Skip to content

Gyumri: druhé najväčšie mesto Arménska

CK Knirsch 27. októbra 2021

Približná doba čítania: 22 minút

Ako sa nám kráti putovanie Arménskom, máme ešte v hľadáčiku jednu “mega” atrakciu. Práve táto atrakcia nie je tiež jednoducho verejnosti prístupná. Po skúsenosti s návštevou Náhorného Karabachu sa už nechceme spoliehať na informácie z internetu, že stačí pre vstup uplatiť strážnika. Preto radšej ráno voláme pre informácie na Ministerstvo hospodárstva Arménskej republiky na odbor pre normalizácie a metrológie.

Napodiv, to že je piatok, dovoláme sa hneď na prvý krát na sekretariát a dostávame aj relevantné informácie. Stačí poslať emailom jednoduchú žiadosť pre vstup do areálu, dátum, mená účastníkov a čísla pasov (ani fotografie netreba). Nič viac. Dúfame, že povolenie dostaneme včas, pred nami je víkend a areál chceme navštíviť hneď v pondelok. A keď ho náhodou nedostaneme, skúsime postupovať uplatením strážnika.

Po výdatných raňajkách, a rozlúčením s domácou vyrážame smerom na západ. To znamená vrátiť sa 50 kilometrov späť do Vanadzor a pokračovať oblasťou, ktorá bola v roku 1988 spustošená zemetrasením s magnitúdou 6,9. Vtedy zahynulo približne 60 000 ľudí a bolo zničených viac ako pol milióna budov. Zemetrasenie spôsobilo aj 13 kilometrov dlhú trhlinu, na niektorých miestach širokú niekoľko metrov. Vôbec sme netušili čo očakávať, ale sme milo prekvapení.

Lada Niva
Pripravení vyraziť ďalej

Asi práve vďaka zemetraseniu, sú v tejto oblasti najlepšie cesty z celej krajiny. Dokonca aj okolie krajiny vyzerá normálne a nebadať následky pustošenia. Len práve tu chýbajú historické kostoly. Nevidíme takmer žiadne.

Spitak: epicentrum zemetrasenia

Mesto Spitak bolo takmer v epicentre zemetrasenie. To sa nachádzalo len 7,5 km od mesta a zničilo 80% mesta. Pri príchode do Spitak-u, nebyť tejto informácie, ani netušíme že bolo niekedy zničené. Normálne mesto, ale bohužiaľ bez pamiatok. Napriek tomu tu majú jednú zvláštnosť na miestnom cintoríne, kvôli čomu aj zastavujeme.

V strede, na samom vrchole cintorína je kostol. Nič nezvyčajné, kým neprídeš bližšie. Celý kostol je obložený plechom a takmer bez okien (okrem malých štrbín v prednej časti a na veži). Kostol bol postavený ako provizórne miesto na modlitby za mŕtvych krátko po zemetrasení – a stále stojí ako slávnostná pripomienka zúfalstva po katastrofe.

Na cintoríne si všimni aj náhrobkov – tie zobrazujú realistické vyobrazenie polorozpadnutých domov zasiahnutých zemetrasením vrátane nebohých obyvateľov. Niektoré hroby sú pre celé rodiny.

Je tu aj miesto, ktoré môžeš navštíviť, kde údajne geológovia lokalizovali samotné epicentrum a zmerali trhlinu v zemskej kôre, ktorá sa tiahne do hĺbky niekoľkých kilometrov. Tú samozrejme nevidieť – len pás sutín na svahu bez vegetácie. Mohol by to byť naozaj len náhodný kúsok malých kameňov. Stačí zapojiť svoju predstavivosť, aby si pocítil zlovestný význam tohto miesta.

Divné ubytovanie Artush & Raisa B&B

Do Gyumri prichádzame vďaka dobrým cestám v skorých poobedňajších hodinách. Naše ubytovanie sa nachádza takmer na okraji mesta. Rozumej, že absolútne centrum mesta máme vzdialené necelé 3 kilometre. Áno, je to naozaj druhé najväčšie mesto Arménska, ale rozlohou je to približne ako náš Veľký Meder či Želiezovce (+/- 1 km²). Mierime do nášho ubytovania, že si zložíme veci a vyrazíme do mesta na obed a potom prehliadka až do neskorého večera.

