India: 6-7.deň – Váránasí – obchodníci so smrťou

Už ráno keď sa prebúdzam je peklo. Napriek tomu, že ráno o 07:30 je “29°C”, tak sa prebúdzam už celý mokrý, s tým že i vlasy sú mokré, ako keby som práve vyšiel zo sprchy. Neprispieva tomu ani miestna vlhkosť, keď už dva dni vyprané veci nie a nie vyschnúť. A to nehovorím o plavkách, ktoré sú stále mierne vlhké už od Seychellských ostrovov.

Zbalím to najnutnejšie a vyrážam si poobzerať Gháty. Gháty sú široké schodiská, ktoré vedú od chrámov a palácov stojacich v horných častiach strmých brehov Gangy až k samotnej rieke.

Váránasí: Tam, kde sa chodí umrieť

Ešte ozrejmím toto mesto Váránasí ležiace na brehu Gangy, pre ľudí ktorí nepozerajú dokumenty, alebo nemajú vôbec poňatia o Indii. Mesto sa považuje za najposvätnejšie mesto hinduistov, budhistov a džinizmu. Je to jedno z najstarších nepretržite obývaných miest na svete a pravdepodobne najstaršie mesto v Indii. A je to pravda pravúdca. A aj na to vyzerá.

Váránasí je staršie ako história, staršie ako tradície, staršie dokonca ako legendy a ešte dvakrát tak staré ako to všetko dohromady.

Mark Twain

Ganga je najdlhšou riekou v Indii a jej dĺžka dosahuje úctyhodných 2500km. Pre hinduistov, ktorí veria, že ich kúpeľ v Gange očistí od všetkých hriechov a spopolnením na jej brehoch s následným rozptýlením v jej vodách im zaistí spasenie duše. Tak je Ganga najposvätnejšou riekou na svete. Tých svätých miest je veľmi veľa, ale najvýznamnejšie a najposvätnejšie miesto je práve vo Váránasí.

Váránasí: mesto kremácie

Kremácia je pre hinduistov jedinou prípustnou alternatívou pohrebného obradu. Smrť nie je pre nich niečím konečným a definitívnym, ale len akousi bránou, ktorou prechádza do iného života. Kremácia v svätom meste Váránasí pre každého Inda predstavuje priamu cestu do neba bez ďalších návratov do pozemského života. Veľa starých ľudí preto mieri do Váránasí, kde doslova čakajú na svoju smrť.

Ako prebieha pálenie mŕtvych?

Posledného rozlúčenia sa zúčastňuje len mužská časť najbližších príbuzných, z nich najdôležitejšiu rolu hraje najstarší syn. Telo zomrelého prinesú zabalené do oranžového plátna a je pokryté množstvom kvetín. Najprv s ním idú na breh rieky, kde prebieha obrad očisty mŕtveho. Nebožtíka pokropia posvätnou vodou z Gangy a nalejú taktiež do otvorených úst. Potom očistené telo položia neďaleko pohrebného miesta k ostatným “čakajúcim” nebožtíkom.

Každý mŕtvy je spálený na svojej vlastnej hranici, ktorú postavia pozostalí buď z dreva, ktoré si donesú, prípadne si ho tu môžu kúpiť. Najstarší syn potom hranicu zapáli večným ohňom, ktorý stále horí neďaleko pohrebiska a za ktorý musia pozostalí taktiež zaplatiť. Telo údajne horí na hranici asi 3 hodiny. Bohatšie rodiny pridávajú na hranicu santalové drevo, ktoré pri spaľovaní voní a eliminuje smrad spaľovania tela. Popol je následne rozprášený do rieky. Obrad kremácii údajne vyjde v prepočte na 200,- €, ale taktiež sa môže vyšplhať až na 8000,- €.

Všetkých nespália

Pokiaľ zomrie malé dieťa, tehotná žena, svätý muž, človek poštípaný kobrou popr. človek s leprou, potom ich telá nie sú spaľované. Zabalia ich do pohrebného rúcha a pošlú ich po rieke Ganga.

Toľko teórie, prečo väčšina turistov, čo navštívia Indiu zavíta aj sem. A prax? To je kapitola sama o sebe!

Teraz už ostávam šokovaný!

Samotné ubytovanie je na úrovni, ale len čo vyjdem von, tak za dňa už vidím kde som sa to ocitol. Luník IX v Košiciach je pomaly o level vyššie a určite čistejší! Na domoch je poznať, že toto mesto má už svoju históriu za sebou. K tomu veľmi úzke uličky (asi 2m), a odpadky kam oko dovidí. Táto spleť veľmi úzkych uličiek lemujúce sa obchodíkmi tvoria vzdialenejší breh Gangy.

