Elephant Island: Ostrov, ktorý mal byť ich hrobom. Ako 22 mužov prežilo 4 mesiace v mrazivom pekle?

Ak hľadáte definíciu slova „zúfalstvo“ na mape, nájdete ho v blízkosti Antarktídy. Elephant Island. Kus skaly bičovaný antarktickými víchricami, kde nerastie ani steblo trávy a kde jedinou „spoločnosťou“ sú zapáchajúce tulene a tučniaky.

Presne sem more vypľulo posádku Ernesta Shackletona po tom, čo ich loď Endurance rozdrvil ľad. To, čo nasledovalo, nie je len história. Je to najväčší príbeh prežitia, aký kedy ľudstvo zažilo.

497 dní na ľade a potom… toto?

Písal sa rok 1916. Po mesiacoch driftovania na kryhách sa 28 mužov v troch malých záchranných člnoch konečne dotklo pevnej zeme. Boli vyčerpaní, omrznutí a na pokraji šialenstva.

Mysleli si, že sú zachránení. Mýlili sa. Elephant Island je nehostinný, strmý a trvalo pokrytý ľadovcom. Našli len malý pás kamenistej pláže (dnes známy ako Point Wild), ktorý bol tak nízko, že pri búrke hrozilo jeho zaplavenie.

Život pod prevrátenými člnmi

Predstavte si, že vaším domovom je 137 dní prevrátený drevený čln.

• Žiadne drevo na oheň: Kúrili tulením tukom. Dym bol taký čierny a mastný, že všetci vyzerali ako baníci.
• Strava: Tučniaky a tulene. Keď došli, vykopávali staré kosti a varili z nich vývar.
• Tma a mráz: Polárna noc sa blížila, teploty padali hlboko pod nulu a vietor dosahoval rýchlosť hurikánu.
• Psychika: Najhoršie nebola zima, ale nevedomosť. Vráti sa pre nás?

Zaujímavosť: Muži, ktorí tu ostali, nemali tušenie, či Shackleton prežil cestu pre pomoc. Každé ráno veliteľ Frank Wild (ktorého tam Shackleton nechal veliť) balil spacák so slovami: „Zbaľte si veci, chlapci, šéf sa dnes môže vrátiť.“ Robil to každý deň. 4 mesiace.

1 300 km cez najbúrlivejší oceán sveta

Zatiaľ čo 22 mužov mrzlo na Elephant Island, Shackleton a 5 ďalších sa vydali na najšialenejšiu plavbu v dejinách námorníctva. Na malom 7-metrovom člne James Caird sa rozhodli preplávať 1 300 kilometrov cez Drakov prieliv – najhoršie a najdivokejšie more na planéte – aby dosiahli Južnú Georgiu a priviedli pomoc.

Šanca na úspech? Prakticky nulová. Vlny veľké ako domy. Navigácia len podľa hviezd, ktoré týždne nevideli cez mraky.

Zázrak menom Yelcho

Je 30. august 1916. Na Elephant Islande sa varí obed z posledných zásob zhnitého tulenieho mäsa. Zrazu niekto zakričí: „Loď!“

Cez hmlu sa vynoril malý čilský remorkér Yelcho. Shackleton to dokázal. Vrátil sa. Na štvrtý pokus (prvé tri lode zastavil ľad) sa prebil k svojim mužom. Keď sa Shackleton priblížil k pláži, z člna zakričal na Wilda: „Sú všetci v poriadku?“ Odpoveď, ktorá sa zapísala do dejín, znela: „Všetci sú tu, šéf! Všetci sú nažive!“

Ani jeden muž nezomrel.

Prečo Elephant Island fascinuje aj dnes?

Dnes je ostrov pútnickým miestom pre extrémnych cestovateľov.

• Busta kapitána Luisa Parda: Na Point Wild stojí pamätník čilskému kapitánovi lode Yelcho, ktorý riskoval všetko, aby ich zachránil.
• Tučniaky uzdičkové: Dnes sú jedinými stálymi obyvateľmi ostrova desaťtisíce hlučných tučniakov.
• Atmosféra: Aj z paluby modernej expedičnej lode cítiť tú surovosť. Pri pohľade na tie skaly si uvedomíte, akí malí sme voči prírode.

Elephant Island nie je o kráse. Je to pamätník ľudskej vôle prežiť, keď všetko ostatné zlyhalo. Je to dôkaz, že nádej zomiera posledná – a niekedy nezomrie vôbec.