Lothal: Kopec mŕtvych

Ak existuje v Indii významné archeologické nálezisko, ktoré je turistami prehliadané, je to Lothal. Mesto, stratené v nekonečne šedej, monotónnej rovine, leží 85 kilometrov juhozápadne od Ahmedabádu. Nie je tu nič, čo by priťahovalo davy, žiadne honosné chrámy ani majestátne hradby. Napriek tomu má Lothal zaujímavý príbeh.

Jeho história sa spája s najstaršou civilizáciou usadenou v povodí rieky Indus, ktorá prekvitala v rokoch 3300-1900 pred n. l., na prelome neolitu a doby bronzovej. Táto kultúra sa zrodila v meste Harappa (Pakistan) a na svoju dobu je považovaná za veľmi vyspelú. Vtedajší ľudia mali vyspelé mestské usporiadanie a neuveriteľne presný systém mier a váh a boli zručnými obchodníkmi a moreplavcami. Koniec koncov, bolo to práve more, ktoré dalo vzniknúť mestu Lothal. Okolo roku 2450 pred n. l. potrebovali obchodníci pri preprave tovaru na juh zastávku. Našli ju v hrnčiarskej osade, ktorá mala výhodnú polohu na rieke Sabarmati pri ústí zálivu Khambhat. Bol tu vybudovaný prístav.

Zruční hrnčiari si rýchlo osvojili nové kamenné a medené nástroje. Nasledovalo obdobie rozmachu trvajúce viac ako 500 rokov. Pred príchodom „Harappanov“ bol budúci Lothal chránený len hlineným múrom, za ktorým pri odlive uviazli lode na suchu. Prvé záplavy sto rokov po založení mesta poskytli príležitosť na prestavbu mesta a prístavu a následne na ich ďalšie vylepšenie po druhej veľkej povodni okolo roku 2200 pred Kr. Odhaduje sa, že v tom čase tu žilo 1 000 až 2 000 obyvateľov. Po tretej prestavbe niekedy okolo roku 2000 pred n. l. mesto opustili vyššie vrstvy a nastal úpadok. O sto rokov neskôr ho opäť zaplavila voda a zostali z neho len trstinové stavby. Aj tie sa postupne vyľudnili a miesto sa prepadlo do bahna a zabudnutia.

Od roku 1955 sa tu uskutočnilo sedem archeologických výskumov, ktoré umožnili rekonštruovať osudy mesta, tvorené striedaním záplav a prestavieb. Dodnes sa pláň v nadmorskej výške necelých 10 metrov stáva počas monzúnových dažďov mokraďou, hoci hladina mora ustúpila o 30 metrov, pretože rieka Sabarmati a jej prítoky postupne zanášajú ústie bahnom. Dediny na vrcholoch kopcov sa menia na ostrovy, z ktorých sa dedinčania pozerajú na pominuteľnú zeleň bavlníkových a obilných polí.

Ruiny, ktoré tu dnes môžete vidieť, pochádzajú z obdobia rozkvetu mesta. Predstaviť si to však vyžaduje trochu fantázie. Informačná tabuľa v malom múzeu tu umožňuje návštevníkovi orientovať sa v bludisku ružových kamenných múrov a šachovnicovo usporiadaných ulíc. Nájdeme tu vyvýšenú časť mesta postavenú na terase vysokej 3,5 metra, kde stáli honosné kaštiele a veľké sýpky. Nižšie sa nachádzali skromnejšie domy a dielne. Každý príbytok má vaňu s dômyselným systémom odtoku a filtrácie tuhého odpadu. Na východe môžeme obdivovať obdĺžnikovú nádrž s takmer neporušenými stenami, dlhú 220 metrov a širokú 30 metrov. Ide o prvý prístav v histórii! Postavený z pálených tehál a uzavretý drevenými bránami na zadržiavanie vody počas prílivu je navrhnutý tak, aby odolal tlaku vody a nebol zanesený bahnom. Je to geniálny inžiniersky čin, ktorý nemá v staroveku obdobu. Pre Lothal sa ho oplatilo postaviť, pretože „Kopec mŕtvych“, ako sa mestu začalo hovoriť po jeho vyľudnení, býval medzinárodnou obchodnou križovatkou. Lode spájali mesto s Arabským polostrovom, Mezopotámiou a Egyptom… Náklad vlny a medi, z ktorej kovotepci vyrábali šperky a nástroje, sa vymieňal za látky, slonovinu a najmä za perly, ktorými bol Lothal, podobne ako dnešné pobrežie Chambhatského zálivu, preslávený. Počas vykopávok sa tu našlo viac ako 50 000 perál. Okrem toho archeológovia objavili kruhový predmet so stupnicou, ktorý mohol byť predchodcom kompasu, a nespočetné množstvo odtlačkov voskových pečatí na označovanie tovaru.

Bludný prístav Lothal je jedným z najstarších miest indickej civilizácie. V jeho blízkosti sa však objavil vyzývateľ. O 30 kilometrov ďalej vedci objavili na brehu toho istého zálivu skryté ruiny ďalšieho mesta, ktoré pravdepodobne pochádza z obdobia 7 500 rokov pred Kristom.