Skip to content

India: 12. deň – Návrat domov

CK Knirsch 13. októbra 2016

Približná doba čítania: 5 minút

Ani neviem napísať kedy prilietam, keďže počas 24 hodín som prešiel asi 4 časové pásma. Podľa Indie o 3:30, podľa Seychellov o 6:00 a podľa času domova o 08:00. Trochu je z toho môj organizmus zmätený, ale mobil mi ukazuje správne, podľa toho kde som.

Už pri vystupovaní z lietadla na letisku Charles de Gaulle ma doslova strasie. Teplotný rozdiel takmer 30°C nie je bohviečo. Na najbližšom WC sa obliekam do toho najteplejšieho čo mám. Bohužiaľ toho nemám veľa. Jedny tenké tepláky a mikinu. Preistotu si dávam ešte na seba rovno 2 tričká, len s krátkym rukávom. Viac teplejšieho nemám. Však keď som odchádzal, boli teploty u nás okolo 25°C. Zrazu vonku ukazuje len nejakých 6°C!

img_3527

Predražený Paríž

Chcem vyraziť pozrieť do centra Paríža, keď už som tu. Však lietadlo do Viedne mi odlieta až podvečer okolo 17:00. Dvojdenný rozpočet v Indii míňam hneď v úschovni batožín. Príručnú batožinu na letisku mi na pár hodín odložia za 14,-€. Ďalších 20,- € miniem v najbližšom automate na dopravu pre presun do centra a späť. Nejako sa to rýchlo míňa.

Smer Eiffelova veža

Vo vlaku smerom k Eiffelovej veži na mňa ľudia nejako divno zazerajú a ja na nich. Všetci majú na sebe čiapky, rukavice, šály a zimné bundy! Žeby predsa bola taká zima? Keď vyleziem na mojej zástavke z podzemia, pochopím. Cestou k Eiffelovej veži sa vyhýbam tienistým miestam a snažím sa ísť po tých slnečných. Na tých sa to ako tak dá zniesť. Dúfam, že čoskoro sa oteplí na sľubovaných 15°C.

img_3546

O chvíľu som priamo pod Eiffelovou vežou. Všade je ľudoprázdno, len kde tu nejaký zametač ulíc a policajti. Pár turistov je i priamo pod vežou. Aj keď som nedúfal, že sa dostanem hore, tak rada na výťah je docela krátka a za 15 min. otvárajú. Žeby som mal šťastie?

img_3532

Snáď nabudúce

Nie nemal! Keď sa krátka rada posunie trochu ďalej, vidím nápis, že keď stojím na tomto mieste, tak na radu sa dostanem približne za ½ hodinu. To by ani nebol taký problém, času mám dosť, len pod Eiffelovkou je automaticky tieň a akosi sa nedá tá zima zniesť v tenkom oblečení a ešte stáť aj na jednom mieste. Idem skúsiť si to aspoň vybehnúť po schodoch na druhé podlažie. No tu zas ani 30 min. po oficiálnych otváracích hodinách sa neunúvajú otvoriť a tak nechávam vežu vežou, že snáď nabudúce. Idem sa radšej niekam zohriať do kaviarne na raňajky. Teplá káva s croissantom ma určite trochu zohreje.

img_3547


Uvažujem čo ďalej. Kým som si vychutnal raňajky, doteraz nádherné slnečné počasie sa zmenilo na maximálne oblačné. Z tohto asi teplo nebude. S pokorou sa teda vraciam na letisko.

Flákanie sa po letisku

Do odletu mi ostáva viac ako 5 hodín. Čas využívam na dopisovanie článkov, sledovanie filmov, či nákup posledných magnetiek. Tie si už musím narvať do vrecák. Do batohu natlačeného do prasknutia už ich nedám. Nakoniec strategicky obsadzujem miesto neďaleko mojej brány pri elektrických zásuvkách. Nič mi to nie je platné, lebo nie sú funkčné a kým nájdem druhé tak vždy po ½ hodine zmenili číslo brány môjho odletu. To aby som sa asi nenudil a ostával stále v strehu.

Konečne doma

S AirFrance doletím do Viedne presne na čas a ani nijako nezdržujú vystupovanie. Dokonca stíham aj skorší autobus do Bratislavy, ktorý som si myslel, že nestihnem. Doma po povinnej konečne teplej sprche po dvoch dňoch konečne ulíham do normálnej postele a ani neviem ako zaspávam.

Kam to bude nabudúce? Ani sám neviem. Nechám sa prekvapiť, kam sa zas vyskytnú chybne nacenené letenky. Aj keď dnes sa objavili z Amsterdamu do strednej Ameriky spiatočné letenky už od 218,- €!

1 Comments

  1. […] istou technológiou ako Titanic – nitovaním. Rovnakým spôsobom je vyrobená konštrukcia Eifellovej veže v Paríži či Golden Bridge v San Franciscu. Na rozdiel od nich, loď musí byť navyše aj […]



Prečítaj si ďalšie články

Kam na huby

Kam na huby? Ostaňte v meste!

Na jeseň vždy po výdatných dažďoch väčšina Bratislavčanov vyrazí na huby na Záhorie do Vojenských lesov na huby. To je tam potom pretlak a hubárov je tam viac ako hríbov. Pričom stačí ostať v meste.

Martinka v maske

Znova Benátky

Keď sme sa dozvedeli, že Vodácke centrum má dve miesta voľné v aute na akciu Vogalonga konanej v Benátkach neváhali sme ani na chvíľu a súhlasili sme. Zbalenie bol najmenší problém – iba do príručnej batožiny, akoby sme leteli. Prihodili len stan a spacáky a už v piatok tesne poobede sme naskakovali do auta.

Acherontia Atropos

Mikroskopický svet v nadživotnej veľkosti

Minulý weekend sa konala akcia “Noc múzeí a galérií” a kto chcel naozaj si v rámci Bratislavy mohol nájsť extra zaujímavý program. Zabavila nás výroba cukrových homolí v Kunsthalle, vynikajúca hra na hrade Devín, či praktické ukážky z každého odvetia v Umelke, ktorú usporiadal Geothe Institut. Na úplnom konci nášho putovania múzeami nás ale milo…

mini socha, Budapešť

Skryté mini sochy (a pri tom všetkým na očiach) v Budapešti

Mihail Kolodko je ukrajinský umelec žijúci v Budapešti. Keďže monumentálne sochy sú finančne náročné a tiež problémové na umiestnenie, rozhodol sa vytvárať malé partizánske sochy. Prečo partizánske? Pretože sochy sú umiestnené na verejných priestranstvách bez povolenia. A najväčšie množstvo partizánskych sôch nájdeš práve v Budapešti.

Nezabudni o tom povedať aj ostatným

Chýba ti niečo v článku?

Môžeš nám napísať a opýtať sa.  My túto informáciu dodatočne doplníme aj do článku.