Skip to content

Svetový unikát v zastrčenej dedine

CK Knirsch 12. októbra 2021

Pôvodne máme smerovať do Gruzínska, do mesta Borjomi, lenže pandemické a hlavne nelogické podmienky nám to sťažujú. Keď by sme do Gruzínska prichádzali letecky, stačí nám potvrdenie o očkovaní, lenže pri príchode po zemi alebo mori, je potrebné okrem očkovanie proti COVID-19 vybaviť si aj PCR test. A to sa nám v Arménsku veľmi nechce, navyše keď to je celkom drahé a nik nevie, či by cudzincom akceptovali arménsky test. Plány sa musia zmeniť.

Dilijan: Arménske Švajčiarsko

Napriek tomu že, nevstupujeme na územie do Gruzínska, smerujeme aspoň k blízkym hraniciam smerom na Sever od jazera Sevan. Prvou významnou zástavkou je mesto Dilijan, dôležitý spojovací bod, medzi hlavným mestom a severovýchodným Arménskom. To leží v husto zalesnenom údolí národného parku Dilijan.

Podľa starej ľudovej povesti je názov mesta pomenovaný podľa pastiera menom Dili. Pastier Dili bol zamilovaný do dcéry svojho pána, ale jej otec bol proti a prikázal pastiera zabiť. Smútiaca matka dlhé a smutné dni oplakávala a hľadala svojho jediného syna po celom okolí a zúfalo volala: “Dili jan, Dili jan…” (“Jan” je arménsky láskavý výraz pridávaný k menu priateľa alebo člena rodiny). Podľa legendy bola oblasť neskôr známa jeho menom.

Mesto Dilijan je miestnymi prezývané ako “malé arménske Švajčiarsko”, pretože je známym letoviskom pre Arménov i turistov najmä počas leta a zimy. Okrem toho sa Dilijan za posledné desaťročie stal významným finančným a vzdelávacím centrom krajiny, ktoré priťahuje študentov nielen z celého Arménska, ale aj zo zahraničia. Sídli tu vzdelávacie a výskumné centrum Arménskej centrálnej banky, UWC Dilijan College a Centrum kreatívnych technológií TUMO. Za vzdelaním sme však neprišli.

Dilijan je preslávený svojou zachovalou architektúrou z 19. storočia. Veľa informácii sme na internete nenašli a o to bolo väčšie sklamanie, keď sme po pol hodine blúdenia po meste našli slávne “staré” centrum mesta. Vlastne sa jedná len o jednu krátku ulicu s ubytovacím komplexom. Môžeš si obzrieť dobové remeslá, nakúpiť suveníry, navštíviť showroom Tufenikian, najesť sa v predraženej reštaurácií alebo sa tu rovno aj ubytovať. Dizajn izieb sľubuje, že ťa prenesie späť do Dilijanu z 19. storočia a zažiť skutočný dilijanský životný štýl.

Ak vytiahneš trochu viac päty z tejto rozprávky, čaká ťa krutá realita. Bežné mesto v socialistickom štýle na ktorom sa podpísal už zub času. Určite to bolo pekné mesto, keď ešte Arménsko patrilo pod ZSSR, ale po rozpade, keď už financovanie si Arménsko muselo zabezpečiť samo, mesto chátra a pri živote ho drží najmä turizmus.

Aby aj my sme aspoň trochu prispeli k prosperite mesta, navštevujeme miestne vlastivedné múzeum a obrazovú galériu Dilijan. Láka nás najmä výstava svetoznámych perzských kobercov. Na poschodiach sa nachádza aktuálna výstava obrazov arménskych umelcov o Arménsku. Aj keď v tomto smere máme dosť veľké medzery, tak obrazy zobrazujú minulosť významných arménskych miest. Dokonca niektoré aj poznávame už z nášho krátkeho pobytu v krajine. Pre nás najzaujímavejšou expozíciou je prízemie, kde sú artefakty zo života Arménov v minulosti. Od príbytkov, cez vybavenie domácnosti až po poľnohospodárske nástroje. Dokonca celému priestoru dominoval konštrukcia, na ktorom bol natiahnutý rozpracovaný perzský koberec. A to nie je žiaden historický koberec, na ňom priebežne pracujú zamestnankyne, keď majú chvíľu času, alebo sprevádzajú turistov. Takýmto tempom bude za niekoľko rokov hotový.

