Libéria

Libéria, oficiálne Libérijská republika, je krajina na západnom pobreží Afriky. Na severozápade hraničí so Sierrou Leone, na severe s Guineou, na východe s Pobrežím Slonoviny a na juhu a juhozápade s Atlantickým oceánom. Má približne päť a pol milióna obyvateľov a rozlohu 111 369 km². Úradným jazykom krajiny je angličtina, avšak hovorí sa tu viac ako 20 domorodými jazykmi, čo odráža etnickú a kultúrnu rozmanitosť krajiny. Hlavným a najväčším mestom je Monrovia.

Vznikla začiatkom 19. storočia ako projekt Americkej kolonizačnej spoločnosti (ACS), ktorá verila, že černošské obyvateľstvo bude mať v Afrike väčšie šance na slobodu a prosperitu ako v Spojených štátoch. Od roku 1822 do vypuknutia americkej občianskej vojny v roku 1861 sa do Libérie presťahovalo viac ako 15 000 oslobodených a slobodne narodených Afroameričanov spolu s 3 198 Afrokaribčanmi. Osadníci, ktorí si postupne vytvorili americko-liberijskú identitu, si so sebou priniesli svoju kultúru a tradície. Libéria vyhlásila nezávislosť 26. júla 1847, ktorú USA uznali až 5. februára 1862.

Libéria bola prvou africkou republikou, ktorá vyhlásila nezávislosť, a je prvou a najstaršou modernou republikou v Afrike. Spolu s Etiópiou bola jednou z dvoch afrických krajín, ktoré si počas európskeho koloniálneho „delenia Afriky“ udržali suverenitu a nezávislosť. Počas druhej svetovej vojny Libéria podporovala vojnové úsilie Spojených štátov proti Nemecku a na oplátku získala značné americké investície do infraštruktúry, ktoré napomohli bohatstvu a rozvoju krajiny. Prezident William Tubman podporoval hospodárske a politické zmeny, ktoré zvýšili prosperitu krajiny a jej medzinárodný význam; Libéria bola zakladajúcim členom Ligy národov, Organizácie Spojených národov a Organizácie africkej jednoty.

Americko-liberjskí osadníci nemali dobré vzťahy s pôvodnými obyvateľmi, s ktorými sa stretli. Koloniálne osady boli napádané kmeňmi Kru a Grebo z ich vnútrozemských náčelníckych oblastí. Americko-liberijskí obyvatelia sa sformovali do malej elity, ktorá mala neprimeranú politickú moc; domorodí Afričania boli až do roku 1904 vylúčení z práva na občianstvo vo vlastnej krajine.

V roku 1980 politické napätie spôsobené vládou Williama R. Tolberta vyústilo do vojenského prevratu, počas ktorého bol Tolbert zabitý, čo znamenalo koniec americko-liberijskéj vlády v krajine a začiatok viac ako dvoch desaťročí politickej nestability. Po piatich rokoch vojenskej vlády Ľudovej rady vykúpenia a piatich rokoch civilnej vlády Národnej demokratickej strany Libérie nasledovala prvá a druhá libérijská občianska vojna. Výsledkom týchto vojen bola smrť 250 000 ľudí (približne 8 % obyvateľstva) a vysídlenie mnohých ďalších, pričom hospodárstvo Libérie sa zmenšilo o 90 %. Mierová dohoda z roku 2003 viedla k demokratickým voľbám v roku 2005.

Zdroj: wikipedia.org