Opičí ostrov

Písal sa rok 1974 a pôvodný film Planéta opíc s Charltonom Hestonom v hlavnej úlohe bol práve adaptovaný do podoby malého seriálu. Nikto však netušil, že v odľahlých džungliach Libérie newyorská nezisková organizácia a mladý idealistický vedec dávajú do pohybu niečo, čo sa o 30 rokov neskôr stane tým, čo dnes mnohí nazývajú “skutočnou planétou opíc”.

Tou neziskovou organizáciou bolo New York Blood Center, jedna z najväčších krvných bánk v Spojených štátoch. Pri hľadaní vakcíny proti množstvu chorôb súvisiacich s krvou NYBC financovala Vilab II, kontroverzné laboratórium pod vedením Betsy Brotmanovej, ktoré neskôr uskutočnilo lekárske testy na viac ako 100 šimpanzoch.

Šimpanzom boli vpichnuté rôzne formy hepatitídy, onchocerkózy (bežne nazývanej riečna slepota) a množstvo ďalších chorôb. Po pozitívnom teste na niektorú z chorôb boli zvieratá premiestnené na jeden zo šiestich rôznych ostrovov, ktoré boli vďaka vrodenej fyziologickej neschopnosti šimpanzov plávať ideálne na to, aby sa infikované subjekty udržali mimo bežnej populácie.

Vilab pokračoval vo svojej práci, keď sa Libéria zmietala v občianskej vojne, najprv v roku 1989 a potom v roku 1999. Nakoniec však laboratórium narazilo na problém, ktorý nedokázalo prekonať: rastúci odpor voči testovaniu na zvieratách v USA. Nakoniec protesty proti testovaniu dosiahli najvyššie úrovne federálnej vlády USA a Národný inštitút zdravia zaviedol moratórium na chov výskumných šimpanzov a vyhlásil, že väčšina testov na šimpanzoch prináša viac škody ako úžitku.

V roku 2005 bol Vilab nadobro zatvorený a všetky šimpanzy, približne 60, boli premiestnené na niekoľko neďalekých neobývaných mangrovníkových ostrovov, kde teraz žijú natrvalo. Počas nasledujúcich 10 rokov sa NYBC naďalej starala o šimpanzy a zamestnávala mnohých z pôvodných zamestnancov laboratória, ktorí každý druhý deň nosili na ostrovy jedlo a vodu.

Potom v marci 2015 NYBC náhle stiahla svoju finančnú podporu a uviedla, že už nedokáže zabezpečiť blaho svojich bývalých subjektov. Našťastie sa do toho vložila Humane Society International a rozhodla sa prevziať zodpovednosť za poskytovanie dlhodobej starostlivosti o šimpanzy, ktorá stojí až 30 000 dolárov mesačne.

Hoci jej metódy nakoniec upadli do nemilosti, výskum Betsy Brotmanovej a jej tímu úspešne viedol k vakcíne proti hepatitíde typu B a skríningovej metóde na hepatitídu typu C. V rozhovore v roku 2014 sa však Betsy verejne postavila na stranu aktivistov za práva zvierat, ktorí nakoniec spôsobili zatvorenie jej laboratória, a vyhlásila, že už neverí, že by sa opice mali používať pri experimentoch.