Ešte chceme ochutnať niečo sladké z arménskej kuchyne. V najbližšej kaviarni si okrem kávy pýtame aj tradičný koláč. Obsluha sa nám snaží vysvetliť, čo je ich tradičná Gata. Aj keď nechápeme, objednávame aj tú Gatu. Gata sa líši od regiónu a mesta a každý ma často svoju verziu. Vyskytuje sa aj v rôznych tvaroch a veľkostiach. V minulosti sa Gata piekla v tonir-e iba na sviatky, ale dnes ju už dostaneš takmer všade a často sa podáva najmä k čaju alebo káve.

Neskôr zisťujeme, že to “pečivo” zabalené k raňajkám, ktoré sme už dostávali najmä v Tateve, je obchodná verzia Gaty. Tá je tiež jediteľná, ale radšej naozaj odporúčame si ju dať, kde vám ju čerstvo upečú.

Servis auta na diaľku

Jazda Ladou Nivou po Arménsku je ideálna, aj keď o pohodlí a spotrebe sa nedá veľmi pozitívne hovoriť, zato sa dostaneš takmer všade a nič ťa “takmer” nezaskočí. Lenže, Arménsko je dosť hornaté a to na spotrebe dá pocítiť. Čo rátame, máme v priemere okolo 12,5l/100km, ale pri polovičnej cene benzínu oproti Slovensku, nás to až tak netrápi. Na čerpacích staniciach nájdeš bežne benzín s oktánovým číslom 92 a na tých lepších aj s 95. A práve radšej ten tankujeme. Aspoň sme si tak mysleli.

Po natankovaní v meste Vanadzor, pokračujeme v jazde do kopcov k nášmu cieľu: dedina Tumanyan. Približne po 15 kilometroch začína svietiť kontrolka motora. Zastavujeme pri krajnici, kde sa trochu cesta rozširuje a riadime sa inštrukciami s požičovne. Pri akomkoľvek probléme s autom, kontaktuj požičovňu. Tak tam samozrejme aj voláme a vysvetľujeme, že nedávno sme natankovali a svieti nám kontrolka motora. Po zistení našej polohy, nás zaskočila konverzácia:

  • Čo predchádzalo rozsvieteniu kontrolky?
  • Jazda
  • Čo ste tankovali?
  • Petrol 95
  • Viete naštartovať?
  • Áno
  • Auto ide?
  • Áno
  • Tak pokračujte ďalej v jazde a kontrolku si nevšímajte! Šťastnú cestu.
  • Dovidenia
Lada Niva

A to bol prvý telefonát do autopožičovne. V nasledujúce dni budú nasledovať ďalšie 🙂

Tumanyan

Dedina Tumyan o rozlohe len 1 km² a s počtom obyvateľov cca 1700 (údaj z roku 2011), leží pri ceste smerujúcej do Tbilisi. Určite by ťa nenapadlo sem vôbec odbočiť. Určite ťa odradí strácajúci asfalt a rozpadajúci sa most, ktorým vedie cesta do dediny. Ledva túto dedinu nájdeš na mape a už zbytočne hľadať správny cieľ cesty. Spoliehame sa na to, že dôjdeme na centrálne námestie a nájdeme to. A o čo sa jedná?

V dedine Tumanyan by malo byť malé múzeum “Tumanyan Matchbox Label Museum” s obrovskou zbierkou etikiet zo zápalkových krabičiek? Patrí k jednej z najväčších na svete! Znie ti to až absurdne? Aj nám. O tejto zbierke je aj na internete zatiaľ minimum informácii, keďže otvorili len v máji 2021. A áno, nachádza sa priamo na centrálnom námestí Tumanyan. Takmer sme zaparkovali pred múzeom, plní očakávaní čo nás čaká.

