Údolím Nílu

Egypt so svojimi početnými rezortmi, vyhriatym morom a pobrežím bohatým na podmorský život získal nálepku dovolenky, na ktorej si človek oddýchne, zapláva, opáli sa a možno sa pozrie na pyramídy, vyrazí spoznať rušnú Káhiru alebo vyskúša jazdu na ťave. Hoci pobrežiu nemožno uprieť jeho krásu, to pravé cestovateľské objavovanie ukrýva až údolie Nílu, bez ktorého by bol Egypt len vyprahnutou púšťou. Už pred tisíckami rokov bol Níl so svojimi každoročnými záplavami nevyhnutný pre život miestnych obyvateľov, a preto nečudo, že veľká časť pamätihodností sa nachádza práve okolo neho.

Cestu po južnom Egypte, historicky v časoch faraónov po Hornom Egypte, pričom pomenovanie sa riadilo podľa toku Nílu, začíname v Dendere v guvernoráte Kená, kúsok od rovnomenného mesta. Tá bola už 3000 rokov pred naším letopočtom centrom kultu bohyne Hathor. Za návštevu tu rozhodne stojí práve chrámový komplex. Labyrint stĺporadí s hlavami Hathor, freskami a reliéfmi zdobených krýpt, svätýň a skrytých priechodov priam vyzýva na preskúmanie. Rozlohou zaberá 40-tisíc štvorcových metrov a pod silnými nánosmi piesku sa zachoval v prekvapivo dobrom stave. Skúmanie zdanlivo bežne neprístupných miest spestrí aj typická egyptská pasca na cestovateľov – miestni sprievodcovia a bakšiš.

Živé múzeum Luxoru

Len päťdesiat kilometrov vzdušnou čiarou, po cestách so všadeprítomnými spomaľovačmi približne dve hodiny jazdy od Dendery, sa nachádza mesto Luxor, ktorému sa príznačne hovorí „najväčšie múzeum pod holým nebom“. V období Novej ríše bolo hlavným mestom Egypta a bolo známe pod niekoľkými menami. Pre nás je asi najznámejšie pomenovanie zo starovekého Grécka – Téby.

Mesto je rozdelené na oba brehy Nílu. Na východnom brehu pozornosti cestovateľov neuniknú dva veľké chrámové komplexy obklopené mestom, Luxor a Karnak. Na západnom brehu zasa na úpätí vápencového masívu do diaľky žiaria chrámy a hrobky dávnych faraónov. Dopravu medzi oboma časťami mesta zabezpečujú prievozy a tradičné feluky, malé loďky s farebnými plachtami. Za pár egyptských libier sa dá zohnať prievozník prakticky kdekoľvek. Po súši sa dá všade ľahko dostať pešo, taxíkom alebo kočom ťahaným koňom. Na prehliadku chrámov sa oplatí privstať si, jednak pre množstvo turistov, jednak pre horúčavu – aj na začiatku jari tu teploty dokážu vystúpiť nepríjemne vysoko.

Zatiaľ čo Luxorský chrám sa dá celkom pohodlne prezrieť aj obyčajnou prechádzkou okolo, Karnak, v ktorého centre sa nachádza chrám Amona, kráľa bohov, rozhodne stojí za dôkladnejšiu návštevu. Rozľahlý komplex s početnými kaplnkami a chrámami, botanickou záhradou, veľkým posvätným jazierkom, stĺpovými sieňami a kolosmi Ramesseho II. budovali faraóni niekoľkých dynastií a v jeho útrobách pracovali desiatky až stovky tisíc robotníkov, kňazov a sluhov. Viac než tisíc rokov zostával skrytý pod nánosmi piesku, archeológovia ho odkryli až v polovici 19. storočia. Opäť si tu treba pripraviť drobný bakšiš. Vstup na vyhliadky alebo do zaručene „tajných“ miestností, ku ktorým síce vedú zreteľne vyšliapané chodníky od turistov, vám umožní len niektorý zo samozvaných miestnych „sprievodcov“.

Od chrámu v Luxore ku Karnaku návštevníkov ľahko dovedie novootvorená Aleja sfíng. Tri kilometre dlhá historická cesta je lemovaná stovkami sôch sfíng s baraními hlavami. Aby ju archeológovia odkryli, museli miestami odstrániť až osem metrov hrubú vrstvu materiálu, najmä piesku a kameňov.

Údolím kráľov po zemi aj vo vzduchu

Za návštevu rozhodne stojí aj Údolie kráľov, pohrebisko faraónov a egyptskej šľachty na severozápade Luxoru, hoci ide o miesto turizmom zasiahnuté skôr nepríjemne. Obchodíky so suvenírmi pri vchode aj východe, turistický vláčik, ktorý vás odvezie celých 600 metrov od predajne vstupeniek, a nutnosť vopred si vybrať hrobky, ktoré navštívite, môžu od návštevy trochu odrádzať. Celkovo sa tu nachádza vyše šesťdesiat hrobiek, posledná bola objavená až v roku 2008. Prístupná je iba časť z nich, nie všetky sú vždy otvorené a do niektorých, napríklad Tutanchamónovej, sa pripláca osobitne. Navyše si priplatia aj tí, ktorí si chcú hrobky odfotografovať.

Premyslený výber sa tu oplatí. Kým v známych hrobkách budete prechádzať stiesnenými chodbami v zástupe návštevníkov a na dôkladnú prehliadku nebude veľa času, v menších a menej známych hrobkách môžete byť pokojne aj sami a užijete si ich podstatne viac. Ak nebudete mať hrobiek dosť, necelé dva kilometre ďalej leží Údolie kráľovien, kde našli miesto posledného odpočinku kráľovské manželky a ich deti. Medzi najznámejšie patrí hrobka kráľovnej Nefertari, manželky Ramesseho II. Rovnako ako vo vedľajšom údolí aj tu platí, že verejnosti je vždy sprístupnených len niekoľko hrobiek. Treba pamätať aj na to, že každá službička – otvorenie zdanlivo zatvorených dverí, ochotné zhasnutie svetiel, aby ste si v hrobke vyskúšali úplnú tmu, či vpustenie do tajnej miestnosti – bude musieť byť riadne odmenená drobným bakšišom z vášho vrecka.