Šalamúnove ostrovy
Máme tu zatiaľ len jedno miesto, ktoré stojí za návštevu
Prví ľudia sa na súostrovie dostali pravdepodobne už okolo roku 30 000 pred Kristom v období mladšej kamennej doby z Novej Guiney a Bismarckovho súostrovia. Pre Európanov objavil ostrovy v roku 1568 španielsky objaviteľ Álvaro de Mendaña de Neira.
V roku 1885 vyhlásilo Nemecké cisárstvo protektorát nad severnými Šalamúnovmi ostrovmi (ostrovy Bougainville, Buka, Choiseul, Santa Isabel, ostrovy Shortland, Ontong Java a ďalšie menšie ostrovy), o 7 rokov neskôr vznikol britský protektorát Šalamúnových ostrovov, ktorý zahŕňal južnú časť súostrovia. Po podpísaní zmluvy medzi Nemeckom, Veľkou Britániou a USA v roku 1899, v ktorej sa tieto mocnosti dohodli na rozdelení sfér vplyvu a teritoriálnych nárokoch v Pacifiku, odovzdali Nemci v roku 1900 ostrovy vo svojej držbe (s výnimkou ostrovov Buka a Bougainville) do rúk Britov. Británia naopak prenechala Nemecku Západnú Samou.
Bouganiville a Buka zostali súčasťou nemeckej kolónie Nová Guinea až do roku 1914 a vypuknutia prvej svetovej vojny, krátko na to ich obsadila Austrália. Počas druhej svetovej vojny tu prebehlo mnoho bitiek, pričom zrejme najznámejšia bola bitka o Guadalcanal. Samostatný štát Šalamúnove ostrovy vznikol 7. júla 1978. Na ostrovoch Buka a Bougainville, ktoré majú autonómne postavenie v rámci Papuy-Novej Guiney, existuje v súčasnosti silné hnutie za nezávislosť. Bougainville dokonca viedol secesionistickú vojnu, v mierovej zmluve z roku 2001 centrálna vláda prisľúbila referendum o nezávislosti, ktoré sa uskutočnilo od 23. novembra do 7. decembra 2019 s dvoma možnosťami hlasovania – rozšírenou autonómiou a nezávislosťou autonómnej oblasti. Výsledok referenda je pre parlament Papuy-Novej Guiney nezáväzný a konečné rozhodnutie závisí od rokovaní parlamentu