Skip to content
Šalamúnove ostrovy

Šalamúnove ostrovy

Máme tu zatiaľ len jedno miesto, ktoré stojí za návštevu

Prví ľudia sa na súostrovie dostali pravdepodobne už okolo roku 30 000 pred Kristom v období mladšej kamennej doby z Novej Guiney a Bismarckovho súostrovia. Pre Európanov objavil ostrovy v roku 1568 španielsky objaviteľ Álvaro de Mendaña de Neira.

V roku 1885 vyhlásilo Nemecké cisárstvo protektorát nad severnými Šalamúnovmi ostrovmi (ostrovy Bougainville, Buka, Choiseul, Santa Isabel, ostrovy Shortland, Ontong Java a ďalšie menšie ostrovy), o 7 rokov neskôr vznikol britský protektorát Šalamúnových ostrovov, ktorý zahŕňal južnú časť súostrovia. Po podpísaní zmluvy medzi Nemeckom, Veľkou Britániou a USA v roku 1899, v ktorej sa tieto mocnosti dohodli na rozdelení sfér vplyvu a teritoriálnych nárokoch v Pacifiku, odovzdali Nemci v roku 1900 ostrovy vo svojej držbe (s výnimkou ostrovov Buka a Bougainville) do rúk Britov. Británia naopak prenechala Nemecku Západnú Samou.

Bouganiville a Buka zostali súčasťou nemeckej kolónie Nová Guinea až do roku 1914 a vypuknutia prvej svetovej vojny, krátko na to ich obsadila Austrália. Počas druhej svetovej vojny tu prebehlo mnoho bitiek, pričom zrejme najznámejšia bola bitka o Guadalcanal. Samostatný štát Šalamúnove ostrovy vznikol 7. júla 1978. Na ostrovoch Buka a Bougainville, ktoré majú autonómne postavenie v rámci Papuy-Novej Guiney, existuje v súčasnosti silné hnutie za nezávislosť. Bougainville dokonca viedol secesionistickú vojnu, v mierovej zmluve z roku 2001 centrálna vláda prisľúbila referendum o nezávislosti, ktoré sa uskutočnilo od 23. novembra do 7. decembra 2019 s dvoma možnosťami hlasovania – rozšírenou autonómiou a nezávislosťou autonómnej oblasti. Výsledok referenda je pre parlament Papuy-Novej Guiney nezáväzný a konečné rozhodnutie závisí od rokovaní parlamentu