Už pri príchode si nás okolité obyvateľstvo Tumanyan-u obzerá. Nestáva sa veľmi často aby sem turisti zašli. Zato zamestnankyňa (možno spolumajiteľka? – netušíme) tuší, že sme došli práve kvôli múzeu a už nás víta. Aj tak by si asi v tejto zastrčenej dedine niečo našiel. Jedine starobylý kostol z 12. storočia, ako v celom Arménsku.

V múzeu je momentálne na malej ploche vystavených neskutočných viac ako 10 000 štítkov zo zápalkových krabičiek. Tie sú usporiadané najmä podľa krajín, odkiaľ pochádzajú. Nájdeš tu štítky z celého sveta, od Európy, cez Indiu, Japonsko, Austráliu až po USA. Najpočetnejšiu zbierku tvoria najmä postkomunistické krajiny. Áno, veľmi bohatú zbierku tvoria aj československé štítky. A ak už nie si najmladšieho dátumu vydania, niektoré zápalkové krabičky aj sám spoznáš.

Dostávame bohatý výklad o jednotlivých zbierkach z každej krajiny a aj informácie ako boli získané. Keď sa sprievodkyňa dozvedela odkiaľ sme prišli, nadšením sa jej rozžiarili oči. Síce dokázala preložiť naše štítky, ale nevedela im porozumieť. Jedná sa o väčšinu o rôzne ľudové porekadlá, ktoré bez kontextu cudzinec ťažko pochopí. A nie len ľudové porekadlá, ale aj propagandistické heslá z komunistickej éry. A že ich je požehnane. Dá sa tu stráviť aj niekoľko hodín obzeraním zbierky.

Zbierka a zápalkové krabičky sú všeobecne malé a ešte menšie ilustrácie. Aj na to sú tu pripravení. Ak poriadne nevidíš na kresby, stačí si z police zobrať príslušné okuliare, len namiesto skiel sú zväčšovacie sklá. A naozaj pomôžu. Z daných kresieb vieš vyčítať ako sa vyvíjal marketing, aká bola situácia v krajine, čo sa propagovalo. Jednoducho také malé nahliadnutie do histórie jednotlivých krajín.

Vstupné sa neplatí vôbec žiadne! Sprievodkyňa nás nechce pustiť ani ďalej na cesty, najradšej by bola, keby sme ostali a pomohli jej s prekladmi z češtiny, slovenčiny a aj maďarčiny. Len my musíme pokračovať k dohodnutému ubytovaniu. Aby sme aspoň trochu podporili tento famózny projekt, kupujeme si aspoň reklamné tričká. Zabijeme aspoň dve muchy jednou ranou. Trochu ich podporíme a navyše máme aj nejaké čisté oblečenie 😉

Tumanyan, Armenia

Ak by si mal doma nejaké hocaké zápalkové krabičky, kľudne ich zabal a pošli ich do tohto múzea. Určite sa potešia. Adresa? Veľmi jednoduchá:

Tumanyan Matchbox Label Museum, Tumanyan, Armenia

Prípadne, ak sa chystáš na dovolenku do Arménska (veľmi lacno sem lieta z Viedne letecká spoločnosť WizzAir), určite si naplánuj cestu do Tumanyan a dones aj nejaké zápalky.

Chrám Odzun

Naša cesta pokračuje úchvatným kaňonom Debed, jedna z najpôsobivejších prírodných scenérií Arménska. Tesne pred cieľom sa potrebujeme ešte doslova vyškriabať z kaňona na náhornú plošinu, kde sa nachádza jedinečný a unikátny chrám Odzun. Je to zas jeden z tých úchvatných kostolov v Arménsku. Tento kostol sa začal stavať už v roku 508 a v priebehu storočí bol niekoľko krát zväčšovaný. Jedinečný je tým, že sa relatívne úplne zachovala štruktúra vonkajšej siene z ranného stredoveku. Zachovali sa aj sochy a ozdoby typické pre rané kresťanské umenie zo 6. – 7. storočia.

