Alžírsko

Alžírsko (arab. الجزائر al-Džazá’ir) dlhý tvar Alžírska demokratická a ľudová republika (arab. الجمهورية الجزائرية الديمقراطية الشعبية al-Džumhúríja al-Džazá’iríja ad-Dímuqrátíja aš-Ša’bíja), je štát v oblasti Maghrebu v severnej Afrike. Na severovýchode hraničí s Tuniskom, na východe s Líbyou, na juhovýchode s Nigerom, na juhozápade s Mali, Mauritániou a Západnou Saharou, na západe s Marokom a na severe so Stredozemným morom. Alžírsko má polosuché podnebie, na väčšine územia dominuje saharská púšť s výnimkou úrodného a hornatého severu, kde sa sústreďuje väčšina obyvateľstva. Rozprestiera sa na ploche 2 381 741 km² a je desiatym najväčším štátom na svete podľa rozlohy a najväčším štátom v Afrike. S počtom obyvateľov 44 miliónov je Alžírsko desiatou najľudnatejšou krajinou Afriky a 32. najľudnatejšou krajinou sveta. Hlavným a najväčším mestom je Alžír, ktorý sa nachádza na krajnom severe na pobreží Stredozemného mora.

Alžírsko, obývané od praveku, bolo križovatkou mnohých kultúr a civilizácií vrátane Feničanov, Rimanov, Vandalov, byzantských Grékov a Turkov. Jeho moderná identita má korene v stáročiach arabských moslimských migračných vĺn od 7. storočia a následnej arabizácii berberského obyvateľstva. Po striedaní islamských arabských a berberských dynastií medzi ôsmym a pätnástym storočím bolo v roku 1516 zriadené Alžírske regentstvo ako do značnej miery nezávislý tributárny štát Osmanskej ríše, ktorý vládol nad väčšinou dnešného severného územia krajiny. Po takmer troch storočiach ako významná mocnosť v Stredomorí bola krajina v roku 1830 napadnutá Francúzskom a formálne anektovaná v roku 1848, hoci bola úplne dobytá a pacifikovaná až v roku 1903. Francúzska nadvláda priniesla masové osídľovanie Európanmi, ktorí vytlačili miestne obyvateľstvo, ktoré sa v dôsledku vojen, chorôb a hladu znížilo až o tretinu. Masaker v Sétife a Guelme v roku 1945 podnietil miestny odpor, ktorý vyvrcholil vypuknutím alžírskej vojny v roku 1954. Alžírsko získalo nezávislosť 5. júla 1962 a 25. septembra toho istého roku vyhlásilo Ľudovodemokratickú republiku. V rokoch 1991 až 2002 sa krajina ocitla v krvavej občianskej vojne.

Úradnými jazykmi Alžírska sú arabčina a tamazitčina; francúzština sa používa v médiách, školstve a v niektorých administratívnych záležitostiach. Prevažná väčšina obyvateľstva hovorí alžírskym dialektom arabčiny. Väčšina Alžírčanov sú Arabi, početnú menšinu tvoria Berberi. Oficiálnym náboženstvom je sunnitský islam, ktorý vyznáva 99 % obyvateľstva.

Alžírsko je poloprezidentská republika, ktorá sa skladá z 58 provincií (viláje) a 1 541 obcí. Je regionálnou mocnosťou v severnej Afrike a strednou mocnosťou vo svetových záležitostiach. Krajina má najvyšší index ľudského rozvoja v kontinentálnej Afrike a jednu z najväčších ekonomík v Afrike, najmä vďaka veľkým zásobám ropy a zemného plynu, ktoré sú 16., resp. 9. najväčšie na svete. Sonatrach, národná ropná spoločnosť, je najväčšou spoločnosťou v Afrike a hlavným dodávateľom zemného plynu do Európy. Alžírska armáda je jednou z najväčších v Afrike, s najvyšším rozpočtom na obranu na kontinente a jedným z najvyšších na svete. Alžírsko je členom Africkej únie, Ligy arabských štátov, Organizácie islamskej spolupráce (OIC), OPEC, Organizácie Spojených národov a Únie arabského Magrebu, ktorej je zakladajúcim členom.

Zdroj: wikipedia.org