má iba základný sortiment. Nakoniec objavujeme typický koláč gata, berieme posledné tri kusy. Netušíme za čo získalo letisko Zvartnots v roku 2013 ocenenie ako “Najlepšie letisko v Rusku, spoločenstve nezávislých štátov a pobaltských štátoch”.

Veľmi krátky let domov

Z Jerevanu odlieta WizzAir už za tmy úplne presne. Samotný let trvá približne 3 hodiny. A to, že Arménsko oproti našim končinám má časový posun +3 hodiny, tak v skutočnosti vo Viedni dosadáme na pristávaciu dráhu v rovnaký čas, ako sme odlietali.

Čo povedať záverom?

Do Arménska sme odlietali bez akýchkoľvek očakávaní a veľmi milo nás prekvapilo. Je tu všetko, čo očakávaš od aktívnej a dobrodružnej dovolenky. Určite to nie je krajina pre takých, čo chcú celé dva týždne ležať niekde na pláži pri mori v nejakom rezorte. Dôležitá poznámka: Arménsko vôbec nemá more.

Dva týždne ubehli veľmi rýchlo a ani 10 minút sme sa nestihli nudiť. Ak máš po zuby uniformovanosti a zviazania pravidlami v krajinách EÚ, tak Arménsko ti ponúkne presný opak. Najmä adrenalínové jazdy po cestách, ale budeš odmenený nádhernou až neskutočnou prírodou spolu s naozaj zachovalou históriou. Aj keď nie si veriaci, tak určite budeš obdivovať nespočetné množstvo kresťanských kostolov krajiny, ktorá ako prvá oficiálne prijala kresťanstvo za svoje náboženstvo. A ako bonus, tu objavíš aj pozostatky starej hodvábnej cesty, keď sa tovar a obchodníci presúvali z Číny do Európy. Okrem toho tu je ešte dosť skrytých zvláštnosti z čias, keď Arménsko patrilo k Sovietskemu zväzu. Jedlo je kapitola sama o sebe, ak máš dosť odvahy z objavovania nových jedál a netradičných kombinácii.

Ani nám sa za dva týždne nepodarilo navštíviť všetky naplánované miesta, a že ich sme stihli dosť, a radi by sme to ešte v budúcnosti dohnali.

Ak sa pozrieš na stránku numbeo.com, zistíš okrem iného, že Arménsko je momentálne 10. najbezpečnejšou krajinou vo svete (Slovensko je na 30. mieste), čo z nášho krátkeho pobytu môžeme potvrdiť. Za celý čas sme nezažili žiadny, ani len náznak násilia, odsudzovania, podvodu či iného nebezpečenstva. Dokonca aj pri komunikácii s vojenskými zložkami ruskej národnosti, či s arménskou políciou, najmä na hraniciach s Náhorným Karabachom, alebo Arménsko-Tureckej hranici nepýtali žiaden úplatok a len slušne komunikovali.

Určite dovolenku v Arménsku neodporúčame ľuďom, ktorí majú radi pohodlie, nejaký nastavený štandard a nalinajkované pravidlá. Takí ľudia poletia dobrovoľne prvým lietadlom späť do Európy. Pre nás je to práve ešte väčšie dobrodružstvo, objavovanie neznámeho a neustále potvrdzovanie toho že, na Slovensku sa máme veľmi dobre.

Koľko stojí taká dovolenka?

Pravdu povediac financie sme príliš nekontrolovali, ale vieme to úplne jednoducho zrátať. Po celý čas pobytu sa používal len jedn bankový účet. Potom je to veľmi ľahké sledovať.

2 týždne v Arménsku ťa vyjde približne 700,- €!

Ťažko povedať či je to veľa, alebo málo, ale v cene je absolútne všetko. Od ubytovania, cez požičanie auta na celý čas vrátane tankovania, jedla, pitia, suvenírov a ďalších útrat. Nakupovali sme aj oblečenie, cigarety alebo fľašu vína na každý večer, ale aj nutnú kozmetiku a hygienické potreby (so šampónom, či zubnou pastou neprejdeš v príručnej batožine). Za celý čas sme si vôbec nepovedali, tam nejdeme, je to drahé. Vstupy v Arménsku sú takmer všade zadarmo a najdrahšie zo všetkých atrakcií bola jazda lanovkou Wings of Tatev, alebo ochutnávka Araratu v továrni.

Náklady sme vedeli trochu skresať vďaka používaniu karty Curve, ktorá ti dáva výhodný stredový kurz. A ak by nás bolo o jedného viac, náklady na požičanie auta by sme delili medzi štyroch a nie troch. Mimochodom, požičanie Lada Niva na dva týždne stojí do 450,- € na dva týždne.

Dobre, v celkovej cene chýbajú samotné letenky. Tie sme totiž kupovali približne ¾ roka vopred, za cenu 70,- € (spiatočný let). Čo je vzhľadom na to, že to je v sezóne, veľmi dobrá cena. Mimo sezóny, ich vieš zakúpiť za cca 35,- 40,- € (s Wizz Discount Club aj za 20,- €).

Kam na budúce?

V pláne máme viac možností. Záleží najmä od pandemickej situácie, ale najradšej by sme sa budúci rok vybrali ešte viac na východ od Kaukazu do centrálnej Ázie, samozrejme do nejakého post-sovietskeho štátu. Ako zálohu, by sme sa najradšej vrátili ešte do Kaukazu, napr. objaviť neuznané štáty ako Abcházsko alebo Južné Osetsko, prípadne pokúsiť sa ešte raz o vstup do Náhorného Karabachu.