Človek sa tu môže veľmi rýchlo stratiť a ani GPS signál mu tu nepomôže, kde vďaka vyšším budovám sem nedosiahne, alebo je veľmi nepresný. Na druhú stranu, pri stratení sa túlaj ďalej, a buď sa objavíš pri Gange, alebo vyjdeš v samotnom meste. Mne sa nepodarilo dať si ani rovnaké kolečko, o ktoré som sa snažil. Aspoň že som si zapamätal kde som vôbec ubytovaný.

Prispôsobené pre turistov

Takto nejako si predstavujem, ako to vyzeralo niekedy v stredoveku. Takmer žiadne moderné vymoženosti, všade množstvo ľudí ktorí sa vzájomne prekrikujú a ešteže nevyhadzujú výklay z okien.

Prvou dnešnou úlohou je, nájsť si miesto, kde by som sa naraňajkoval. I toto som si zistil vopred a mierim do Mona Lisa Café. Som rád, že sa to tu hemží turistami. To ti dáva aspoň ako takú istotu o nezávadnosti jedla. I keď o čistote podniku a aj tanierov radšej pomlčím. Dokonca tu majú aj klasickú kávu. Nie takú dobrú ako som zvyknutý, ale je to káva.

Samotné Váránasí je, čo sa jedla týka, o niečo drahšie ako Bombaj. Hlavne podniky zamerané na zahraničných turistov. Je to daň za nádej, že sa človek neposerie z ich stravy. Aj keď tá hygiena stále nie je ono. Všetko umývajú v čistej vode bez použitia akýchkoľvek čistiacich prostriedkov.

Na Gháty

Nezdržujem sa dlho a smerujem na najhlavnejší ghát Dashaswamedh. Je tu neskutočný chaos. Kravy s býkmi ležiacimi uprostred chodníka (následne ich nemáš ako ich obísť, iba ak si ich trúfaš prekročiť), neskutočné množstvo túlavých psov a to ešte v týchto uličkách jazdia motorky s cyklo-rikšami. Kým prejdem 800m od hotela ku ghátu som úplne dehydrovaný a 1l fľašu vody exknem ako nič.

Triky Indov

Obrňujem sa trpezlivosťou a nasadzujem tvár nezáujmu a spomínam si na triky čo tu používajú na turistov. Neubehnú ani 2 minúty a jeden Ind sa mi prihovára s tým, že odkiaľ som a podáva mi ruku. Za chvíľu mi drží moju ruku oboma a snaží sa masírovať. V tom sa vytrhávam a mierim preč. Ind je neoblomný a nasleduje ma a je doslova otravný.

Ich trik, spočíva v tom, že len čo necháš ruku tak, začnú ti ju masírovať (skôr gniaviť) a za 3 minútovú masáž si dokážu vypýtať aj 1000 ₹ (cca 13 €). Štyrikrát som mu musel povedať “NO”, až na piaty raz som dôrazne zvýšil hlas, že sa zľakol a zdrhol. Viac krát sa mi, hlavne na tomto gháte, toto stalo a osvedčil sa mi jeden trik, nehovoriť že ste prvý krát v Indii, ale minimálne tretí či štvrtý krát a potom ti dajú pokoj.

Samotný ghát aj s ostatkom sa spamätávajú v tomto čase po monzúnových daždoch. Ešte pár dní dozadu boli gháty úplne zatopené, a teraz ako Ganga klesá, aspoň čistia tie najhlavnejšie od nánosu blata a iného bordelu. No ich rituálom nič nezabráni. Očista, pranie prádla, vykonávanie potreby, umývanie zubov, to všetko robia na brehu Gangy. Vidím ako asi 15m od brehu pláva dobre nafúknutá mŕtvola nejakej kravy a ani s jedným Indom to nehne. Naďalej pokračujú vo svojej činnosti. Ani ich netankuje že o nejakých 500m sa hádžu ľudské mŕtvoly do Gangy, či polo spálené telá. Preto Ganga aj viac ako 1000 násobne prevyšuje všetky hodnoty znečistenia.

Kokaín, Heroín, Tráva a obchod so smrťou

Vyberám sa vyzbrojený teleobjektívom k Manikarnika Ghat, čo je najhlavnejší ghát pre kremáciu. Čím bližšie sa dostávam k tomuto miestu, stále častejšie je mi ponúkaná nejaká droga. Poniektorí sa ani neostýchajú a z diaľky na mňa mávajú s dobre veľkým ušúľaným jointom.

