India: 12. deň – Návrat domov

Ani neviem napísať kedy prilietam, keďže počas 24 hodín som prešiel asi 4 časové pásma. Podľa Indie o 3:30, podľa Seychellov o 6:00 a podľa času domova o 08:00. Trochu je z toho môj organizmus zmätený, ale mobil mi ukazuje správne, podľa toho kde som.

Už pri vystupovaní z lietadla na letisku Charles de Gaulle ma doslova strasie. Teplotný rozdiel takmer 30°C nie je bohviečo. Na najbližšom WC sa obliekam do toho najteplejšieho čo mám. Bohužiaľ toho nemám veľa. Jedny tenké tepláky a mikinu. Preistotu si dávam ešte na seba rovno 2 tričká, len s krátkym rukávom. Viac teplejšieho nemám. Však keď som odchádzal, boli teploty u nás okolo 25°C. Zrazu vonku ukazuje len nejakých 6°C!

Predražený Paríž

Chcem vyraziť pozrieť do centra Paríža, keď už som tu. Však lietadlo do Viedne mi odlieta až podvečer okolo 17:00. Dvojdenný rozpočet v Indii míňam hneď v úschovni batožín. Príručnú batožinu na letisku mi na pár hodín odložia za 14,-€. Ďalších 20,- € miniem v najbližšom automate na dopravu pre presun do centra a späť. Nejako sa to rýchlo míňa.

Smer Eiffelova veža

Vo vlaku smerom k Eiffelovej veži na mňa ľudia nejako divno zazerajú a ja na nich. Všetci majú na sebe čiapky, rukavice, šály a zimné bundy! Žeby predsa bola taká zima? Keď vyleziem na mojej zástavke z podzemia, pochopím. Cestou k Eiffelovej veži sa vyhýbam tienistým miestam a snažím sa ísť po tých slnečných. Na tých sa to ako tak dá zniesť. Dúfam, že čoskoro sa oteplí na sľubovaných 15°C.

O chvíľu som priamo pod Eiffelovou vežou. Všade je ľudoprázdno, len kde tu nejaký zametač ulíc a policajti. Pár turistov je i priamo pod vežou. Aj keď som nedúfal, že sa dostanem hore, tak rada na výťah je docela krátka a za 15 min. otvárajú. Žeby som mal šťastie?

Snáď nabudúce

Nie nemal! Keď sa krátka rada posunie trochu ďalej, vidím nápis, že keď stojím na tomto mieste, tak na radu sa dostanem približne za ½ hodinu. To by ani nebol taký problém, času mám dosť, len pod Eiffelovkou je automaticky tieň a akosi sa nedá tá zima zniesť v tenkom oblečení a ešte stáť aj na jednom mieste. Idem skúsiť si to aspoň vybehnúť po schodoch na druhé podlažie. No tu zas ani 30 min. po oficiálnych otváracích hodinách sa neunúvajú otvoriť a tak nechávam vežu vežou, že snáď nabudúce. Idem sa radšej niekam zohriať do kaviarne na raňajky. Teplá káva s croissantom ma určite trochu zohreje.

Uvažujem čo ďalej. Kým som si vychutnal raňajky, doteraz nádherné slnečné počasie sa zmenilo na maximálne oblačné. Z tohto asi teplo nebude. S pokorou sa teda vraciam na letisko.

Flákanie sa po letisku

Do odletu mi ostáva viac ako 5 hodín. Čas využívam na dopisovanie článkov, sledovanie filmov, či nákup posledných magnetiek. Tie si už musím narvať do vrecák. Do batohu natlačeného do prasknutia už ich nedám. Nakoniec strategicky obsadzujem miesto neďaleko mojej brány pri elektrických zásuvkách. Nič mi to nie je platné, lebo nie sú funkčné a kým nájdem druhé tak vždy po ½ hodine zmenili číslo brány môjho odletu. To aby som sa asi nenudil a ostával stále v strehu.

Konečne doma

S AirFrance doletím do Viedne presne na čas a ani nijako nezdržujú vystupovanie. Dokonca stíham aj skorší autobus do Bratislavy, ktorý som si myslel, že nestihnem. Doma po povinnej konečne teplej sprche po dvoch dňoch konečne ulíham do normálnej postele a ani neviem ako zaspávam.

Kam to bude nabudúce? Ani sám neviem. Nechám sa prekvapiť, kam sa zas vyskytnú chybne nacenené letenky. Aj keď dnes sa objavili z Amsterdamu do strednej Ameriky spiatočné letenky už od 218,- €!