Siwa – oáza faraóna Alexandra

Oáza Siwa (egyptsky Sekhetam – krajina paliem) leží asi 800 kilometrov západne od Káhiry na okraji Kattarskej rokliny. Tiahne sa v dĺžke 80 kilometrov so šírkou 20 kilometrov a jej územie je 19 metrov pod úrovňou mora. Celkovo poskytuje domov viac ako 20 000 obyvateľom.

Do oázy Siwa premávajú priame spoje z Káhiry alebo Alexandrie prakticky každý deň. Ak sa na cestu vyberiete v zime, nezabudnite, že miestne stroje nemajú kúrenie a v noci môže byť počas cesty chladno. Bezpečnostná situácia na západ od Siwy je pokojná, ale zložitá, takže všetky cesty k líbyjskej hranici, vzdialenej len 50 km, sú pre cudzincov uzavreté. Napriek tomu v oblasti oázy nečíha žiadne nebezpečenstvo a je možné sa tu pohybovať podľa ľubovôle.

Existencia osady je doložená už v praveku, ale prvé písomné zmienky sa nachádzajú až v siedmom storočí pred naším letopočtom. Vzhľadom na svoju odľahlosť a význam si dlho udržiavala značnú nezávislosť od okolia. Obyvatelia Siwy tak konvertovali na islam až v dvanástom storočí, teda o niekoľko storočí neskôr ako väčšina obyvateľov dnešného Egypta.

Alexandrovo orákulum

Hoci je dnes príjemným ospalým mestečkom obklopeným dunami, pred niekoľkými storočiami bolo centrom so slávnou veštiarňou. V roku 524 pred n. l. sa perzský kráľ Kambýses II. pokúsil dobyť oázu, rovnako ako celý Egypt. Vyslal armádu 50 000 mužov, ale pohltili ich piesky Sahary a už ich nikdy nikto nevidel. Keď Alexander Veľký v roku 331 pred Kr. dobyl Egypt, zvolil trochu iný prístup. Len s niekoľkými spoločníkmi sa vydal k oáze a po ôsmich namáhavých dňoch ju skutočne našiel a vyhlásil sa za faraóna. Orákulum v Aghurmi stojí dodnes a za malý poplatok ho môžete navštíviť. Z centrálneho námestia je to príjemnou prechádzkou len niekoľko kilometrov, ďalšou možnosťou je požičať si bicykel a prejsť celú oázu za jeden deň.

Pevnosť ľahko nájdete na malom kopci, ktorý je vidieť z diaľky. Mohutné hradby vzbudzujú rešpekt aj teraz a pred viac ako dvetisíc rokmi to musela byť skutočne monumentálna stavba. Len kúsok od nej sa nachádzajú pozostatky chrámu boha Amona. Je veľmi zvláštne vidieť tieto tisícročné ruiny len tak ležať v prachu pri ceste, ale to je jednoducho Egypt. To, čo nemá viac ako tritisíc rokov, je vlastne rutina.

Medzi datľovými palmami pri hlavnej ceste je ukryté malé jazierko, či skôr studňa, v ktorej sa podľa legendy kúpala samotná Kleopatra. Aj teraz lagúna láka na chladivé kúpanie, voda je krištáľovo čistá a v teplejších obdobiach roka krásne chladivá. Ak bola dobrá pre Kleopatru, určite bude dobrá aj pre európskych turistov. Hneď vedľa sa nachádza niekoľko príjemných malých reštaurácií, kde si môžete po kúpeli oddýchnuť.