Keď zaplatíš, môžeš si nafotiť smrť

Keď už som na pár metrov od Manikarnika Ghat, veľa miestnych prízvukuje “NO PHOTO”. Však to je jasné. I mne by sa nepáčilo, keby mi na pohreb blízkeho došla skupina turistov a cvakali si tam pohreb. No zároveň dodávajú, že za určitý bakšiš má zoberú až k hranici a môžem fotiť koľko chcem. Proste obchodníci so smrťou. Keď im odpovedám nie, začnú nariekať, aké je drevo drahé a že študujú, proste samé rozprávky len aby zarobili.

Pálenie mŕtvých v priamom prenose

Ja si v kľude sadám opodiaľ na schodisko bez účasti týchto obchodníkov. Odtiaľto by som mohol v pohode s mojim teleobjektívom nafotiť celý ceremoniál. Tu si prisadá ku mne ďalší Ind. Ak mi bude niečo ponúkať, pošlem ho kade ľahšie. Našťastie tento je normálny, ale tiež mu servírujem svoje “rozprávky”, že nie som v Indii prvý krát 🙂 Zrazu sa teda točí konverzácia úplne inde. Dokonca za mňa zaplatí aj dve kolá chai masala a nič odo mňa nechce.

Míňam veľké hromady dreva pripraveného na kremáciu a pokračujem si obzrieť po prúde rieky ďalšie gháty. Len v samotnom Váránasí je ich vyše 100 a nedajú sa všetky obehať. Na niektorých vidno, že ešte nie sú dostupné a ich hlavná časť sa ešte nachádza kdesi pod klesajúcou vodou rieky.

Iný ghát je zas určený len na pranie a sušenie oblečenia. Stále mi nejde pochopiť, ako to všetko môžu vykonávať v jednej rieke. Asi ich viera je veľmi silná, keď veria že posvätná voda ich očistí! Ja sa nemienim tej vody ani dotknúť. Čo keď okamžite zmutujem ako vo Futurame.

Neskutočné teplo

Pozerajúc na mobile aktuálny stav počasia (32 ºC v tieni), sa idem schladiť niekam na obed. No nie je sa ani veľmi kde schladiť. Pre indov znamená klimatizácia, obyčajný ventilátor. Tých ventilátorov je všade dostatok a väčšinou sú napojené na autobatériu. Je úplne bežné, že elektrina nemusí ísť aj dve tri hodiny. Takže aj preto varia na klasickom dreve. Málokde používajú aj plynové bomby. Normálne elektrické rozvody je zatiaľ hudba budúcnosti. Exknem znova ďalší liter vody a objednávam si nejakú masalu. Ešte sa pýtajú akú ryžu (v menu je ich približne 15 druhov) k tomu a po pol hodine mi to všetko nesú na hliníkových tanieroch. Nevadí. Trochu hliníka mi hádam neuškodí.

Po tomto pikantnom obede, prepotím ďalšie posledné tričko z ktorého vyžmýkaní by som naplnil aj pohár, rezignujem a dávam si bojovú úlohu. Potrebujem si nakúpiť nejaké oblečenie, ktoré je vzdušné, pohodlné a hlavne lacné.

Nákup oblečenia

V Indii keď si spomenieš na hocičo, čo potrebuješ kúpiť, tak nebudeš mať vôbec žiaden problém. Na ulici zoženieš všetko, a keď nie, určite ti poradia, prípadne zavedú do toho obchodu. A nebudú od teba požadovať žiaden tringelt. Ten skasírujú od majiteľa obchoda. Jeden z obchodov zameraných na oblečenie nachádzam ani nie za 5 minút. Keď poviem, čo potrebujem, pozvú ma do svojho skladu vzadu a takmer pol políc vyhádžu, aby som si odskúšal a vybral čo potrebujem.

Len pre istotu beriem z nohavíc a košele po kuse navyše. Pýtam sa ho na cenu. No skoro ma prevrhlo. Za kus chcel 1500 ₹. Vravím 350 ₹ za kus, inak sa nemáme o čom ani baviť. Skúšal to všelijako, až keď som sa obúval, že idem preč, nakoniec privolil. Následne som sa dozvedel, že som mohol ísť ešte nižšie. Rozum sa mi tu zastavuje pri tých cenách. Ihneď si prezliekam do nového a čistého. Chvíľu sa cítim zas ako človek.

Uzatváranie ghátov

Celé neskoré poobedie strávim objavovaním uličiek Váránasí. Hľadám nejaké suveníry, ochutnávam miestne jedlo a sledujem okolie. Čakám na zotmenie, aby som si šiel pozrieť Aarti Ceremony na Dashashwamedh Ghat.

