Hoci si jednotlivé štáty nárokujú veľké časti Antarktídy, rozsiahly región Západnej Antarktídy známy ako Marie Byrd Land zostáva z veľkej časti bez medzinárodne uznaného nároku suverénneho štátu. Jeho neprivlastnený sektor patrí k najväčším územiam tohto druhu na Zemi. Nehostinná zasnežená krajina dostala meno po manželke amerického polárneho bádateľa Richarda E. Byrda a názov sa pre región postupne ujal.
Región pomenoval admirál Richard E. Byrd po svojej manželke Marie počas svojich antarktických výprav; v roku 1929 nad oblasťou prebiehali jeho prieskumné lety. Vtedajší prieskum sa musel z veľkej časti spoliehať na letectvo, pretože vnútrozemie bolo mimoriadne ťažko dostupné. Výprava preto využívala základne pri Rossovom ľadovom šelfe a odtiaľ podnikala lety nad dovtedy málo preskúmanou krajinou.
Ani po desaťročiach sa charakter Marie Byrd Land zásadne nezmenil. Patrí k najodľahlejším a klimaticky najtvrdším oblastiam planéty a veľká časť územia je trvalo pokrytá ľadom, čo výrazne sťažuje pozemný prieskum. Mapovanie a geologické poznanie regiónu preto dlhé roky stáli najmä na leteckom snímkovaní, neskôr doplnenom pozemnými výpravami a geofyzikálnymi meraniami.
Letecké snímkovanie a neskoršie merania odhalili reliéf ukrytý pod hrubou vrstvou ľadu. V širšej Západnej Antarktíde sa nachádza Vinson Massif, najvyšší vrch Antarktídy, a pri okraji Marie Byrd Land aj Bentley Subglacial Trench, hlboká podľadovcová priehlbina patriaca k najnižšie položeným častiam skalného podložia kontinentu.
O územie sa pokúsil symbolicky prihlásiť aj Travis McHenry, ktorý tvrdil, že našiel medzeru v Antarktickej zmluve umožňujúcu súkromnej osobe uplatniť nárok. Začiatkom 21. storočia rozoslal viacerým štátom oznámenia o svojom nároku a projekt postupne pomenoval Westarctica. Mikronárod si vytvoril vlastné symboly aj menu, jeho suverenitu však žiadny štát medzinárodne neuznal. Westarctica dnes zostáva neuznaným mikronárodom spojeným s nárokom na Marie Byrd Land.