Ubytovanie Artush & Raisa B&B vyzerá podľa fotiek luxusne, ale realita je iná. Fotografie zodpovedajú možno aj tej realite, ale možno tak pred 15 rokmi. Staré vŕzgajúce postele pri každom pohybe, sú len taký bezplatný bonus. A veľmi divný domáci. Nechce sa nám však hľadať iné vhodnejšie ubytovanie a aj tak sa potrebujeme len vyspať a osprchovať. Kúpeľňa je v poriadku a tečie aj teplá voda. To je minimum, ktoré potrebujeme. Vyrážame do mesta.

Kilikia Bistro

Veľa medzinárodných fastfood reťazcov v Arménsku nenájdeš. McDonalds už vôbec, ale za to tu nájdeš mnoho lokálnych podnikov v dobrých cenách. Keď nevieš kam sa ísť najesť, určite si nájdi takýto podnik. Jedlo je tu čerstvé, rýchla obsluha a za super ceny. A do jedného takého sme aj my zablúdili.

Kilikia Bistro je v Gyumri veľmi vyhľadávané a nachádza sa priamo na hlavnom ťahu v Gyumri. Len keď si chceme objednať, nastáva problém. V podniku sa nanechádza ani jeden jedálny lístok v angličtine – dokonca ani v ruštine. Iba v arménčine. Našťastie hneď za barom sa na štyroch obrazovkách menia pravidelne ponúkané jedlá. Neostáva nám nič iné, len s obsluhou sa uprene pozerať na obrazovky a kričať vtedy, ak sa tam objaví vytúžené jedlo. Týmto spôsobom objednávame po prvý krát. Pri ďalšej návšteve sme už zvolili sofistikovanejší spôsob. Na svojom facebook profile majú vyfotené všetky jedlá. Tak už dopredu vieme, čo chceme.

Fastfood v Gjumri
Čo si vyberieš?

V Kilikia Bistro vidíš takmer všetko. Aj priamo do kuchyne, ako pripravujú tvoje jedlo od prijatia objednávky, až pokiaľ ho obsluha neprevezme a nedonesie k tebe. Preto nás veľmi teší, že aj v obyčajnom fastfoode nevaria z polotovarov. Síce si chvíľu počkáš, ale to jedlo stojí za to. Získali si nás hneď na prvý krát, najmä aj preto, že sú otvorení až do 23:00.

Matka Arménska

S veľkou pravdepodobnosťou, ak zavítaš do akejkoľvek postsovietskej krajiny, nájdeš veľkolepé sovietske sochy “Matka … (stačí doplniť názov krajiny). Zvyčajne sú umiestnené na kopci nad mesto, takže ich každý vidí. Matky sa tak pozerajú na celú krajinu, o ktorú sa treba starať. Mnoho takýchto sôch má Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, samozrejme Rusko, ale aj Arménsko. Jednu sme už navštívili v Jerevane, a druhá sa nachádza tu, v Gyumri. Láka nás celý čas, pretože ju vidieť takmer z akéhokoľvek miesta. Škoda nenavštíviť.

Už len keď prídeme k parku, kde sa nachádza socha, je to dych vyrážajúce. K soche vedie dlhá stromová alej, kde uprostred sú pamätníky s nápismi sovietskych miest v ruštine. Po prejdení aleje, ťa čaká výstup po schodoch až k soche. Schodisko je odstupňované bazénmi, ktoré sú v čase našej návštevy úplne suché.

Pamätník Matka Arménska pozostáva z dvoch častí. Spolu s podstavcom meria pamätník neuveriteľných 41 metrov (pre predstavu: Manderlák v Bratislave je vysoký 45 metrov), samotná socha má 20 metrov. Socha bola odhalená v roku 1975 a má zvečniť pamiatku mnohých obyvateľov Gyumri, ktorí sa zúčastnili na bojoch počas 2. svetovej vojny. Zaujímavosťou je, že sochár zobrazil zadnú časť sochy ako grécku bohyňu pomsty Nemesis.

