Maroko časť 10: Odlietame domov

Naše mobily začínajú drnčať už o 06:00 ráno. Odlet je až o 08:30 a myslíme si, že času máme dostatok. Však dve hodiny stačia pred odletom, keďže nemáme batožinu na odbavenie. No dosť sme sa mýlili, hlavne keď sme ignorovali upozornenie od RyanAir, že treba byť tri hodiny pred odletom už na letisku.

Na recepcii nášho riadu máme už pripravené raňajkové balíčky a objednaní taxikári nás už čakajú. Cez takmer prázdny Marrakech zažívame šialenú jazdu. Jazda po strede cesty, rezanie dvojprúdových kruhových objazdov krížom a ignorovanie akýchkoľvek predpisov. Za pár minút nás už vyhadzujú na letisku.

Nekonečné kontroly

Nevieme či je to paranojou, alebo prehnanou bezpečnosťou, ale toľko kontrol sme ešte nezažili na žiadnom letisku. Hneď prvá kontrola pasov, leteniek a batožiny je pri vstupe na letisko. OK. Zjeme posledné zvyšky raňajok a po kontrole na informačnej tabuli smerujeme k našej bráne. Batožinu do podpalubia nemáme, tak tam ani nemusíme chodiť.

Pre opustenie krajiny potrebujeme znova vypísať úplne ten istý formulár, čo sme vypisovali aj pri vstupe. Trochu nelogické, ale musíme sa podriadiť. Ďalšia kontrola všetkých papierov, či máme všetko správne tesne pred pasovou kontrolou. Zamestnanec nám hovorí, že nám chýba pečiatka ohľadom batožiny. Nechápeme a snažíme sa mu vysvetliť, že to je príručná batožina a nemusíme sa odbaviť. Po miernej výmene názorov, musíme ísť cez celú budovu späť pre pečiatku.

Stojíme na prepážke pre odbavenie batožiny. Keď sa dostaneme na radu, pracovníčka najprv nechápavo na nás pozerá, že nemáme žiadnu batožinu na odbavenie. Nejako jej rozum nepoberie, že sa dá cestovať iba s príručnou batožinou. Nakoniec dostávame vytúžené pečiatky, že naša batožina je v poriadku a môžme ísť naspäť. Teraz po kontrole papierov a so správnou pečiatkou nás už púšťajú na pasové. Tam poniektorí vysvetľujú, čo vlastne majú za zamestnanie, ktoré sa tiež muselo vypísať na formulár.

Po pasovej kontrole, ďalšia kontrola či je všetko v poriadku a že môžme ísť na bezpečnostnú kontrolu batožiny. Už začíname chápať, že možno aj tie tri hodiny pred odletom je málo a to sme si mysleli, že si na letisku dáme ešte rannú kávu. Kontrola batožiny ide celkom rýchlo, lebo netreba vykladať zvlášť elektroniku. Jedine nás zastavili pri jednej batožine a pýtali sa na jeden objekt. Asi sa im to tvárilo ako plastická trhavina, ale boli to len mydlá nakúpené v údolí ruží.

Konečne odlietame

Už len povinná kontrola leteniek a smerujeme do lietadla. Ešte aj v lietadle pre istotu znova kontrola a hľadáme svoje miesta. Ako si si mohli prečítať u nás skôr, RyanAir zaviedol náhodné rozhadzovanie cestujúcich po lietadle pri check-in, aj keď máš zakúpené letenky naraz. Od slovensky hovoriacej letušky sa dozvedáme informáciu o obsadenosti. Lietadlo je poloprázdne a tak sa usádzame po svojom. Dokonca hneď celé prvé tri rady sú len pre nás.

Let prebieha úplne bez problémov s nádherným počasím. Vďaka časovému posunu prilietame až v poobedňajších hodinách na letisko v Bergame pri Miláne. Už len pasová kontrola, ktorá prebehne veľmi rýchlo. A to sme očakávali väčšie zdržanie. Kyvadlovú autobusovú dopravu do Milána sme mali s vyše hodinovou rezervou cez spoločnosť TerraVision. Našťastie nás berú aj skôr a tak za hodinu už vystupujeme takmer v centre Milána.

Užívame si Miláno

Miláno bolo naplánované ako 24 hodinové prestupné miesto. Časovo to nie je veľa na také mesto, ale pozrieme aspoň niečo. Už vopred sme si zakúpili vstup na strechu Duomo di Milano. Posledný vstup je o 18:00 a trúfame si to stihnúť.

Najprv potrebujeme zhodiť batožinu na našom zarezervovanom ubytovaní. To je na pol ceste medzi autobusovou stanicou a katedrálou. V diaľke badáme nejaký protest, tak radšej ideme inou ulicou. Na tejto ulici sa aj zastavujeme na krátky obed, ale neboli by sme to my, keby sme nemali k tomu nejaké “predstavenie”. Za pár minút je naša ulica úplne plná ľudí podivnej vizáže. I v televízii v správach sa dozvedáme, že sme ocitli uprostred Milano Pride 2017.

Keď ani po hodine nedobrovoľného uväznenia sa ulica nevyprázdňuje, neostáva nič iné ako sa predrať v protismere na náš hotel. V tom dave sme si pri niektorých vôbec neboli istí správnym identifikovaním pohlavia, ale aspoň sme mali na chvíľu o zábavu postarané. Toto sa nedá naplánovať pri organizovaní dovolenky, to sa proste musí stať.

Na strechu Milána

Rýchlo sa ubytujeme a naše kroky smerujú k druhej najväčšej gotickej katedrále na svete (tá najväčšia je v Seville). Vďaka nedobrovoľnému zdržaniu prichádzame 5 minút pred posledným vstupom. V rámci šetrenia máme zakúpené lístky pre výstup po schodoch. V lete toto nerob! Kým sme vyšli úzkym točiacim schodiskom až hore, skoro sme umreli. Ale keď preferuješ cardio cvičenie, nech sa páči.

Našťastie hore už nebolo toľko ľudí a užívali si výhľad na Miláno. Za ten zážitok to stojí. Síce sme boli všetci spotení, smradľaví a bez kvapky vody, ale šťastní. Dole to už šlo rýchlo a hneď hľadanie tekutín. Plán sme splnili a už len cez Galleria Vittorio Emanuele II smerom naspäť na hotel s plánom zastaviť sa niekde na večeru.

A už nadobro domov

A už sa končí naše putovanie. Posledné raňajky na autobusovej stanici. Presun autobusom naspäť do Bergama a následný odlet do Bratislavy. Čo sme si dopriali, objednali sme si na letisko vychladené slovenské pivo! A že padlo a tak sme si už dávno pivo nevychutnali. Našu abstinenciu z Maroka nezahnalo ani predražené a slabé talianske pivo, ale na naše slovenské nemá.

A kam to bude nabudúce? Sami ešte nevieme. Budeme sledovať kam bude dobrá cena, či sa neotvorí nejaká nová letecky dostupná destinácia alebo …. Však sa nechaj prekvapiť.