Kif, zelené zlato z pohoria Rif

Pri bránach Európy v pohoriach na severe Maroka rastie ako z vody konopa (alebo kif, keď je vysušená). Pestujú ju celé rodiny a úrady pred tým zatvárajú oči. Je to cena, ktorá sa platí za prežitie regiónu. Novinári tu nie sú vítaní, no nášho fotografa tu na chvíľu strpeli.

Kam oko dovidí, všade sú stovky zničených cédrov atlantských. Obry, ktoré zvyčajne naťahujú ruky až k nebesám, teraz ležia na zemi. Obrázky umierajúceho lesa si Abdellatif Adebibe, predseda konfederácie asociácií Sanhajov z pohoria Rif, dôležitej koalície berberskych kmeñov, uchováva v telefóne ako dôkazový materiál. Fotografie sú z jesene 2020, no tento marocký aktivista dokumentuje pustošenie cédrového haja v pohorí Tidirhine už dlhé roky. Narodil sa pred šesťdesiatimišiestimi rokmi, keď bol les ešte hustý, no dnes tu po mohutných kmeňoch zostali len zvyšky.

Lesy jeho detstva miznú a pomaly ich nahrádzajú rastliny konopy. Z výšky 2 456 metrov tento djebel (kopec, pozn. preklad.) spolu s ostatnými vrchmi rysuje hrebeň pohoria Rif. Toto horské pásmo sa tiahne od západu, presnejšie od mesta Tanger ležiaceho na atlantickom pobreží, až po rieku Mulúja na východe. Medzi týmito krajnými bodmi sa na 500 kilometroch rozprestierajú panenské pláže, tajomné zátoky, ohromujúce útesy. Prekrásna krajina, kde sa s príchodom leta mieša vôňa borovíc s jemným jódovým dažďom. Aj keď to zákon zakazuje, pestovanie konopy sa tu toleruje kvôli udržaniu istého spoločenského pokoja v zemi známej tým, že ju obývajú rivali. Konopa sa tu nazýva kif, z arabského slova kayf, čiže potešenie, a to vtedy, ked’ sa fajčí ako zmes s tmavým tabakom. Vo svojom rodnom dome položenom na vrchu Tidirhine vo výške 1 800 metrov Abdellatif Adebibe vraví:“Toto je najvyšší vrchol masívu Rif, kraja cédra a kifu.”

Niekedy sa z horiacich lesov šíri štipľavý pach spáleniny a mraky sadzí. V auguste 2019 pri obci Tafersit, vzdialenej sedemdesiat kilometrov od Al Hoceim, hlavného mesta oblasti Rif, skončilo v ohni asi 500 hektárov borovicového hája a 20 000 olivovníkov. Koľko z týchto požiarov majú na svedomí ruky kriminálnikov? To nevie nikto. Ale podozrenie často padá na tých istých ľudí – rozsievačov túžiacich po rozširovaní ornej pôdy.

Ako sa pohorie Rif dostalo do takejto situácie? “Koncom 19. storočia sultán Hasan I. povolil lokálnu konzumáciu tejto rastliny v piatich osadách okolo mestečka Ketama,” hovorí Pierre-Arnaud Chouvy, francúzsky geograf so špecializáciou na geopolitiku drog. “Určite veril, že takto pomôže zmiereniu miestnych kmeñov.” Po tom, čo predurčil osud regiónu, jeho zákon v okolí Ketamy, kde žije asi 15 000 ľudí, stále platí napriek rozhodnutiam zvaným dahir (kráľovské dekréty), ktoré pestovanie konopy v Maroku zakazujú. Táto rastlina sa tu dokonca stala hlavným zdrojom príjmu. Podľa marockého ministerstva vnútra závisí život 760 000 ľudí, teda dvoch percent populácie krajiny, práve od tohto remesla (čísla z roku 2019). “Konopa je jediná rastlina, čo tu dokáže rásť,” hovorí jeden z poľnohospodárov v Ketame, ktorý nechce svoje meno zverejniť. Je pravda, že konopa je jednou z mála rastlín, ktoré sú schopné prispôsobiť sa náročným miestnym podmienkam – nerovný terén, neúrodná a zvetraná pôda, výdatné, no nepravidelné zrážky, slabá závlaha… A tak sa tu konopa udomácnila.

“Jediný, komu sa tu podarilo konopu zakázať, bol slávny vojensky veliteľ Abdalkarím al-Chattábí, ktorý tu nakrátko v rokoch 1921 – 1926 vytvoril Rifskú republiku,” vysvetľuje Pierre- Arnaud Chouvy. “Berbersky Vercingetorix” považoval pestovanie a konzumáciu konopy za prehrešok proti pravidlám islamu. V roku 1959, tri roky po vyhlásení nezávislosti Maroka, bolo potlačené povstanie vylúčených obyvateľov rifskej oblasti, ktorí sa búrili proti vtedajšej vláde. Za trest bol ich región na najbližšie štyri desaťročia ukrátený o akékoľvek investície. A o spôsob, akým si zarábajú na obživu, sa nikto nezaujímal… V 60. a 70. rokoch minulého storočia to boli “hipisáci”, kto objavil Maroko, krajinu, kde sa v šíkoch popri viazaniciach mäty a petržlenovej vňate predáva konopa. Práve táto skupina naučila dedinčanov z Rifu, ako premeniť toto “zelené zlato” na hašiš, teda konopnú živicu, a to technikou, ktorá sa k nim dostala z Libanonu a Afganistanu. “To, ako vyrobiť najlepší hašiš, nás naučil jeden Angličan,” pokračuje anonymný dedinčan. “Jeho žena bola tehotná a porodila tu u nás. Svojmu dieťatku dali meno Ketama.”