Čierna pevnosť

V blízkosti sochy Matka Arménska sa nachádza podivnosť, ktorá nie je vôbec zrejmá na prvý pohľad. Je to oválna čierna pevnosť. Tá vznikla ako reakcia na rusko-perzskú vojnu v roku 1829. Však i v dnešnej dobe je pevnosť vzdialená od tureckých hraníc len 8 kilometrov. Síce pevnosť neokúsila obliehanie, ale mala strategický význam pri víťazstvách nad Turkami v nasledujúcich vojnách, ktoré trvali až do roku 1878.

V roku 2012 pevnosť kúpila rodina Balasanyan a premenila ju na niečo neskutočné. To, čo sme zbadali nám vyrazilo dych. Vo vnútri pevnosti sa totiž nachádza divadlo. Áno, priamo uprostred kruhovej pevnosti sa nachádza obrovské javisko. Tento priestor slúži na rôzne kultúrne a spoločenské podujatia. Personál ťa pustí ale iba na pódium, do hľadiska na prvé poschodie a do luxusného zákulisia hercov, ak pekne poprosíš. Bohužiaľ sa nám nepodarilo dostať na druhé poschodie, kde sú zrekonštruované priestory na štýl hotelových izieb. A ani do podzemia sa nám nepodarilo dostať, z ktorého vychádzajú herci na predstavenie priamo na pódium. Možno je to aj preto, že v podzemí sa nachádzajú tajné chodby smerujúce do rôznych častí Gyumri. Jedna vedie priamo k soche Matka Arménska.

Sev Berd, Gyumri, Armenia

Železná fontána

Táto fontána bola pôvodne stredobodom kampusu Polytechnickej univerzity v Gyumri. Počas zemetrasenia v roku 1988 boli zničené všetky budovy v okolí, okrem tejto fontány. Po odoznení zemetrasenia si mnoho ľudí v okolí zriadilo dočasné domovy a nakoniec sa mnohé z týchto obydlí stalo trvalými. Okolie bohužiaľ ostáva zanedbané.

V blízkosti železnej fontány sa nachádza ulica s nepravdepodobným názvom: Margaret Thatcher St. To nás zaujalo, aby sme si našli bližšie informácie. 10. júna 1990 tu pri fontáne mala Margaret Thatcher prejav. Vtedy sa ešte mesto volalo Leninakan, čo bol sovietsky názov pre Gyumri.

Samotná fontána je dielom sovietskeho architekta Artura Tarkhanyana a bola postavená šesť rokov pred zemetrasením v roku 1982. Je pôsobivým príkladom sovietskej brutalistickej architektúry a dizajnu. Pôsobí modulárnym a geometrickým dojmom, je vytvorená zo zaujímavých špicatých tvarov a vrcholovej ťažkej konštrukcie.

Pozri si rekonštrukciu architektov, akoby vyzerala fontána, keby bola v prevádzke.

Lunaparky sú stále IN

V posledných rokoch sme precestovali viacero postsovietkych krajín a jednou z mnohých zvláštnosti, ktoré nám utkveli v pamäti je to, že každé väčšie mesto má svoj stály lunapark. Či to už bolo v gruzínskom Tbilisi či Kutaisi, alebo v moldavskom Kišiňove, ukrajinskej Odese, tak okrem Jerevanu, je aj v Gyumri lunapark. A nesie naozaj charakter a štýl sovietskych zábavných parkov.

V Gyumri dokonca môžeš naraziť hneď na dva lunaparky. Jeden, už chátrajúci sa nachádza v centre mesta, v parku Kalbasi, kam takmer nikto nechodí. Zopár atrakcií tu stále pretrváva a chátra. Už podľa stavu je zrejmé, že tie už nebudú nikdy spustené a čaká sa len na to, kedy budú odstránené. Zato tie funkčné objavujeme náhodou.

