Parné hodiny v štvrti Gastown

Pod Vancouverom v Kanade vedie rad parných potrubí napojených na elektráreň na uliciach Georgia a Beatty. Systém zásobuje teplom väčšinu centra mesta a dodáva paru pre píšťaly parných hodín v Gastowne.

Napriek tomu, že parné hodiny vyzerajú ako pozostatok viktoriánskej éry a nachádzajú sa vo vancouverskej štvrti „Gastown“ (čo bolo pôvodné miesto, z ktorého sa Vancouver vyrástol v 70. rokoch 19. storočia), v skutočnosti pochádzajú z obdobia o sto rokov neskôr a v roku 1977 ich postavili horológ Raymond Saunders a špecialista na kovovýrobu Doug Smith.

Saundersa si najali miestni obchodníci z Gastownu, aby hodiny postavil ako pamätník. Mali aj alternatívny účel: Umiestnené nad parným roštom nad jedným zo spomínaných potrubí zabraňovali miestnym bezdomovcom spať na teplom mieste. Hodiny sú pravdepodobne len druhými parnými hodinami, ktoré boli kedy postavené, prvé postavil Angličan John Inshaw v roku 1859, aby prilákal zákazníkov do svojej krčmy.

Keďže Inshawove hodiny boli malé a ako časomiera veľmi nepresné, Saunders musel parné hodiny vymyslieť od začiatku. Ukázalo sa, že nové hodiny sú „náladové“ a ťažko sa udržiavajú v chode a na ich správne fungovanie boli potrebné ďalšie finančné prostriedky vo výške približne 58 000 dolárov.

Tvrdenie, že hodiny sú „poháňané parou“, je trochu nesprávne, pretože samotný hodinový stroj je poháňaný klesajúcimi závažiami. Mini parný stroj v spodnej časti hodinovej skrine preberá úlohu ľudského „naťahovača“ tým, že dvíha sériu guľových závaží. Parný stroj je však gumovým remeňom spojený s elektromotorom, ktorý je skrytý pred zrakom – je oveľa spoľahlivejší ako parný pohon.

Každú štvrťhodinu sa dvojtonové parné hodiny trochu predvedú, pískajú a vypúšťajú paru zo svojich piatich píšťal vo svojej verzii Westminsterského gongu. Každú hodinu oznámi pískaním z každej píšťaly.

Na svete existuje šesť ďalších funkčných „parných“ hodín. Poučenie však je na mieste – len píšťaly sú parné a hodinový stroj je elektrický.