Chrám Odzun, Arménsko

Predpokladá sa, že jeden z dvanástich učeníkov Ježiša Krista – Tomáš prišiel do Arménska v 1. storočí. Na mieste cirkvi vysvätil niekoľko kňazov a biskupov. Pred odchodom do Indie apoštol zakopal plienky Ježiša Krista na mieste svätyne dnešného Kostola svätého Astvatsačina. Nápis, ktorý o tom hovorí, sa našiel na hornej časti južných dverí kostola. Neskôr sa objavili pochybnosti o pravdivosti existencie plienok, preto bol odstránený jeden z kameňov svätyne, aby sa overilo, či je to pravda alebo nie.

Tá pravá kuriozita, je ale hneď vedľa kostola, a nedá sa tak veľmi prehliadnuť. Možno si ho aj pozrieš, povieš si zaujímavé, kým nezistíš bližšie súvislosti o tomto mimoriadnom obelisku postavený z dvoch stél. V Arménsku neexistuje žiadna iná pamiatka tohto druhu. Dokonca, že tu je tento obelisk, je takým zázrakom. Legenda hovorí, že ju poskytol indický kráľ za pomoc, ktorú dostal od arménskeho generála z Odzunu.

Obelisk stojí na vyvíšenej plošine so siedmimi schodmi na západnej strane. Práve na západnej strane sa nachádzajú vyrezávané výjavy zo Starého a Nového zákona a kompozície, ktoré sa všeobecne považujú za odkazy na históriu Arménska na kresťanstvo. Na opačnej strane sú zas vyrezávané rastlinné a geometrické motívy spolu. Viac sa môžeš dočítať o obelisku v našich tipoch na unikátne miesta.

Ubytovanie na okraji mesta Alaverdi

Samotné mesto Alaverdi nie je nič, o čom by sa dalo písať, ale je to vynikajúce miesto na výlet do blízkych starých kláštorov. Preto sme zvolili na najbližšie dve noci ubytovanie “Iris Bed and Breakfast“. Má perfektne umiestnenú verandu s výhľadom na roklinu Debed. Na booking.com sú samé perfektné hodnotenie a pre hostiteľku nie je nič problém. Splní takmer všetko. Navyše, ani my nie sme nároční. A aj napriek už neskorému príchodu nebol problém s večerou. Polievka s nezapamätovateľným názvom, ale veľmi dobrá a už klasicky mäso so zemiakmi. K tomu opekaný baklažán, syry a poriadna porcia zeleninového šalátu a byliniek. Čo viac si priať na záver dňa?

Kozmetika
Len ženská časť posádky si ešte večer dopriala trochu kozmetickej kultúry.

Prečítaj si ďalšie články

Monastery Tatev, Armenia

Provincia Syunik

Arménsko je rozdelené na 8 provincií a najjužnejšia a pritom najhornatejšia provincia je Syunik. Väčšinu územia tvoria skaly, pohoria a hlboké rokliny, ktorými pretekajú horské rieky. Priemerná výška provincie je 2200 metrov nad morom a z toho si vieš urobiť dostatočnú predstavu, ako to asi tu vyzerá.

Predaj na ulici

India: 5.deň – Oddychový deň, opúšťam mesto Bombaj

Dnes sa presúvam naprieč Indiou o 1700km ďalej. Namiesto toho, aby som ešte niekam vybehol do mesta, musím sa kompletne zbaliť, byť dve hodiny vopred na letisku a plus rátať i s presunom na letisko, čo bude minimálne ďalšie dve hodiny.

Cableway Chiatura, Georgia

Zviezli sme sa lanovkami ktoré pamätajú Stalina

Na posledný deň pred odletom je na programe asi najväčšia atrakcia, ktorú už mnoho z vás asi nebude mať šancu absolvovať. Bol to jeden z dôvodov, prečo sme sa aj vybrali do Gruzínska.

kláštor Ararat

Ďaleká cesta z Jerevanu na východ Arménska

Dnešný cieľ cesty je dedina Tatev v provincii Syunik na východe Arménska. Navigácia nám ukazuje nejakých 254 kilometrov, ale čas presunu sú dobré 4 hodiny. A to ešte vôbec netušíme, že to je ešte veľmi optimistický čas.

Nezabudni o tom povedať aj ostatným

Chýba ti niečo v článku?

Môžeš nám napísať a opýtať sa.  My túto informáciu dodatočne doplníme aj do článku.

Náš Instagram