Pri stmievaní sa tu postupne začína objavovať neskutočné množstvo ľudí a ako tak si obsadím strategické miesto na fotenie či natáčanie. Zo začiatku je táto show úchvatná, ale neskôr sa to začína opakovať. Keď to zhrniem, mnísi vždy zoberú nejakú vec, potancujú s ňou a následne sa otočia o 90 stupňov. Toto pokračuje, kým sa neotočia na pôvodný smer, kde zoberú ďalšiu vec a ide sa znova. Celé to trvá hodinu. Najzaujímavejšia časť, je keď si zoberú kadidlá, či veľké horiace svietniky. Pre Európana asi niečo nepochopiteľné.

Pri odchode smerom na hotel, na schodiskách gháty leží mŕtva krava! Myslíš, že niekoho to tankuje? Vôbec. Do rána odtiaľ bude preč a určite ju niekto šupne do Gangy, tak ako všetko.

Plavba po Gange

Na hoteli pri večeri sa pýtam, kde sa dá veľmi skoro ráno ísť na loď na plavbu po Gange pri východe slnka. Že vraj o 05:00 ráno väčšina lodí vyráža! Auuuu. Ale, keď už som tu, nesmiem to vynechať. Cena je 150 ₹ a organizuje sa to s viacerými hosťami z hotela. Ráno, ani neviem ako, som vstal a ešte za tmy sedím na lodi a plavíme sa po Gange. Až tu som začal vnímať :). Ráno na Gange je úchvatné a všetky Gháty sú zaliaté do červenej farby.

Posvätný oheň horí stále

Kormidelník nás nakoniec vezme aj na prehliadku bližšie ku všetkým Ghátom a ku všetkým má čo povedať. Na koniec najdlhšie pobudneme pri gháte s krémaciou, kde ohne neprestajne horia 24 hodín. Sme aj svedkami, ako Ind z kasty nedotknuteľných rozbíja hlavu nebožtíkovi na hranici, aby vypustil dušu.

Dosť masaker. Po tomto zážitku máme dosť a mierime naspäť na hotel. Už v tento deň aj odchádzam a tak sa púšťam do balenia. Poobede totiž mám naplánovaný vlak, tentoraz do Ágra. Ak ti toto mesto nič nehovorí, tak určite ti napovie, že sa tu nachádza symbol Indie: Taj Mahal.

Na presun na stanicu si objednávam tuk-tuk a samotná jazda je dosť šialená. Motorky, cyklisti, autá, množstvo tuk-tukov a ešte viac chodcov a mám pocit, že nik nedodržiava semafory a ani správny smer jazdy. Kde tam sa nám aj krava vyskytne, ktorú všetci nakoniec pekne obchádzajú. Pri hluku trúbenia ju ani nehne.

Musím otestovať aj povestný Indický vlak

Na stanicu dochádzam 20 minút pred plánovaným odchodom. Pozerám na tabulu a som v prdeli. Všetko hindsky. Ok. Hľadám podľa čísla vlaku. Super, nástupište 8. Utekám na nástupište 8 a zbadám dlhočizný vlak, že nevidieť ani na jeden koniec. Pýtam sa najbližšieho Inda, či je tento vlak smerujúci do Ágra. Nie. Že ten ide z nástupišťa 5. Ach jo. Na nástupištiach samozrejme nie sú žiadne informačné tabule. Letím na nástupište číslo 5 a znova sa pýtam.

Tam ma posielajú na nástupište 8. Len to nie! Však odtiaľ som došiel. Mám pocit, že si zo mňa robia srandu. Radšej zamierim znovu do haly, lúštiť to ich písmo. A aha, tam svieti, že vlak zmenili na nástupište číslo 5. A to len 10 minút pred odchodom. Zas späť! Dobehnem k vlaku. A teraz ktorým smerom k môjmu vagónu? Vlak má totiž niečo cez 25 vozňov. Nakoniec nachádzam svoje miesto a spokojne ulíham na 13 hodinovú jazdu. V kupé so mnou cestuje certifikovaná doktorka, ktorá bola so svojimi deťmi pozrieť vo Váránasí svoju mamu. Tú sem určite odložili, kým nezomrie.

Prečítaj si ďalšie časti

• Ako zakúpiť spiatočné letenky do Indie do 200,- €
• Ako vybaviť indické víza
• Presun do Indie
• Seychelly! Raj na zemi?
• Konečne cieľový kontinent
• Ochutnávka mesta Bombaj
• Oddychový deň, opúšťam mesto Bombaj
• Slávny Taj Mahal
• Nové Dillí – Hlavné mesto Indie
• Návrat do Bombja
• Seychelly v nedeľu = Katastrofa