Skip to content
Južný Sudán

Južný Sudán

Máme tu zatiaľ len jedno miesto, ktoré stojí za návštevu

Južný Sudán sa v minulosti vyvíjal diametrálne odlišne ako severná časť Sudánu. Až do roku 1946 sa obe časti Sudánu vyvíjali samostatne. Potom začala ústredná vláda v Chartúme, ktorá bola vždy ovládaná moslimami zo severu, znevýhodňovať južné oblasti štátu. V južnej časti Sudánu prebehli dve veľké občianske vojny. Prvá sa odohrala v rokoch 1955 až 1972. Druhá občianska vojna v rokoch 1983 až 2005 si vyžiadala takmer 2 milióny mŕtvych a veľké množstvo utečencov. Príčinou tejto vojny bolo násilné zavedenie islamského práva šaría v celej krajine, čo vyvolalo odpor kresťanského a animistického obyvateľstva juhu krajiny. Vojna sa skončila mierovou zmluvou 9. januára 2005. Južnej časti krajiny bola priznaná autonómia a podľa zmluvy sa mali deliť aj výnosy z ropy v Južnom Sudáne medzi ústrednú vládu v Chartúme a Južný Sudán v pomere 50 : 50. V roku 2011 sa podľa dohody uskutočnilo referendum o nezávislosti južnej časti Sudánu. V referende sa drvivá väčšina obyvateľov vyslovila za samostatnosť, ktorá bola vyhlásená 9. 7. 2011. Južný Sudán je členskou krajinou OSN a Africkej únie.

Obyvateľstvo Južného Sudánu tvoria prevažne černošské kmene, ktoré vyznávajú kresťanstvo a animizmus. Podľa údajov organizácie Pray for Sudan sa ku kresťanstvu hlási okolo 39,6 % obyvateľov Južného Sudánu. Presné údaje nie sú k dispozícii. Kresťanstvo je reprezentované rímskokatolíckou cirkvou a episkopálnou cirkvou Sudánu (anglikáni).
Rímskych katolíkov je asi 22 % z celkového počtu obyvateľov štátu (z kresťanov tvoria asi dve tretiny veriacich). Žijú najmä v Equatorii. Vatikán bol jedným z prvých štátov, ktoré uznali nezávislosť Južného Sudánu. Krajina má aj prvú sväticu a je ňou rehoľná sestra Jozefína Bakhita (asi 1869 – 1947), ktorú v roku 2000 kanonizoval pápež Ján Pavol II.
Z ostatných kresťanských cirkví tu žijú aj pentekostalisti, baptisti, metodisti, ale aj príslušníci koptskej (pravoslávnej) cirkvi. Protestantov je asi 18 %, hlavne anglikánov a pentekostalistov. Prví kresťanskí misionári prišli do krajiny počas britskej správy (najprv protestanti a neskôr aj rímski katolíci). Najviac kresťanov žije medzi príslušníkmi kmeňa Azande, ktorí žijú hlavne na juhozápade štátu (pri hraniciach s Kongom). Za najväčšiu etnickú skupinu možno považovať Dinkov (4 milióny obyvateľov). Hlásia sa prevažne k animizmu, ale časť vyznáva aj kresťanské náboženstvo. Žijú v oblasti na západ od rieky Biely Níl. Z tejto etnickej skupiny pochádza aj prezident Južného Sudánu. Druhým najpočetnejším je kmeň Nuer. Podľa sčítania z roku 2008 tvoria: Dinkovia 41%,Nuer 10%, Azandeovia 7%, Bariovia 5%, Arabi 4%, Šilukovia 4%, iní 29%. Animizmus vyznáva si 48,4 % obyvateľov krajiny a k islamu sa hlási asi 12 % obyvateľov.
Najrozšírenejším jazykom Južného Sudánu je tzv. džúbska arabčina, ktorá slúži ako spoločný jazyk obyvateľov. Oficiálnym jazykom je aj angličtina, používaná v školstve a správe štátu.