Vrch Shatrunjaya

Ako je to napríklad pri púťach moslimov do Mekky alebo Židov do Jeruzalema, väčšina náboženstiev má symbolické miesta, kam môžu veriaci cestovať, aby si lepšie zabezpečili miesto v nebi. Pútnické miesto indickej náboženskej skupiny džinistov je obzvlášť veľkolepé: je to nesmierne zložitý rad viac ako 1 000 chrámov, do ktorých sa pútnici dostanú len po zdolaní takmer 4 000 schodov.

Džinizmus je relatívne malé náboženstvo, v Indii ho vyznávajú len niečo vyše 4 milióny veriacich a malé skupiny prívržencov sú aj vo zvyšku sveta. Hlavnou vierou džinistov je nenásilie; veria, že ľudia, zvieratá a dokonca aj rastliny majú dušu a malo by sa s nimi zaobchádzať rovnako a primerane. Hoci nemajú žiadnych bohov ani duchovné postavy, žijú s ohľadom na princíp reinkarnácie a dúfajú, že sa nakoniec vyslobodia z kolobehu života a znovuzrodenia vo večnej transcendencii.

Miesto na kopci Shatrunjaya je obrovské a pútnické obrady sú pre takéto asketické náboženstvo náročné. Výstup po 3 950 schodoch na vrch trvá často aj tri hodiny, pričom starší ľudia si často najímajú dholí, sedadlo pripevnené na tyči, ktoré na vrchol nesú silní muži. Cieľom zbožných džinistov je vystúpiť na horu 99-krát za život. Po dosiahnutí vrcholu sa od veriacich očakáva, že vzdajú hold v každom z mnohých chrámov, ktoré sa nachádzajú v komplexe. Pri uctievaní džinisti zametajú areál metlami a pred sadnutím si vyzujú topánky, aby nič nezabili. Potom bielo odetí pútnici, mnísi a mníšky spievajú posvätné texty obklopení Tirthankarami, podobnými neoblečeným sochám Budhu.

Pri ich stavbe sa chrámy riadili džinistickou zásadou nenásilia. Žiadny z chrámov nebol postavený zo slonoviny alebo hliny, pretože obsahuje mikroorganizmy a hmyz. Namiesto toho sú všetky chrámy – najstarší z nich pochádza z 11. storočia – vyrobené z mramoru, bronzu alebo kameňa.