Ako prechádzame historickou štvrťou Kumayri, o ktorej si môžeš prečítať nižšie, ocitáme sa v centrálnom parku mesta, aby sme si na chvíľu oddýchli. Park je taký les uprostred mesta s množstvom fontán a zaujímavých stavieb. Práve v diaľke vidíme ďalší pozostatok ďalšieho lunaparku. Nad stromami sa čnie typické “ruské kolo”. Aspoň si to myslíme, kým sa pozornejšie nezahľadíme a vidíme, že sa hýbe. Máme aspoň cieľ cesty.

Smerom k ruskému kolesu sa pred nami otvára v parku ďalší lunapark. A dokonca funkčný, aj keď atrakcie sú dizajnom už ďaleko za svojou životnosťou. Áno, presne tieto atrakcie boli kedysi aj v lunaparku v Bratislave. Lunapark bol otvorený niekedy, keď bolo Arménsko súčasťou Sovietskeho zväzu, takže atrakcie majú približne 40 rokov! Nájdeš tu retiazkový kolotoč, autodróm a samozrejme aj funkčné ruské kolo. Neodoláme a ideme sa previezť. Šokuje nás aj samotná cena. Na všetky atrakcie je jednotná cena. Až 500֏, čo je necelé 1€! Aj keď trochu pochybujeme o nejakej bezpečnosti, pretože žiadne bezpečnostné zábradlie, žiadne pripútanie detí k sedačkám. Aspoň je to silnejší zážitok z vrcholu, kde máš nádherný výhľad na mesto.

Centrálny park, Gjumri, Arménsko

Historická štvrť Kumayri

Ak raz niekedy budeš v Arménsku, bol by hriech vynechať mesto Gyumri s jeho historickou štvrťou Kumayri. Je to najstaršia časť Gyumri s jedinečnou architektúrou. V tejto štvrti je viac ako tisíc budov z 18. a 19. storočia. Je to jediná zachovalá autentická arménska architektúra na svete. Všetky stavby prežili aj dve veľké zemetrasenia v roku 1926 a 1988. Keď bolo ešte mesto známe ako Alexandropol, bola oblasť základňou ruských cisárskych ozbrojených síl v Zakaukazsku. Po zriadení železničnej stanice koncom 19. storočia bol Alexandropol najväčším mestom vo východnom Arménsku.

V Kumayri sa môžeš túlať niekoľko hodín, aj tak neuvidíš určite všetko. Stavby sú nádherné a máš tak možnosť sa preniesť do minulosti. Čo budova, to nejaká história. Takmer každá budova je niečim významná, lenže máme veľmi veľké medzery v architektúre, histórii a vo významných osobnostiach, tak spomínané názvy či mená nám absolútne nič nehovoria.

Veľkou škodou je to, že prevažná väčšina týchto historických stavieb s výnimkou kostolov je v súkromnom vlastníctve a sú predávané, prestavované a ničené bez ohľadu na hodnotu pamiatky. Keďže Gyumri sa stáva hospodárskym centrom Arménska, tlak rozvoja, nedostatok právnych predpisov na ochranu kultúrneho dedičstva a nedostatok vyškolených odborníkov na ochranu pamiatok v tejto oblasti spoločne ohrozujú existenciu tejto jedinečnej štvrti.

Ani: pozostatky hlavného mesta Arménska

Jeden z dvoch dní si vyhradzujeme na “návštevu” bývalého hlavného mesta Arménska. Prečo “návštevu” je v úvodzovkách? Dnes sa totiž nachádza tesne za tureckou hranicou a neexistuje absolútne žiaden hraničný prechod medzi týmito dvoma krajinami (tak ako s Azerbajdžanom). Jedinou možnosťou je cestovať severom cez Gruzínsko, alebo južnou trasou cez Irán.

Mesto Ani sa však dá vidieť priamo z útesu na hranici, kde Turecko od Arménska delí hlboká roklina. Musíš len zájsť do dediny Kharkov, ktorá sa nachádza na úpätí rokliny, približne 50 kilometrov juhozápadne od Gyumri. Ani bolo už pred 1 000 rokmi prosperujúcou metropolou. Niečo viac si môžeš o tomto zaujímavom mieste prečítať na inom mieste na našom webe.

