Poštoví letci v púšti

Na myse Juby zdvíhalo svitanie oponu a scéna mi pripadala prázdná. Dekorácie bez tieňov, bez pozadia

Vlajka — typ územia: Krajina; názov: Maroko Krajina Maroko Maroko, krajina oslňujúcej rozmanitosti, má impozantné hory, rozľahlé púšte a starobylé mestá a víta cestovateľov pohostinnosťou a dokonalým mätovým čajom. Zobraziť detaily krajiny Skryť detaily krajiny

Základné informácie

Hlavné mesto
Rabat
Úradné jazyky
arabčina, štandardný marocký amazig
Rozloha
446 550 km²
Počet obyvateľov
36 828 330 (2024)
Hustota obyvateľstva
82,47 / km² (2024)
Najvyšší bod
Džabal Tubkál (4 167 m)
Najnižší bod
Sebkha Tah (-55 m)

Cestovanie a praktické informácie

Max. doba pobytu
90 dní
Platnosť pasu
Platný pre obdobie pobytu
Mena
Marocký dirham (MAD)
Kurz (za 1 € dostanete)
MAD: 10.873 DH
Smer jazdy
vpravo

Technické a kontaktné údaje

Oficiálny web
www.maroc.ma
ISO kódy
ISO 3166-1 alpha-2: MA · ISO 3166-1 alpha-3: MAR · ISO 3166-1 numeric: 504
Doména
.ma
Telefónna predvoľba
+212
Typ zásuvky
Typ C, Typ E
Napätie a frekvencia
127 V / 50 Hz, 220 V / 50 Hz

Indexy a dátový kontext

Daň
20%
HPI Index
50.9 (2019)
HDI
0.683 (2021)
Gastronómia
TasteAtlas
Alternatívne názvy
المغرب, المملكة المغربية, Maroko, Marokko, Kingdom of Morocco, Morocco, Marruecos, Reino de Marruecos, Maroc, Royaume du Maroc, Marocco, モロッコ, モロッコ王国, Marrocos, Марокко, Fas, Мороко, 摩洛哥

Obrysová mapa

GeoSVG mapa – Maroko
Externé identifikátory

Mys Juby bol pôvodne len názov pre výbežok na juhu dnešného Maroka. Výbežok leží na hranici so Západnou Saharou a v priebehu histórie ho sporadicky osídľovali nomádske kmene. Dobrodruh Thor Heyerdahl na ňom skoro stroskotal počas svojej prvej expedície Ra v roku 1969: „Zradné piesčiny sa tiahli ako dlhý jazyk priamo doprostred nebezpečného morského prúdu v mieste, kde sa pobrežie Afriky stáča k juhu.“ Unikol len o vlások.

Taktiež Rimania mys považovali za obávané miesto. Pri plavbe okolo výbežku údajne riskovali mimo iné násilnú konfrontáciu s rôznymi druhmi morských netvorov a zčernanie bielej pokožky námorníkov. Mys Juby tak podľa Plinia staršieho (23-79 n.l.) tvoril najvzdialenejšiu hranicu akejkoľvek zodpovednej moreplavby.

Napriek tomu však o túto opustenú skupinku pieskovcových útesov približne sto kilometrov od Kanárských ostrovov prejavili záujem Španieli, Briti i Francúzi. Už v 15. storočí postavil španielsky dobyvateľ Don Diego de Herrera na výbežku vzdialenom sto metrov od pobrežia pevnosť Santa Cruz de la Mar Pequeña, ktorá mala poskytovať ochranu španielskym lovcom sardiniek proti nepriateľským nomádskym kmeňom.

Nomádi patrili k Saharčanom, ktorí vznikli spojením Berberov zo severu a Tuaregov z vnútrozemských púštnych oblastí na východe. Saharčania v lete lovili na pobreží, zatiaľ čo ich stáda tiav, ovcí a kôz spásali trsy trávy rozosiate medzi pieskovcovými skalami. Rodiny tu táborili v svetlohnedých stanoch z ovčej vlny a kozej srsti, ktoré upínali k zemi konopnými špagátmi alebo sušenými ťavími črevami. Saharčania mali pre trvalých usadlíkov len pohŕdanie a pramálo rešpektovali vlastníctvo alebo štátne hranice. Rozhodne nemali vo zvyku uznávať zvrchovanú moc akéhokoľvek kráľa. Sami tradične rozhodovali prostredníctvom rady zástupcov, do istej miery anarchických, na ktorých sa i náčelník musel chovať vzorovo, pokiaľ si chcel postavenie udržať.

Na konci 19. storočia skúmal oblasť mysu Juby nebojácný Škót Donald Mackenzie: „Podrobne som preskúmal breh v diaľke dvesto míľ a došiel som k záveru, že mys Juby je jediný bezpečný prístav na tomto pobreží.“

V roku 1876 založil na popud Severozápadnej africkej spoločnosti so sídlom v Londýne obchodnú stanicu Port Victoria, ktorú zabezpečil vysokým oplotením. Jej účelom bolo viesť obchod vo vnútrozemskej časti Sahary.

Na svojich cestách púšťou smerom na východ objavil prepadlinu, ktorá vyzerala, že sa tiahne až k Timbuktu. Preto prišiel s projektom Flooding the Sahara, zaplavenie Sahary, ktorý mal umožniť lodnú dopravu až do srdca púšte. Doma v Británii však pre tento nápad nikdo nezahorel. Súčasne stále častejšie dochádzalo k stretom so Saharčanmi, neskôr taktiež s marockým sultánom, ktorý v roku 1888 poslal vojsko s 20 000 mužmi, aby stanicu zrovnali so zemou. Uspeli, hoci takmer tretina vojakov zomrela hladom a smädom.

Prémiový obsah

Pokračovanie článku je dostupné len pre našich členov

Staňte sa členom a získajte prístup k exkluzívnym článkom, tipom a zážitkom z ciest po celom svete.

  • Prístup k ďalším kvalitným článkom
  • Uložte si obľúbené miesta
  • Plánujte efektívnejšie

Registrácia je bezplatná a zaberie menej ako minútu.

Páči sa ti tento článok?

Ulož si ho, zdieľaj ho alebo nám pošli pripomienku.

Prehliadač

Uložiť článok

Na počítači stlač Ctrl+D. Na mobile otvor ponuku prehliadača a vyber uloženie stránky medzi obľúbené alebo záložky.