Great Armenia
Ani je preto na území Turecka, lebo kedysi Arménske kráľovstvo, zaberalo veľkú časť súčasného Gruzínska, Azerbajdžanu, Sever Sýrie, Iránu a Iraku, časť východného Turecka a takmer celý Libanon.

Haykadzor

Ako cestujeme po spojnici s Jerevanom, 10 kilometrov pred cieľom navigačná šípka ukazuje do Haykadzor, kde je vraj vyhliadka a pozostatky mesta. Po absolútne rozbitej ceste prichádzame do absolútne ospalej dediny, kde sme zaujímavosťou pre miestnych. Sem turisti absolútne nezavítajú. Dedina z moderných výdobytkov má len elektrinu a to je asi tak všetko. Dokonca ani asfalt tu nie je. O kanalizácii môžu len snívať. Aj mobilný telefón vypovedá službu, pretože tu nie je absolútne žiadne pokrytie.

Pozostatky hlavného mesta Ani na arménskej strane sú len zhlukom kamenia, čo sú pôvodné základy stavieb. Nič viac tu nevidieť. Ale je tu absolútny kľud. Nikde nikoho, ničoho, len šíro-šíra planina. Pokúšame sa aj zísť aj k jedinej stavbe ktorú tu vidieť, kostol svätého Gregora Osvietiteľa, ale nachádza za ostnatým plotom s uzavretou bránou. Nikto tam nie je, kto by nás pustil a otvára sa iba počas modlitieb. Skúsime teda zájsť ešte do Kharkov-a.

Kharkov

Aby sme sa dostali do Kharkova, musíme sa vrátiť na hlavnú cestu a pokračovať v smere a absolvovať ešte horší terén. Znova ďakujeme za vynikajúcu voľbu auta Lada Niva. Iné autá by mali problém sa sem dostať. Absolútne žiaden asfalt, len vyjazdené koľaje až s pol metrovými jamami, ktorým sa nedá absolútne vyhnúť. Po 30 minútach jazdy a už len 2,5 kilmetrov pred absolútnou hranicou s Tureckom znova narážame na rovnaký ostnatý plot s bránou. Tentoraz je tu aj strážna veža.

Turecko-Arménska hranica

Z polospánku prebudíme dvoch vojakov ruskej armády (áno, ruská armáda stráži turecko-arménsko hranicu, tak ako teraz aj v Náhornom Karabachu, kam sme sa tiež nedostali), Ešte sa musia obliecť, ustrojiť, zobrať samopaly a prísť k bráne. Za celý deň tu asi absolútne nikoho nie je.

Anglicky samozrejme nerozumejú, tak im skúšame vysvetliť, že sa chceme dostať do dediny Kharkov. Ich ruština je ako rýchla ako zo samopalu a hlavne otrávene. Rozumieme tak každé tretie slovo, kým nepochytíme kľúčové slovo bumážka (бумага). Potrebujeme povolenie! A kde to povolenie sa dá zohnať? V Aniavan-e? To je najbližšia dedina k hraniciam. To absolútne nevedia, ale že-vraj v Jerevane na Ministerstve zahraničných vecí vedia poradiť. No pekne ďakujeme, kvôli tomu nebudeme cestovať pol dňa. Ešte sa im pokúšame vysvetliť, že sme turisti a chceme si obzrieť starobylé mesto Ani z vyhliadky. Ani to ich nepresvedčí, ale dávajú nám tip. Môžme pokračovať vyjazdenou cestou popri ostnatom plote a určite niečo uvidíme.

Čo vám poviem. Zážitok. Fičíš si v aute popri turecko-arménskej hranici, ktorú strážia ruské ozbrojené sily. Hneď za plotom prejde v pol ceste auto, ktoré nás sleduje, či nevykonávame nejakú nelegálnu činnosť. Pritom každý kilometer je vysoká strážna veža, odkiaľ nás ďalekohľadmi sledujú. Sme pre nich atrakcia. Okrem nich, tu absolútne nikoho nie je.

A starobylé mesto Ani? Z toho nakoniec vidíme iba nejaké malé bodky na obzore. Nič viac! Ale máme o zážitok navyše. Na budúce aspoň vieme, že musíme v Jerevane stráviť viac dní pre vybavovanie rôznych povolení.

Kostol Jrapi

Z naplánovaného cieľa nemáme takmer nič. A ako sme už písali po mnoho krát, Arménsko je popretkávané množstvom kostolov. A keď vidíme nejaký zaujímavý, tak zastavíme. Jeden takýto opustený je aj na ceste späť do Gyumri. Nachádza sa neďaleko odbočky do rovnomennej dediny.

Počas našej návštevy tu nie je ani nohy a kostol je otvorený pre všetkých. Vo vnútri sa nachádza množstvo obetín, umeleckých diel a remeselných výrobkov. Na pomery Arménska, sa jedná o celkom nový kostol, postavený v roku 1874. Zaujímavejšia stavba je pár krokov od kostola.

Jedná sa o karavanseráj, ako pozostatok starobylej hodvábnej cesty, ktorý stál na hlavnej ceste vedúcej z Gruzínska a severných provincií Arménska do Ani. Stavba bola pravdepodobne postavená v 11. storočí a dnes je z nej neporušená len ¼. Okrem oblúkov a trochu zachovanej kupoly karavanseráj sa väčšina zrútila časom a pôsobením prírodných živlov. Vzhaľadom na podobnosť častí kostola a karavanserája sa môže predpokladať, že časti karavanserája boli použité na stavbu kostola.

Naspäť v Kilikia Bistro

Každý jeden deň pobytu v Gjumri zakončujeme výdatnou večerou v Kilikia Bistro. Dokonca posledný deň si objednávame to najdrahšie a najväčšie jedlo, ktoré majú v menu. No páni, to je porcia. Veľká misa za 6,- € a ani s vypätím všetkých síl nemáme šancu ju dojesť. Okrem toho, majú v menu dosť širokú ponuku jedál a do dnešného dňa netušíme, čo sme vôbec jedli. Dôležité je, že nič nebolo zlé, dovolíme si tvrdiť, že vynikajúce. Preto, aj keď nepoznáš jedlo, neboj sa ho si objednať. Určite bude dobré!

Prečítaj si ďalšie články

Pghindzavank

Bratia Mikoyan-ovci a región plný významných kláštorov

Momentálne sa nachádzame v provincii Lori na severe Arménska. To, že táto provincia bola v roku 1988 ťažko poškodená zemetrasením, nie je veľmi vidno. Skôr je tu nádherná zelená príroda s ešte krajšími hlbokými kaňonmi a kopcami. Tie schovávajú nespočetné množstvo pozoruhodností, a práve ideme niektoré z nich objaviť.

Monastery Tatev, Armenia

Provincia Syunik

Arménsko je rozdelené na 8 provincií a najjužnejšia a pritom najhornatejšia provincia je Syunik. Väčšinu územia tvoria skaly, pohoria a hlboké rokliny, ktorými pretekajú horské rieky. Priemerná výška provincie je 2200 metrov nad morom a z toho si vieš urobiť dostatočnú predstavu, ako to asi tu vyzerá.

Svaneti

Tetnuldi: Neobjavený lyžiarsky raj

Jedná jediná veľká chyba celého výletu. Nezobrali sme si lyže! Dokonca ani vrecia na spúšťanie sa. O dôvod navyše sa vrátiť späť do Gruzínska. Neuveríš čo sme objavili!

kláštor Ararat

Ďaleká cesta z Jerevanu na východ Arménska

Dnešný cieľ cesty je dedina Tatev v provincii Syunik na východe Arménska. Navigácia nám ukazuje nejakých 254 kilometrov, ale čas presunu sú dobré 4 hodiny. A to ešte vôbec netušíme, že to je ešte veľmi optimistický čas.

Nezabudni o tom povedať aj ostatným

Chýba ti niečo v článku?

Môžeš nám napísať a opýtať sa.  My túto informáciu dodatočne doplníme aj do článku.

Náš Instagram